„Dlh by mal v roku 2026 prekročiť hranicu 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Pri zmienených úrovniach deficitu, bude verejné zadlženie kontinuálne narastať, a to z úrovne 57 percent HDP v tomto roku na vyše 60 percent HDP na konci horizontu prognózy, a to aj pri predpokladanom výraznom poklese hotovostných rezerv vlády. Dlh by sa tak mal nachádzať takmer 9 percentuálneho bodu HDP nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy,“ upozorňuje NBS.
Výška dlhu Slovenska je zhruba 70 miliárd eur, každý Slovák tak dlhuje zhruba 13-tisíc eur.
Rast si ekonomika zachová
Konsolidačný balíček, tak ako ho vláda predstavila, podľa NBS výrazne nedusí ekonomiku krajiny. V budúcom roku bude dokonca pod vplyvom balíčka ekonomika Slovenska rásť rýchlejšie ako v prípade, že by vláda opatrenia nerobila. Rast ekonomiky bude ale pomalší v nasledujúcich rokoch.
Centrálna banka počíta s tým, že ekonomika Slovenska si v budúcom roku pripíše 2,8 percenta, v scenári bez opatrení by to bolo 2,4 percenta. V ďalších rokoch HDP podľa očakávaní stúpne o tri a 1,8 percenta HDP. V scenári bez opatrení by to bolo 3,2 percenta v roku 2025 a 2,4 percenta v tom nasledujúcom. Práve to je problém pre slovenský dlh a deficit. Oba tieto ukazovatele sú pomerové, výška dlhu aj deficitu sa teda vyjadruje ako percento HDP. To znamená, že môžu existovať dva základné prístupy ku konsolidácii. Buď sa bude znižovať rozdiel medzi verejnými výdavkami a príjmami, alebo bude stúpať celkové HDP a vtedy aj rovnaká výška dlhu a deficitu bude tvoriť menší podiel na HDP a pomerové ukazovatele budú zákonite klesať.
Čítajte viac Poslanci schválili vyššie dane. Koho sa dotknú?
Rezervy na ďalšiu krízu nemáme
Banka posiela jasnú správu o tom, že ekonomika krajiny nerastie dosť výrazne na to, aby sa nám z dlhu podarilo takzvane vyrásť. Práve preto sú potrebné výraznejšie konsolidačné opatrenia.
Našu situáciu navyše zhoršuje aj to, že Ukrajina je vo vojne. Tesná blízkosť konfliktu totiž priamo zhoršuje aj pozíciu Slovenska na finančných trhoch, podľa guvernéra banky Petra Kažimíra sme na tom horšie ako ukazuje napríklad rating Slovenska, no katastrofa Slovensku podľa neho zatiaľ nehrozí.
Čítajte viac Ekonóm Šuster: Vláda používa triky, aby rozpočet na budúci rok vyzeral lepšie
„Ak sa pýtate na možnosti financovania, nevidíme tam žiadne zásadné problémy. Práve kvôli geopolitickej prirážke sme sa financovali na úrovni, ktorá zodpovedá nižšiemu ratingu, ako v skutočnosti máme. Financujeme sa za náklady ,trojbéčkových‘ krajín aj keď máme áčkový rating. Nepridám sa do skupiny kritikov, ktorí sa veľmi nezodpovedne pohrávajú so slovíčkom ako je bankrot,“ poznamenal Kažimír.
V tom istom vyjadrení ale potvrdil, že Slovensko nemá ďalšie rezervy na ešte horšie časy. Do istej miery sa budeme musieť spoliehať aj na to, že budeme mať šťastie a ďalšia katastrofálna kríza nepríde. „Pravdou je jedna vec, nemáme vytvorené rezervy na to, ak prídu nejaké horšie veci. V posledných desiatich rokoch sme svedkami neuveriteľných kríz, na ďalšiu takúto krízu nemáme vytvorené rezervy. Ak budeme mať šťastie, a treba veriť, že budeme mať šťastie, tak sa z týchto problémov vieme dostať. Myslím si, že aj vláda, aj minister financií si ale uvedomujú, že budú musieť otočiť trend vývoja dlhu z rastúceho na klesajúci,“ objasnil Kažimír.
Kontroverzná energopomoc
Ďalšie opatrenia sú potrebné aj preto, že vláda v súčasnosti účtovne znižuje deficit na budúci rok tým ako vykazuje energopomoc, ktorú môžeme čerpať z európskych peňazí. Keďže má Slovensko problém dočerpať všetky peniaze z eurofondov, na ktoré máme nárok, časť peňazí využijeme na zaplatenie kompenzácií vysokých cien energií. Týmto spôsobom môžeme hradiť výdavky, ktoré vznikli medzi 1. februárom 2022 a 31. decembrom 2023. Ide o zhruba miliardu eur. Zhruba päťsto miliónov z tejto sumy fyzicky získa Slovensko až v roku 2024 a vláda s týmito peniazmi počíta v rozpočte na rok 2023.
„V prípade, že by sa celá čiastka vykázala podľa predpokladu národnej banky, to znamená jednu miliardu eur v roku 2023, deficit v roku 2023 by bol nižší na úrovni 6,2 percenta HDP. Na druhej strane, o časť týchto zdrojov by bolo nižšie spolufinancovanie z rozpočtu EÚ v roku 2024. Tým by bol deficit vyšší na úrovni 6,3 percenta HDP,“ upozornila NBS.
Na tento problém v rozhovore pre denník Pravda upozornil aj člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. „Rozpočet je teraz opticky zlepšený tak, že časť refundácií z energetickej pomoci zo strany Európskej komisie je zarátaná do príjmov budúcoročného rozpočtu a nie tohtoročného. To je nesprávne. Bavíme sa o programovom období 2014 až 2020, prostriedky z neho sa musia minúť do konca roku 2023, nemôžeme si tú refundáciu započítať do príjmov roku 2024. Pravda je, že tie príjmy fyzicky prídu v roku 2024, no účtovne patria do roku 2023. Prezentovať to ako príjmy roku 2024 je účtovný trik, ktorý nie je správny,“ poznamenal.
Samotné dotovanie cien energií na Slovensku pomáha tlmiť infláciu v budúcom roku. „Dotovanie regulovaných cien energií stlmí infláciu na 2,5 percenta. Podporí to reálne príjmy domácností, ktorým zostane viac prostriedkov na spotrebu. V ďalších dvoch rokoch predpokladáme, že sa ceny energií pre domácnosti postupne priblížia trhovým cenám. Zvýšilo by to infláciu, ktorá by tak poskočila na úrovne okolo štyroch percent,“ uvádza NBS.