Na scéne máme novú spotrebiteľskú generáciu – karty rozdáva pokolenie mileniálov a generácie Z s odlišnými nárokmi a predstavami o životnom štýle a role piva v ňom. Pivovarnícky priemysel a gastrosektor, kde sa pivo podáva, rieši otázku otázok, ako dostať ľudí naspäť k výčapným pultom. Tridsaťpäť rokov po veľkej spoločenskej zmene obyvateľstvo výrazne zmenilo stravovacie a nápojové, ale aj nákupné zvyklosti a úplne inak nakladá s peniazmi a voľným časom. V konzumácii piva sa ľudia od kvantity presunuli ku kvalite.
Začiatkom roku 1990 bolo na Slovensku 16 pivovarov, dnes kostru pivovarníctva tvoria dve nadnárodné skupiny – Heineken Slovensko, ktorý skoncentroval výrobu piva a sladu do Hurbanova, a Plzenský Prazdroj Slovensko so sídlom vo Veľkom Šariši, ktorý je súčasťou japonského nadnárodného gigantu Asahi. K nim treba prirátať dva pivovary nadregionálneho významu Banskobystrický pivovar a Steiger Vyhne.
Scénu dotvára stovka malých remeselných pivovarov síce len s dvojpercentným podielom piva na trhu, ale práve ona udáva tón v pestrosti ponúkaných pív.
Čítajte viac Pivovarníci Európy: Pivo pomáha zamestnanosti a rastu európskej ekonomiky
Slovensko úplne zmenilo svoje pivné zvyklosti. V osemdesiatych rokoch patrilo k zvyku slovenských pracujúcich zájsť po šichte na pivo. V mestách aj na vidieku sa muži z autobusov, ktoré ich viezli z práce, vyhrnuli rovno do krčiem, kde si dali jedno-dve pivá. Reštaurovaný kapitalizmus zmenil správanie ľudí. Doprava do práce sa silno individualizovala, presunula sa do osobných áut, čo vylučovalo popíjanie piva. Pivovary na to zareagovali rozvojom výroby nealkoholických pív, radlerov a ďalších ochutených nápojov na báze piva.
Najmä radlery, pôvodne pivo nemeckých cykloturistov spred sto rokov, dnes bikerov spolu s rôznymi od piva odvodenými nápojmi pritiahli k tradične mužskému nápoju aj ženy. Postupne sa menili aj slovenské krčmy, najmä v mestách rýchlo premenúvané z hostincov na puby. Pivo svojím dielom anglikanizovalo slovenčinu a na svoj spôsob globalizovalo slovenské mestá aj vidiek.
Režiséri zmeny
Krčmy ako centrá konzumácie piva, kde sa v oblakoch cigaretového dymu podávalo pivo pre tvrdých chlapíkov s klasickou slovenskou zápražkou v podobe borovičky či s inými ostrými nápojmi, sa ešte viac začali meniť po roku 2000, keď trh s potravinami a nápojmi ovládli nadnárodné obchodné reťazce. Priniesli fenomén akciových cien na rôzne druhy výrobkov a pivo predávané v zľave sa stalo jednou z najväčších volaviek lákajúcich ľudí na návštevu reťazcov najmä pred vianočnými a veľkonočnými sviatkami či letnými dovolenkami.
Tak sa začal veľký spotrebiteľský presun z výčapov rôzneho druhu a úrovní do súkromia, ktorý vyvrcholil pandémiou covidu.
Začiatok tejto éry a reakciu pivovarov na nové pomery výstižne opísal Robert Fegyveres, Country Sales manažér spoločnosti Heineken Slovensko. „Pred necelými 20 rokmi sme sa usilovali podporiť jednu zo slovenských značiek súťažou spotrebiteľov. Ľudia mali nazbierať po desať vrchnáčikov piva, ktoré potom posielali do centrály. Prichádzali stohy vrchnákov. Dnes v ére mobilov si takúto komunikáciu s verejnosťou nevieme predstaviť.“
Svet súčasníka sa kompletne zdigitalizoval, čo na jednej strane zrýchlilo a zjednodušilo dialóg medzi pivovarníkmi a milovníkmi piva, ale súčasne odštartovalo dobu novej konzumácie piva na Slovensku. Príznačné pre ňu je, že krčma ako miesto spoločných stretnutí ľudí, kde sa pri pive posúdilo všetko, čo hýbalo veľkou aj miestnou politikou, športom a životom vôbec, začala strácať na význame.
Pivo a jedlo sú partneri
Čapované pivo sa, samozrejme, neprestalo piť, sieť výčapného piva začal reprezentovať novosformovaný sektor HoReCa, teda hotelov, reštaurácií a kaviarní, kde nešlo len o podávanie piva, ale aj o jeho párovanie s jedlom. Objavil sa nový fenomén – tandem pivo a jedlo otvoril pivovarníkom a gastronómom nové možnosti predstaviť najstarší nápoj ľudstva ako zdroj atraktívneho zážitku.
Čítajte viac Slovensko je pivársky národ, ktorý dováža chmeľ. Šéf poslednej chmeľnice v krajine hovorí, prečo je to tak
Pamätáme si časy, keď sa k pivu podávali utopence a nakladaný hermelín. Dnes je ponuka, ako pripomína Robert Fegyveres, oveľa pestrejšia. Pribudla celosvetovo známa pizza, na Slovensku tradičné posúchy a langoše a podobne ako v Bavorsku pivné reštaurácie servírujú k pivu bravčové rebierka či kolená. Odtiaľ bol potom už len krok k tomu, aby sa ponuka jedál v kombinácii s pivom spestrila a prekonala prv nemysliteľné páry. Napríklad ležiak obohatený o destilát z agávy, teda tequilu s ľahkým citrusovým a zároveň korenistým tónom, ktorý sa podával s pikantnými krevetami.
„Práve kombinácia rôznych druhov pív s vhodne volenými jedlami ukázala ľuďom netušený rozsah chuťových profilov tak piva, ako aj jedál samotných,“ načrtáva Robert Fegyveres vznik novej kultúry konzumácie piva.
Neprišlo to, samozrejme, samo od seba. Slovákom sa po páde železnej opony otvoril svet, vydali sa nielen na dovolenky, ale desaťtisíce začali pracovať a študovať v cudzine. To vytvorilo podmienky na to, aby pivovary cez sektor HoReCa predstavili pivo ako nápoj mimoriadne kreatívny, ako nápoj prinášajúci v kombinácii s jedlom svet nových chutí, vôní, a teda mimoriadneho zážitku. Stojí za ním okrem iného oxid uhličitý vytvárajúci v pive bublinky. Tie, ako objasňuje Robert Fegyveres, čistia chuťové kanáliky. Pivom prečistený jazyk potom oveľa intenzívnejšie vníma chuť s ním podávaného jedla.
Dvadsiate roky priniesli pivu podobne ako vínu v sektore gastronómie tvrdý úder v podobe pandémie covidu, ktorá uzavrela na dva roky ľudí do ich domovov. V roku 2022 sa začala ruskou agresiou vojna na Ukrajine, ktorá vyústila do globálnej hospodárskej krízy, na konci ktorej boli zdražené hypotéky, vysoká potravinová inflácia dosahujúca na Slovensku na prelome rokov 2022/2023 až 30 percent. To všetko poznačilo konzumáciu piva.
Veľká transformácia pokračuje
Uprostred dvadsiatych rokov digitálneho 21. storočia možno konštatovať, že Slovensko sa stalo z hľadiska konzumácie piva krajinou striedmejšou, ako bolo na prelome storočí. Všimnime si, že v roku 2002 sa vypilo priemerne na Slovensku 92 litrov piva a o 20 rokov neskôr takmer o 40 litrov menej – len 56 litrov. Zmenil sa pomer medzi dvoma najobľúbenejšími pivami, keď sa dlhodobo vypije viac lacnejšej desiatky ako dvanástky, čo hovorí o tom, že aj vo výbere piva ako pri ostatných potravinách a nápojoch rozhoduje u väčšiny spotrebiteľov cena. Ak sa už ľudia rozhodnú pre zážitok s pivom, potom volia drahšiu dvanástku.
Ponuka je síce oveľa pestrejšia, pivo kvalitnejšie a lahodnejšie, ale o priazeň svojich konzumentov musí bojovať viac než v druhej polovici 20. storočia, ktoré by sa dalo označiť v histórii ľudstva aj Slovenska za obdobie najväčšieho rozmachu spotreby piva. Rok 2024 priniesol síce krásne leto, ktoré povzbudilo predaj piva, ale september so záplavami a október s novembrom poznačené verejnou diskusiou o konsolidačnom balíčku, a najmä obavami z jeho dôsledkov na rodinné financie, spotrebu piva pribrzdili.
Čítajte viac Ocenili najlepšie pivá na Slovensku. Pijete ich aj vy? (+ rebríček)
Pivovarníci neskrývajú obavy, že nové legislatívne zmeny, ktoré prinesie konsolidácia štátneho rozpočtu, budú mať zásadný vplyv na trh s pivom. Líder trhu spoločnosť Heineken Slovensko upozornila, že najvýznamnejší vplyv z nich bude mať úprava sadzieb DPH. Sektor piva však ovplyvní aj daň z cukru a zvýšenie firemných daní, ktoré zvýšia náklady výrobcom.
„Transakčná daň bude znevýhodňovať domácu produkciu, celý dodávateľský reťazec od dodania jačmeňa cez výrobu sladu a piva. V neposlednom rade sú to meniace sa zvyky a preferencie spotrebiteľov, najmä tých mladších. Na ktorúkoľvek z týchto zmien však Heineken Slovensko nazerá ako na príležitosť hľadať inovatívne riešenia a na výzvu, ako uspokojovať potreby svojich zákazníkov,“ uviedla hovorkyňa spoločnosti Helena Windisch.