Slovensko totiž v zdražovaní v krajinách platiacich eurom nie je nijaký „lúzer“. Nameraných 10,2 percenta – pričom priemer eurozóny je 5,3 percenta – má viacero dôvodov.
Prvým je „optické skreslenie“ kvôli regulovaným cenám. Keďže viacero západných štátov vrátane pobaltských krajín už vyššie účty za plyn, elektrinu či vodu už pocítilo vlani, Slovensko si tým prešlo až od tohto januára. Zdražovanie energií nás teda „dobehlo“ neskôr.
„Dôvod, prečo má Slovensko ešte aj v júli najvyššiu medziročnú mieru inflácie v rámci menového bloku, tkvie vo vývoji cien v minulom roku, respektíve v januári tohto roku, keď sa zvyšovali ceny energií či ceny služieb a kulminoval rast cien potravín,“ objasňuje čísla hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides. To je však podľa neho už len historický fakt – aktuálne sa ceny vyvíjajú opačným smerom.
Čítajte viac Domácnosti si za plyn priplatia dvojnásobne, varuje regulátor a ponúka riešenia
Úplne iné miesto v zdražovaní zaujme Slovensko, ak sa pozrieme na rast cien za posledného pol roka. Tam sa naša krajina umiestnila iba v strede. „Za ostatných šesť mesiacov, teda od februára do júla, sa u nás ceny priemerne zvýšili o 2,9 percenta, kým v eurozóne o porovnateľných 2,6 percenta. A aktuálne u nás spotrebiteľské ceny priemerne dokonca klesajú, a to oveľa rýchlejšie ako v eurozóne ako takej,“ pokračuje Štefanides.
„V iných členských štátoch eurozóny sa tento nárast regulovaných cien udial ešte v minulom roku. V súčasnosti v eurozóne teda medziročne ceny energií klesajú, kým na Slovensku rástli v júli najrýchlejšie v menovom bloku,“ dopĺňa ekonóm z ministerstva financií Branislav Žúdel.
Chudobnejší platia viac za jedlo a bývanie
Rozdielny spôsob účtovania cien energií však nie je jediným vysvetlením. Má to aj druhý dôvod. Slovensko, podobne ako naši susedia, patrí k relatívne chudobnejším krajinám oproti západným štátom. A tie platia viac za bývanie, vodu, elektrinu, plyn a, samozrejme, za potraviny a nealkoholické nápoje. „Spotrebný kôš v chudobnejšej východnej Európe obsahuje viac potravín a energií. A to sú zložky, ktorých ceny rástli od ruskej invázie na Ukrajinu najrýchlejšie,“ hovorí Žúdel.
Čítajte viac Slovensko je najhoršie v eurozóne. Máme najvyšší rast cien v celom bloku
Na porovnanie, za bývanie a energie podľa dát Eurostatu z roku 2021 platí priemerná slovenská domácnosť až 31 percent všetkých svojich výdavkov – najviac z celej Európskej únie. Priemer je 25 percent.
Za potraviny a nealko nápoje vydáva slovenská domácnosť zhruba každé piate euro, teda asi 20 percent z celkového rozpočtu. Tu už Slovensko nie je na prvom mieste v EÚ, ale aj tak je to nadpriemerne veľa. Priemer v únii je 14 percent. Viac ako Slováci dávajú zo svojich peňaženiek na potraviny balkánske a pobaltské štáty.
„Vo všeobecnosti platí, že čím je krajina bohatšia, tým menej míňa na energie a potraviny. A naopak, čím je krajina chudobnejšia – trebárs ako Slovensko alebo Maďarsko – tým viac míňa na energie a potraviny,“ hovorí ekonóm Vladimír Baláž zo Slovenskej akadémie vied.
„Bohatí míňajú viac na dovolenky, mobily a podobné veci. Chudobnejší viac na bývanie a jedlo,“ dodáva Baláž. To aj vysvetľuje, prečo je rozdiel medzi západnými krajinami na jednej strane a tými z východnej Európy a Pobaltia na strane druhej.
Ak by za energie a potraviny platili slovenské domácnosti podobne ako tie západné, rast cien by bol o poznanie nižší. „Ak by malo Slovensko podobnú štruktúru výdavkov ako krajiny EÚ v priemere, inflácia by bola podľa našich prepočtov nižšia približne o dva percentuálne body – podobne ako v ostatných krajinách eurozóny by už bola jednociferná,“ porovnáva vývoj ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Rozdielny vývoj v cenách energií ilustruje Koršňák na príklade Belgicka. Tam v súčasnosti ceny energií a pohonných hmôt znižujú celkovú infláciu o viac ako päť percentuálnych bodov. Priemerne v eurozóne o 0,6 bodu, naopak, na Slovensku infláciu stále zdvíhajú o 0,7 bodu, a to aj napriek klesajúcim cenám pohonných hmôt, kde sa vývoj na Slovensku oproti priemeru EÚ a eurozóny zásadnejšie nelíši.
Potraviny navyše nadpriemerne viac tlačia hore celkové ceny. „Ich príspevok k celkovej júlovej inflácii na Slovensku bol až 4,9 percentuálneho bodu, zatiaľ čo priemer v eurozóne ,len’ 2,2 bodu,“ dodáva Koršňák.
Ekonóma Martina Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť júlové čísla trochu sklamali. Očakával totiž o niečo pomalší rast cien. Dôvody vidí v špecifikách slovenskej ekonomiky.
„Sme jediná krajina eurozóny, ktorá susedí s Ukrajinou. Máme jednu z najvyšších energetických náročností ekonomiky. Tiež máme vysoký podiel potravín a energií v spotrebnom koši. Navyše z potravín viac spotrebúvame energeticky náročné spracované potraviny a menej jeme čerstvé ovocie, zeleninu či ryby, ktorých ceny rástli pomalšie. Všetky tieto dôvody nás znevýhodňujú oproti zvyšku eurozóny, a preto je inflácia u nás väčším problémom,“ vysvetľuje Šuster. Z dvojciferného na jednociferný rast cien si budeme musieť počkať až do augusta, hovorí.
Premiantom stále Maďarsko, Pobaltie šok už zažilo
Pozíciu „lídra“ v zdražovaní skresľuje aj fakt, že naši susedia z východného bloku Európy – Česi, Poliaci a Maďari – neplatia eurom a nie sú v rebríčku krajín, ktorým Eurostat odhadol ceny za júl. Ak by sme sa pozreli na júnové ceny, zistíme, že susedné krajiny sú na tom podobne, ak nie horšie, ako my. Česi mali rast cien na úrovni 11,2 percenta, Poliaci 11 a Maďari dokonca 19,9 percenta.
„V Maďarsku je rast cien vyšší, takmer dvojnásobne vyšší. Môže za to aj prehnaná štátna regulácia cien potravín či pohonných hmôt a oslabovanie lokálnej meny,“ vysvetľuje Štefanides vysoké ceny v Maďarsku.
Čítajte viac Nepracujú ani neštudujú. Európu zaplavila vlna neaktívnych ľudí, ktoré krajiny sú na tom najhoršie?
Rozdielny vývoj v cenách zažili aj pobaltské štáty ako Estónsko, Litva či Lotyšsko. Energetickým šokom si prešli dávnejšie pred nami. „U nich bola reakcia cien na energokrízu a vojnu razantnejšia než u nás, medzi marcom a júnom minulý rok im ceny stúpali až o tri percentá každý mesiac, koncom minulého roka mali vyše 20-percentnú infláciu, ale od najväčších cenových skokov u nich už prešlo viac ako 12 mesiacov, a teda ich medziročná inflácia rýchlo klesá,“ poukazuje na rozdielny vývoj Šuster.
„Nad priemerom eurozóny alebo EÚ sú prakticky všetky štáty takzvanej ,novej Európy’ alebo ak chcete geograficky, štáty strednej a východnej Európy. Ešte donedávna malo vyššiu infláciu ako Slovensko Pobaltie. Takto pred rokom mali dokonca niektoré pobaltské krajiny takmer dvojnásobnú úroveň inflácie v porovnaní so Slovenskom,“ dodáva analytik ČSOB banky Marek Gábriš.
Vinníkom veľkého zdražovania tak nie sú ani tak slovenskí politici či neschopná vláda, ale rozdielne premietnutie cien energií do faktúr obyvateľov a rozdielna štruktúra a spotreba európskych ekonomík a domácností.