V roku 2022 na Slovensku v skupine od 55 do 64 rokov pracovalo 64,1 percenta ľudí. V porovnaní s rokom 2013 ide o nárast o takmer 9 percentuálnych bodov. Dokonca sa nám z tohto hľadiska podarilo prekonať aj priemer Európskej únie (EÚ), v rámci ktorej v tejto vekovej skupine pracuje 62,3 percenta ľudí.
Najviac starších ľudí pritom pracuje najmä v severských krajinách. Napríklad vo Švédsku pracuje až 77 percent ľudí v rámci vyššie spomínanej vekovej kategórie, vo Fínsku 71 percent a v Dánsku 72 percent. Na opačnom konci spektra sa potom nachádzajú krajiny ako Rumunsko (46 percent), Chorvátsko (50 percent), Grécko (51 percent) či Taliansko (55 percent).
Čítajte viac Európa skracuje pracovný čas, Slovensku sa to nedarí. V porovnaní s ostatnými krajinami pracujeme dlho
Prečo však najdlhšie pracujú práve ľudia v severských krajinách? Podľa nadácie Eurofound za to môže najmä vysoká miera spokojnosti v práci u zamestnancov, flexibilné dôchodkové systémy či to, že zamestnávateľ dokáže oceniť schopnosti starších zamestnancov.
Zvyšuje sa však aj samotný počet rokov, ktorý Európania v priebehu svojho života strávia v práci. Eurofound upozorňuje, že v Európe dochádza k demografickému posunu v dĺžke života ľudí, čo sa odzrkadľuje napríklad v tom, že medzi rokmi 2015 až 2022 stúpol počet odpracovaných rokov v krajinách EÚ v priemere o 1,6 roka. V porovnaní s rokom 2002 pracujú Európania v priemere o 3,1 roka viac, v roku 2022 to celkovo bolo 36,5 roka.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vysvetľuje, že rast počtu ľudí, ktorí pracujú vo vyššom veku, súvisí napríklad s rastom životnej úrovne či so samotnou schopnosťou ľudí pracovať dlhšie. „Čím dlhšie a zdravšie ľudia žijú, tým dlhšie sú schopní a ochotní zostávať na trhu práce. Napríklad vo Švédsku je počet rokov dožitých v zdraví 68 až 69 rokov, na Slovensku 56 až 58 rokov. Prirodzene, potom títo ľudia dokážu pracovať dlhšie. Je preto dôležité prinášať aj kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť,“ hovorí pre Pravdu Horňák.
Pomoc pre ekonomiku
To, že počet pracujúcich ľudí vo vyššom veku postupne stúpa, je dobrou správou najmä pre ekonomiku. Minuloročné masívne odchody do predčasného dôchodku po 40 rokoch totiž ukázali, že nových dôchodcov nemá kto v práci nahradiť. Predstavitelia kľúčových odvetví, do ktorých patria napríklad šoféri či pekári, vyrukovali s varovaním, že štátu môže po ich odchode hroziť kolaps. Podľa aktuálnej legislatívy platí, že žiadateľ o tento typ predčasného dôchodku nemôže ku dňu podania svojej žiadosti pracovať ani vykonávať živnosť.
Čítajte viac Fico volá po kratšom pracovnom čase, Tomáš má jednu podmienku. Firmy nie sú nadšené, aj keď niektoré to skúšajú
Šéf rezortu práce Erik Tomáš (Hlas) ešte koncom minulého roka sľúbil, že sa na tento problém čo najskôr pozrie, konkrétny návrh však ministerstvo zatiaľ na stôl nepoložilo. Na Slovensku naprieč všetkými sektormi ekonomiky dlhodobo chýbajú desiatky tisíc kvalifikovaných pracovníkov a predčasné odchody do dôchodku situáciu zhoršujú ešte viac.
Ďalšie riešenie krízy na trhu práce predstavujú národné pracovné víza pre cudzincov. Od januára 2024 vláda predĺžila možnosť zamestnávať pracovníkov zo zahraničia pre dopravcov pôsobiacich na Slovensku. Tí môžu prijať tisícky šoférov autobusov či kamiónov.
Opatrenie, o ktorom na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose hovoril aj premiér Robert Fico (Smer), však podľa zamestnávateľov zatiaľ nezabralo. Firmy upozorňujú, že národné víza zatiaľ využilo len niekoľko stoviek ľudí z cudziny a na pokrytie dlhodobo neobsadených miest to ani zďaleka nestačí.
Jedným z riešení problému by preto mohlo byť práve vytváranie vhodného pracovného prostredia pre starších ľudí. Zabránenie ich odchodu napríklad do predčasného dôchodku by mohlo pomôcť tomu, aby sa počet miest, ktoré firmy nedokážu obsadiť, nezvyšoval ešte viac. „Väčšie zapojenie niektorých skupín obyvateľstva môže byť jedným zo spôsobov, ako sa Slovensko vyrovná s nedostatkom pracovnej sily. Nejde však len o starších zamestnancov, väčšiu participáciu na trhu práce musíme dosiahnuť aj v iných skupinách obyvateľstva, napríklad marginalizovaných komunitách či v skupine rodičov. Štát pre to však musí vytvárať vhodné podmienky,“ upozornil Horňák.
Ministerstvo práce pre Pravdu priblížilo, že sa takého podmienky pokúša vytvárať a v tejto súvislosti už pripravilo návrhy nových projektov, ktoré majú okrem iného podporovať zamestnávanie ľudí v dôchodkovom a preddôchodkovom veku. Rezort práce chce ľuďom vo veku nad 50 rokov poskytovať finančné príspevky na získavanie alebo zmenu zručností potrebných pre udržanie sa na trhu práce či zlepšenie pracovnej situácie.
Ľuďom v dôchodkovom a preddôchodkovom veku okrem toho robí nemalé problémy aj čoraz viac sa prehlbujúca digitalizácia, ktorá si vyžaduje znalosť práce s počítačom. Rezort na čele s Tomášom preto plánuje podporovať aj vzdelávacie aktivity pre zamestnancov zo strany zamestnávateľov. Cieľom je pripraviť zamestnancov vo vyššom veku na zmenené podmienky vykonávania práce v súvislosti s technologickými zmenami. „Tieto aktivity budú realizované prostredníctvom dopytovo orientovaných projektov,“ priblížilo ministerstvo.
Problémy na trhu práce
Výskum nadácie Eurofound upozorňuje na to, že pri zapájaní starších ľudí do trhu práce stále existuje množstvo prekážok, ktoré musíme postupne odstraňovať. „Ako ukazujú štúdie a prieskumy, starší ľudia postupom času cítia, že „nestíhajú“ novej dobe a technológiám. Niektoré firmy preto zavádzajú programy vzájomného mentoringu starších a mladších kolegov,“ hovorí Horňák.
Čítajte viac Vyše 200-tisíc zamestnancom razantne stúpnu mzdy. Najnižšie zárobky čakajú zmeny
Problém sa pritom bude postupom času prehlbovať čoraz viac spolu s tým, ako populácia starne. Počet ľudí v produktívnom veku postupne klesá a štát sa doposiaľ snažil nedostatok ľudí na trhu práce zmierniť zvyšovaním hranice veku odchodu do dôchodku. Situácia však bude postupom času čoraz horšia a takéto riešenie nie je možné používať donekonečna. „Kým na Slovensku v roku 2014 pripadalo na jedného seniora 5 ľudí v produktívnom veku, v roku 2030 sa očakáva, že to budú už len traja,“ píše vo svojej prognóze z roku 2016 Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Podľa analytika stojí za problémami so zapojením starších ľudí do pracovného procesu aj sociálny systém, ktorý nepôsobí motivačne. „Bez motivačného prvku nebudú ľudia na trhu práce ostávať dlhšie než musia, preto je potrebné takýchto ľudí motivovať – napríklad navyšovaním neskoršej dôchodkovej dávky,“ myslí si analytik.
Okrem motivačného faktora či nedostatočných digitálnych zručností trápi Slovákov, ktorí sú v preddôchodkovom veku, ešte výraznejší problém. V zdraví sa dožívame približne 57 rokov, čo je výrazne menej ako v iných krajinách EÚ. „Zatiaľ čo sa v štátoch Európskej únie ľudia nad 65 rokov dožívajú priemerne desať rokov, na Slovensku je to iba päť rokov,“ prízvukuje známa sociologička a expremiérka Iveta Radičová.
Čísla hovoria jasnou rečou. V krajinách, v ktorých ľudia vo vekovej kategórii 55 až 64 rokov pracujú vo väčších počtoch, sú ľudia dlhšie zdraví. Podľa štatistík Eurostatu sa priemerný občan Švédska, ktorý má 65 rokov, v zdraví dožije ešte ďalších viac ako 14 rokov. Vo Fínsku je to viac ako 11 rokov a v Dánsku viac ako 10 rokov. Naopak, horšie ako my už sú na tom len Lotyši (5 rokov) a Rumuni (4 roky).
Podľa analytika Slovenskej sporiteľne Horňáka je z tohto dôvodu dôležité zabezpečiť pre ľudí kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Ďalšiu možnosť vidí v posilňovaní celoživotného vzdelávania a rovnako v možnosti toho, aby sa starší pracovníci vzdelávali priebežne, alebo si svoje vzdelanie mohli aspoň doplniť.
Celoživotné vzdelávanie v kontexte udržania seniorov na trhu práce považuje za prioritu aj nadácia Eurofound. Inšpiráciu môžeme nájsť okrem severských krajín napríklad aj v Nemecku či Luxembursku. Ich systémy umožňujú ľuďom, ktorí sú v preddôchodkovom veku, aby zostávali v zamestnaní, ale zároveň znižovali svoju pracovnú záťaž. Tento prístup zároveň umožňuje, aby skúsení ľudia mohli odovzdať svoje vedomosti mladším kolegom.