Priepasť medzi generáciami je čoraz hlbšia. Mladí majú problémy s peniazmi, bohatstvo svojich rodičov nedobehnú
Baby boomeri vstupovali na trh práce v období dynamického ekonomického rastu, keď reálne mzdy rástli rýchlejšie ako životné náklady a bývanie bolo dostupné pre drvivú väčšinu obyvateľov, píše americký denník The Washington Post.
V USA aj v Európe si mohli mladé rodiny v 60. a 70. rokoch kúpiť dom bez toho, aby sa museli zadlžiť na celý život. Ceny nehnuteľností v tom čase rástli postupne a stabilne. Tento rast sa v nasledujúcich desaťročiach výrazne zrýchlil, čo dramaticky zvýšilo hodnotu majetku tých, ktorí vlastnili nehnuteľnosti od mladosti. Táto výhoda vytvorila základ majetkového náskoku, ktorý dnešné generácie môžu len ťažko dobehnúť.
Generácia ekonomických otrasov
„Boomeri“ navyše žili v období, keď práca poskytovala viac istoty než dnes. Stabilné zamestnanie, dlhodobé zmluvy, rastúce platy a rozsiahle firemné či štátne dôchodkové systémy vytvárali bezpečnú sieť, ktorá umožňovala šetriť a investovať do akcií. A keďže trhy v 80. a 90. rokoch zažívali rekordné rastové obdobia, bohatstvo tejto generácie rástlo bezprecedentným tempom.
„Populácia generácie „baby boomerov“ vstúpila na trh práce počas desaťročí silného hospodárskeho rastu, rastúcej produktivity a relatívne vysokých reálnych miezd,“ priblížila pre The Washington Post Olivia Mitchellová, profesorka obchodnej ekonómie a verejnej politiky na Pensylvánskej univerzite.
Tieto podmienky sú v ostrom kontraste s realitou mladých ľudí dnes. Generácia mileniálov a generácia Z nastúpili na trh práce v čase ekonomických otrasov — počas finančnej krízy v roku 2008, či neskôr v období pandémie a následnej vysokej miery inflácie.
Platy aktuálne rastú pomalšie ako ceny bývania, energií či základných potrieb. Práca je často nestabilná a istota kariérneho rastu už nie je tak výrazná ako v minulosti.
Rodičov opúšťame čoraz neskôr
Na Slovensku je tento rozdiel ešte viditeľnejší. Generácia, ktorá vyrastala pred rokom 1989, sa k vlastnému bývaniu v mnohých prípadoch dostávala jednoduchšie ako teraz. Rodičia dnešných tridsiatnikov a štyridsiatnikov tým získali majetok, ktorý dnes predstavuje najdôležitejšiu časť rodinného bohatstva.
Dnešní mladí však vstupujú do sveta, kde je cena bývania rekordne vysoká, hypotéky sú drahšie než pred pár rokmi a vzťah medzi mzdou a cenou nehnuteľností patrí medzi najhoršie v Európskej únii.
Aj z tohto dôvodu u nás pozorujeme trend čoraz neskoršieho odchodu mladých ľudí z rodičovského domu. Zatiaľ čo priemerný Európan opúšťa svojich rodičov v 26,2 roku života, na Slovensku je to takmer 31 rokov.
„Mladí ľudia, ktorí vstupujú na trh práce a bývania a chcú sa osamostatniť, čelia prirodzene vyššiemu nadmernému zaťaženiu nákladmi na bývanie. V EÚ 9,7 percenta populácie vo veku 15 až 29 rokov žije v domácnostiach, ktoré vydávajú aspoň 40 percent čistého príjmu na bývanie. Pre porovnanie, v celej populácii EÚ je to 8,2 percent. Na Slovensku je tento podiel pri celej populácii 6,4 percenta, zatiaľ čo pri mladých ľuďoch vo veku 15 až 29 rokov 7,1 percenta, teda pod priemerom EÚ,“ povedal v tejto súvislosti analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ