Dlhodobá udržateľnosť v podstate hovorí o tom, či je štát schopný, alebo neschopný dlhodobo udržať sociálny štandard, ktorý občanom poskytuje vo forme dávok, dôchodkov, verejného zdravotníctva, cestnej a vlakovej siete a podobne.
Prečítajte si odpovede na dôležité otázky o stave verejných financií, ktoré prináša denník Pravda.
Aký je stav verejných financií na Slovensku z dlhodobého hľadiska?
Zlý. Analýza Európskej komisie ukázala, že Slovensku k dlhodobej udržateľnosti chýba 9,9 percentuálneho bodu HDP, čo je okolo dvanásť miliárd eur. Rovnaká analýza z predchádzajúceho roka hovorila o ešte horších číslach. Vtedy Európska komisia hovorila o tom, že k dlhodobej udržateľnosti nám chýba 11,3 percentuálnych bodov HDP. Napriek tomu, že situácia je na Slovensku medziročne lepšia, stále najhoršia v EÚ.
Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je tak na Slovensku v pásme vysokého rizika. Takýto problém má spomedzi členov EÚ pätica krajín. Okrem Slovenska aj Belgicko, Luxembursko, Malta a Slovinsko. Vo vysokom riziku je udržateľnosť verejných financií vtedy, ak je potrebná konsolidácia na úrovni šiestich percentuálnych bodov HDP a viac. V nízkom riziku sú tie krajiny, kde je sú to dva percentuálne body a menej.
Čo sa stane, ak nič neurobíme?
Situácia sa bude ďalej zhoršovať. Verejné financie sú v stave vysokého rizika a ak by sme neurobili žiadne zmeny, do roku 2034 by sa dlh krajiny dostal nad hranicu 90 percent HDP. Znamená to, že krajina by dlhovala takmer toľko, čo za celý rok vyprodukuje. To je úroveň dlhu, ktorú si Slovensko nemôže dovoliť. Je teda nevyhnutné, aby krajina šetrila.
„Ak nedôjde k ozdravovaniu verejných financií, dlh sa rýchlo zvýši nad 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) a bude ďalej akcelerovať až na neudržateľné úrovne už v najbližšej dekáde. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti sa preto nachádza v pásme vysokého rizika,“ zdôraznila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ešte na konci februára.
Práve vo februári poslanci Národnej rady SR neschválili výdavkové limity. Tie sú pritom jedným z dôležitých nástrojov na boj proti ďalšiemu zvyšovaniu dlhu. Okolo výdavkových limitov je vo všeobecnosti spor. Aktuálna vláda hovorí, že nie sú schválené limity, ktorých má povinnosť sa držať, a limity schválené v roku 2023 nerešpektuje. RRZ tak upozorňuje, že rozpočet nie je s výdavkovými limitmi v súlade. K dodržiavaniu výdavkových limitov sa pritom Slovensko zaviazalo aj v Pláne obnovy a odolnosti. Vláda pritom opakuje, že čaká na nové európske pravidlá.
Čítajte viac Nové sumy dávok na rok 2025. Pozrite sa, o koľko stúpne tá vaša
Znamená to, že štát hospodári zle?
Áno, no samotné hospodárenie je iba časťou celého príbehu. Výrazne v neprospech stavu verejných financií bude hrať nárast nákladov spojených so starnutím obyvateľstva. Počet ľudí vo veku nad 65 rokov sa v porovnaní s ľuďmi v produktívnom veku medzi rokmi 2019 a 2060 strojnásobí. Dôvodom je aj to, že ľudia sa postupne dožívajú vyššieho veku. Európska komisia odhaduje, že kým v roku 2019 sa výdavky na dôchodky pohybovali zhruba na úrovni 8,3 percenta, v roku 2050 by to malo byť až 13,4 percenta. Ide o jeden z najvýraznejších nárastov v rámci celej EÚ.
Prečo je dlh problém?
Slovensko nedokáže financovať všetky svoje potreby z peňazí, ktoré vyberie na daniach. Časť peňazí si musí požičať. Tak vznikajú deficity a následne aj dlh. Ak je ale dlh privysoký, investori najprv budú žiadať vyššie rizikové prirážky, neskôr nemusia Slovensku požičať vôbec. Ak sa to stane, pre Slovensko to bude obrovský problém.
Aktuálne sa výnosy desaťročných slovenských dlhopisov pohybujú na úrovni okolo 3,4 percenta. Na porovnanie, napríklad v auguste 2021 boli na úrovni pod hranicou –0,5 percenta. Znamená to, že v roku 2021 Slovensko napokon vrátilo investorom menej, ako si od nich požičalo. To dnes už zďaleka neplatí a čím sú výnosy dlhopisov vyššie, tým náročnejšie je pre krajinu zvládnuť svoj dlh. Zlepšiť pozíciu Slovenska na medzinárodných trhoch môže práve zlepšovanie stavu verejných financií.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
„Ak napokon vysoko zadlžená krajina stratí dôveru investorov, bude ohrozená jej schopnosť financovať sa, teda aj plniť svoje záväzky voči občanom. Dosiahnutý sociálny štandard, úroveň zdravotníctva, školstva a ďalších služieb sa stanú neudržateľnými,“ varovala RRZ.
Práve preto je dôležité, aká je kondícia verejných financií. Ak sa nebude zmenšovať bremeno, ktorým je dlh, bude sa zhoršovať ratingové hodnotenie a problémy sa budú len prehlbovať.
Ako sme na tom s deficitom teraz?
Vláda deklarovala, že deficit v tomto roku dostane pod šesť percent HDP. S tým RRZ pôvodne nesúhlasila, no v závere marca experti na rozpočet zlepšili svoj odhad. Deficit verejných financií môže tento rok dosiahnuť úroveň 7,483 miliardy eur alebo 5,8 percenta HDP.
„K medzimesačnému zlepšeniu prispeli najmä nižšie výdavky štátneho rozpočtu a niektorých subjektov verejnej správy, pričom úspory vychádzajú zo zohľadnenia doplňujúcich informácií o hospodárení v roku 2023,“ priblížila fiškálna rada v aktuálnom rozpočtovom semafore, ktorý zverejňuje každý mesiac.