Testovanie rôznych variácií kratšieho pracovného týždňa už prebehlo napríklad v Belgicku, Portugalsku, vo Veľkej Británii či na Islande. Zaradíme sa k týmto krajinám aj my? Fico tvrdí, že áno. Diskusia o skracovaní pracovného času, ktorá bola na Slovensku dosiaľ najmä predmetom akademických debát či konferencií zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, už totiž začína naberať reálne kontúry.
Na slová premiéra zareagoval šéf rezortu práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas), pod ktorého gesciu podobné zásahy do organizácie práce spadajú. Minister ale trvá na tom, že ak bude téma skracovania času stráveného v práci na stole, jeho podmienkou je, aby opatrenie zároveň neviedlo k znižovaniu platov. „Treba zvážiť dve možnosti, že či skrátiť pracovný týždeň na štyri dni, ale tak, aby pracovný deň alebo pracovný čas trval desať hodín, alebo ubrať jeden deň z pracovného týždňa aj za cenu skrátenia času," zdôraznil minister Tomáš.
Čítajte viac Štvordňový pracovný týždeň? Skoro každý druhý Slovák by ho nechcel
Ministerstvo však hovorí, že zatiaľ je ešte predčasné hovoriť o plošnom zavádzaní štvordňového pracovného týždňa. Odvoláva sa pritom na to, že ide o celospoločenskú otázku, ktorá sa netýka len pôsobnosti rezortu práce, ale všetkých súčastí ekonomiky. „Nepochybne by išlo aj o otázky spojené napríklad so zabezpečením fungovania rôznych aspektov života napríklad v deň, ktorý by mal byť dodatočným voľným dňom, prípadne, ako by sa riešil výpadok pracovnej sily spojený so skrátením pracovného času o jednu pätinu," reagoval pre Pravdu rezort práce.
Ešte v priebehu minulého roka túto tému v parlamente otvoril aj expremiér a bývalý financmajster Igor Matovič (Slovensko). Jeho hnutie by chcelo do Zákonníka práce priniesť zmenu, po ktorej by bol štvordňový pracovný týždeň zavedený s podmienkou, že si človek bude musieť odpracovať rovnaký počet hodín ako doteraz pri päťdňovom pracovnom týždni.
Po podobnej zmene, ktorá by zároveň nemala priniesť nižšie mzdy, dlhodobo volajú odborári. Tí však nesúhlasia ani s modelom, ktorý by znamenal, že zamestnanci si ďalší voľný deň navyše odpracujú v priebehu ostatných pracovných dní. „Pokiaľ majú zamestnanci odpracovať viac hodín zvyšné štyri dni, tak nejde o skracovanie pracovného času, ale len o zmenu rozvrhnutia pracovného času, čo je aj v súčasnosti možné, ak to typ a povaha pracovného miesta umožňuje. Je možné dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni,“ upozornila hovorkyňa Konfederácie odborových zväzov SR Martina Nemethová.
Čítajte viac Matovičov návrh môže podľa analytika otvoriť Pandorinu skrinku, zamestnávatelia žiadajú dať ruky preč od Zákonníka práce
Firmy: Prinesie to problémy
Fico počas svojho vystúpenia v Davose v rámci panelu pod názvom „Čo očakávať od trhov práce?“ poukázal na zmenu v postoji podnikov, ktoré pred pandémiou koronavírusu o skracovaní času stráveného v práci odmietali viesť diskusiu. Povedal, že po zavedení práce z domu v každom segmente, ktorý to umožňoval, sa stali viacerí zamestnávatelia flexibilnejšími a o téme už začínajú hovoriť.
Firmy však napriek tomu aj naďalej vidia v podobných debatách problém. Upozorňujú totiž na to, že na Slovensku chýbajú desaťtisíce pracovníkov naprieč celým hospodárstvom a zavedenie podobného experimentu, o akom teraz hovorí premiér, by vytvorilo ešte väčší tlak na pracovné miesta. „Zákonník práce, respektíve pracovná legislatíva všeobecne, nemá byť nástrojom zvyšovania si popularity politikov. Jej hlavným účelom je vytvoriť základný rámec vzťahov zamestnanca a zamestnávateľa. Ostatné náležitosti majú byť predmetom individuálnej dohody, respektíve kolektívneho vyjednávania v podniku,“ povedal v tejto súvislosti generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták.
Hošták upozorňuje na to, že firmy by po skrátení času zamestnancov, ktorý strávia v práci, ďalej nedokázali plniť svoje zákazky v požadovanom čase či množstve, čo by v konečnom dôsledku mohlo viesť k strate ich zákazníkov. A napokon, generálny sekretár únie zamestnávateľov dodáva, že zamestnanci si už v rámci súčasnej legislatívnej úpravy môžu so svojimi zamestnávateľmi dohodnúť kratší pracovný týždeň individuálne alebo v rámci kolektívneho vyjednávania.
Čítajte viac Fico hovoril pred globálnou elitou vo Švajčiarsku. Covid všetko zmenil, Slovensko môže zaviesť prelomovú myšlienku
S tým, aby bol kratší pracovný čas určovaný zo strany štátu, nesúhlasia ani zamestnávatelia združení v Asociácii zamestnávateľských zväzov a združení SR. „Slovenský Zákonník práce stanovuje, že „Pracovný čas zamestnanca je najviac 40 hodín týždenne“ – stanovuje teda horné maximum, a je na dohode zamestnávateľa a odborov, aká bude pracovná doba, nesmie však prekročiť maximálnu,“ hovorí pre Pravdu hovorkyňa asociácie Miriam Filová. Súhlasí s tvrdením, že sa pracovná legislatíva skutočne, napríklad v dôsledku koronakrízy, čoraz viac uvoľňuje, pričom firmy sa tomuto trendu prispôsobujú.
Podobne ako Hošták aj Filová upozorňuje na to, že kratší pracovný týždeň môže byť dohodnutý napríklad prostredníctvom kolektívnej zmluvy. Zamestnávatelia v tejto súvislosti zdôrazňujú, že v aktuálnej situácii je naliehavým problémom konsolidácia verejných financií, a preto nevidia priestor na zmeny v doterajšom zaužívanom spôsobe nastavenia určovania kratšieho pracovného času. To by totiž firmám spôsobilo ďalšie náklady. „Zamestnávatelia sú totiž tí, ktorých sa opatrenia z konsolidácie dotknú najviac,“ podotkla Filová.
Na to, že už za súčasných legislatívnych podmienok je možná dohoda medzi zamestnávateľmi a zamestnancami na kratšom čase strávenom v práci, upozorňujú aj odborári. Samozrejme, platí to len v prípade, ak to povaha či typ konkrétnych pracovných miest umožňuje. „Je možné dohodnúť sa so zamestnávateľom na rozvrhnutí týždenného pracovného času na štyri dni,“ hovorí Nemethová a ako príklad uvádza Slovenskú sporiteľňu, ktorá začala s testovaním štvordňového pracovného týždňa už v polovici minulého roka, či firmu NN, ktorá sa zaoberá poisťovníctvom a správou investícií.
V oboch spomínaných prípadoch platí, že tieto spoločnosti pracovný čas neskracujú, zamestnancom len dávajú možnosť odpracovať si svoje hodiny v priebehu štyroch dní. „Každý zamestnanec sa vždy k začiatku januára a júla môže rozhodnúť, či bude pracovať v štandardnom päťdňovom režime, alebo v skrátenom štvordňovom pracovnom režime," povedala pre RTVS Daniela Tomášková z NN. V prvom prípade pracuje zamestnanec v klasickom režime 7,75 hodiny denne a v druhom 9,7 hodiny v priebehu dňa. Po úspešnom testovaní spoločnosť zaviedla možno výberu nastálo.
Experiment so štvordňovým pracovným týždňom spustila v júni minulého roka aj najväčšia banka na Slovensku. „Pracujeme s predpokladom, že nám nepoklesne produktivita či chuť pracovať a budeme môcť dať našim zamestnancom k víkendu každý týždeň jeden deň voľna navyše, ideálne piatok alebo pondelok,“ povedal v tom čase pre Hospodárske noviny riaditeľ HR Slovenskej sporiteľne Martin Čambor, podľa ktorého ide o prirodzený evolučný vývoj.
Príkladov z praxe je však viac. Nemethová dodáva, že už v súčasnosti je možné dohodnúť sa s odbormi v rámci kolektívnej zmluvy, ktorá upravuje rozsah času, ktorý zamestnanec strávi v práci v priebehu týždňa. Ide napríklad o kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre verejnú službu, v ktorej je dohoda na týždennom pracovnom čase kratšom o 2,5 hodiny v porovnaní s tým, čo určuje Zákonník práce.
Aký model skracovania budeme mať?
Štvordňový pracovný čas by pritom mohol našich zamestnancov výrazne odbremeniť. Slovensko totiž patrí ku krajinám s najvyšším počtom odpracovaných hodín v rámci Európskej únie (EÚ). Zatiaľ čo totiž priemerný počet odpracovaných hodín v rámci EÚ je na úrovni 37,5 hodiny za týždeň, Slováci strávia podľa dát z Eurostatu za rok 2022 v práci v priemere o 2,1 hodiny týždenne viac.
Čítajte viac Výrobné linky u nás šliapu rýchlejšie ako v Nemecku, aj tak zarábame oveľa menej. Slováci pracujú dlho, to však nestačí
Vo všeobecnosti môže platiť jednoduchá rovnica – menej času stráveného v práci sa rovná väčšiemu počtu hodín strávených oddychom a zníženej miere stresu. Odborári okrem toho medzi benefity takéhoto kroku zaraďujú aj zvýšenie produktivity práce, ktorá dlhodobo brzdí našu ekonomiku, či zvýšenie spokojnosti a lojality zamestnancov. Skrátenie pracovného týždňa by podľa nich malo pozitívny vplyv aj na fyzické a duševné zdravie zamestnancov.
Podľa Tomášovho rezortu je však dôležité to, či pôjde o režim, ktorý bude počítať so zachovaním 40 odpracovaných hodín za týždeň, alebo sa čas v práci skráti na 32 hodín – teda bude sa pracovať 4 dni v týždni po 8 hodín. Otázkou tiež podľa ministerstva práce je aj to, či bude v novom režime zachovaná súčasná výška mzdy, ktorú zamestnanci dostávajú.
V prípade, že by sa v novom režime čas strávený v práci rozložil po 10 hodín v priebehu 4 dní, mohlo by to podľa ministerstva spôsobiť problémy. „Desaťhodinový pracovný čas môže vplývať aj na zdravie zamestnanca v závislosti od druhu práce, ktorý vykonáva, ale môže zasahovať napríklad aj do starostlivosti o dieťa, keďže ak pracovná zmena začne o 8:00, takáto zmena by sa so započítaním prestávky v práci skončila o 18:30," upozornil rezort.
Ani podľa odborárov nie je cesta zvyšovania časovej dotácie v priebehu jedného pracovného dňa schodná. Upozorňujú na to, že by nešlo o skutočnú zmenu, ale iba o iné rozvrhnutie pracovného času. „Stlačenie piatich pracovných dní do štyroch, ako je to napríklad v aktuálnom návrhu novely Zákonníka práce z dielne skupiny poslancov hnutia Slovensko, v žiadnom prípade neprinesie lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, zamestnanec tým nedostane viac voľného času – času pre seba, rodinu a záujmy," reaguje Nemethová na Matovičov návrh, ktorý je už dlhšie na papieri.
Čítajte viac Pracovné prostredie na Slovensku je v EÚ najhoršie: Robíme viac ako Japonci, ničíme si zdravie a naše výplaty sú slabé
Čo však vláda plánuje skutočne urobiť, zatiaľ povedať nevieme. Aktuálne sme len v rovine dohadov a diskusia medzi jednotlivými rezortmi sa ešte nezačala. Viac svetla do otázky, ktorý model skracovania pracovného času by mal byť na Slovensku aplikovaný, nepriniesol ani Úrad vlády SR, ktorý na otázky Pravdy do uzávierky nereagoval. Konfederácia odborových zväzov však podľa slov Nemethovej napriek tomu víta, že sa premiér Fico inšpiroval návrhom odborárov.