Zo Slovenska sa stala najväčšia montážna dielňa automobilov. Ale pandémia a s ňou späté otrasy v podobe zníženej výroby čipov či nedostatku horčíka zasadzujú štyrom nadnárodným automobilkám jeden úder za druhým. Autá doteraz ťahali ekonomiku, jej stratégovia však úplne stratili záujem o poľnohospodárstvo. Vyvezieme autá, dovezieme si potraviny. Pôvodcom tejto idey bol minister financií Ivan Mikloš, a teraz žneme trpké plody. Slovenská produkcia kľúčových potravín klesla na historické dno.
Ešte aj v tejto chvíli je bravčové mäso lacné. Z ročnej spotreby 37 kilogramov priemerne na obyvateľa však tvorí podiel slovenskej bravčoviny len 12 kilogramov, teda už menej ako jednu tretinu. Reálne môže byť ešte o čosi nižší, pretože jatočné ošípané zo slovenských fariem smerujú na bitúnky do Poľska alebo Maďarska.
Čítajte viac Potraviny dražejú a ešte zdražejú. Upiecť chlieb či rožky za tú istú cenu ako pred rokom? Ilúzia, tvrdia pekári
Dôvod je prozaický, susedia platia o dáky cent navyše a splatnosť faktúr je rýchlejšia, ako keď mäso kúpia slovenskí mäsiari. Je to možno maličkosť, ale aj to poukazuje na črtu, ako to na Slovensku, ktoré toľko rozpráva o sebestačnosti, chodí.
Miznú ako lanský sneh
Pravda, pointa úpadku je v inom. V priebehu posledných dvadsiatich rokov sa radikálne zmenšilo základné stádo ošípaných, kostrou ktorého sú chovy prasníc. Počet matiek, ktoré rodia mláďatá do chovu, padol takmer o stotisíc, zo 131-tisíc na 34-tisíc. A hrozí, že do konca roka zatvoria ďalšie farmy. Báza výroby bravčového mäsa klesne, ak sa nestane zázrak, o 15 percent, teda o ďalších 5 100 prasníc. Na brífingu o tom informoval Peter Polák, výkonný riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO).
Poľnohospodári už nevedia, ako majú politikom vysvetliť, že je najvyšší čas zmeniť vzťah k agropotravinárstvu. Peter Polák však ukázal, že predsa len majú dar, ako jednoducho objasniť, do čoho vyústi úpadok zdecimovaného odvetvia. Obradne nadvihol striebornú pokrievku, pod ktorou sa mal ukrývať posledný slovenský rezeň. Tanier však zíval prázdnotou. Naozaj o rok, dva sa táto obrazná hyperbola môže stať realitou. Vari zostane ešte tu a tam nejaká farma, možno deti objavia ošípanú na nejakom ekologickom hospodárstve, ale krajina fakticky stratí schopnosť dorábať vlastnými silami bravčové mäso.
Slovensko potrebuje okamžitý reštart v chove ošípaných. Pochopíme na jednoduchom príklade. Len polmiliónová aglomerácia Bratislavy denne skonzumuje, ako uviedol Peter Polák, šesťtisíc ošípaných. Skúste však nájsť v okolí mesta, kde vyrástli ako huby po daždi satelity, nejakú farmu ošípaných. Neobjavíte ju.
Čítajte viac Nový televízor? Kedysi štvrť roka práce, dnes ho máte "odrobený" za 11 dní. Aké boli nákupy v 89-tom oproti dnešku?
Nejakým zázrakom prežila v Roľníckom družstve v Moste pri Bratislave len farma dojníc, ale aj tej by sa obyvatelia rodinných domov a veľkého sídliska, ktoré vyrástli oproti nej, najradšej zbavili. Presne oproti farme otvorili supermarkety tri veľké obchodné siete. Predávajú aj slovenské mäsové výrobky. Ktorý z výrobcov by však dal za každú klobásu ruku do ohňa, že je v nej bravčové mäso zo slovenskej farmy? Výhodnejšie je totiž pre nich doviezť tzv. výrobné mäso z dovozu ako prevádzkovať vlastný bitúnok.
Podobne ako farmy začínajú tieto prevádzky ľuďom smrdieť. Dajte slovenské, len nevyrábajte v našej blízkosti. To je typický postoj novej gerácie Slovákov. Inak na oživenie výroby by podľa Petra Poláka Slovensko s takmer troma tisíckami obcí potrebovalo pri každej z nich farmu s 200 až 300 prasnicami. Obyvatelia ktorého mesta a dediny by nespisovali protestnú petíciu?