Slovensko na gréckej ceste do pekla? Atény ukázali, ako padnúť na dno a vstať z popola

Pravda | 28.09.2025 05:00

Keď slovenskí politici varujú, že kráčame po „gréckej ceste“, zvyčajne to sprevádza obraz krízového scenára - štát skolabuje pod ťarchou dlhov, stratí dôveru investorov a skončí odkázaný na záchranné programy. Pravdou je, že naše verejné financie sú v zlom stave a dlh rastie. Dôkazom je aj bolestivá konsolidácia za miliardy eur, ktorá bežným ľuďom poriadne utiahne opasky. Otázkou však je, či sa z takéhoto pekla dá dostať. Grécko, ktoré sa kedysi stalo synonymom dlhového bankrotu, dnes ukazuje, že obrat je možný.

Video

Príbeh gréckej krízy sa začal dávno predtým, než sa naplno prejavil v roku 2010. Už na prelome tisícročia krajina kumulovala vysoký verejný dlh, pričom štatistiky často nezodpovedali realite. Po globálnej finančnej kríze v roku 2008 sa investori začali obávať, že Grécko nebude schopné splácať svoje záväzky.

Výnosy na jeho dlhopisoch vyleteli nahor a štát stratil prístup k trhovému financovaniu. V roku 2010 preto musel požiadať o prvý záchranný balík od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF). Noviny Financial Times v tejto súvislosti pripomínajú, že Grécko sa v čase mieru prepadlo do najvážnejšej recesie spomedzi všetkých rozvinutých ekonomík.

Tvrdé opatrenia

Cena za pomoc bola tvrdá. Trojka veriteľov – Európska komisia, Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF) – nadiktovala sériu opatrení, ktoré zasiahli prakticky každého občana. Dôchodky sa krátili alebo zmrazovali, verejní zamestnanci prišli o časť platov, tisíce ľudí boli prepustené. Dane rástli – od DPH po dane z príjmu, zavádzali sa nové poplatky a zvyšovali odvody.

Vláda musela privatizovať štátny majetok, znížiť sociálne dávky a liberalizovať pracovný trh. V roku 2012 prišla aj reštrukturalizácia dlhu, pri ktorej súkromní investori prišli o veľkú časť hodnoty svojich pohľadávok. Ekonomika sa prepadla o štvrtinu, nezamestnanosť presiahla 27 percent a celé desaťročie sa označovalo za stratené.

Hoci sa zdalo, že Grécko sa zo svojich problémov pozviecha len s veľkými problémami, po rokoch prísnej disciplíny sa karta začala obracať. Deficity sa postupne znižovali, štrukturálne reformy priniesli prvé výsledky a krajina znovu získala dôveru investorov.

Dnes je situácia diametrálne odlišná. Podľa agentúry Reuters sa grécky štátny dlh od roku 2020 do roku 2024 znížil až o štvrtinu – z viac než 200 percent HDP na 154 percent. V marci 2025 agentúra Moody’s po pätnástich rokoch vrátila Grécku investičný rating. Agentúra vysvetlila svoje rozhodnutie tým, že grécka vláda dokázala rýchlo zlepšiť stav verejných financií a celá ekonomika pôsobí stabilnejšie než v minulosti.

Pozitívne správy

Pozitívne signály prichádzajú aj z finančných trhov. Grécka burza rastie už deväť mesiacov po sebe, od začiatku roka zaznamenala nárast o 67 percent a jej kapitalizácia dosiahla 130 miliárd eur, teda približne polovicu gréckeho HDP.

Ako pripomenul portál Greek Reporter, v rozvinutých ekonomikách sa tento pomer pohybuje medzi 70 až 100 percentami, čo znamená, že priestor na ďalší rast tu ešte stále je.

Nerastú však iba burzy, ale aj celá ekonomika. Grécko sa v prvom štvrťroku 2025 prehuplo k rastu 2,2 percenta, čo je vysoko nad priemerom EÚ na úrovni 0,6 percenta. Aj preto veľké finančné inštitúcie, ako napríklad JP Morgan, označujú aténsky trh za atraktívnu príležitosť a odporúčajú investorom zvýšiť v ňom svoje podiely.

Banky vyplácajú vysoké dividendy, firmy realizujú spätné odkupy akcií a špecifikom Grécka je aj to, že jeho hlavný export – cestovný ruch – nie je ohrozený colnými vojnami. Aj vďaka tomu krajina nepôsobí tak zraniteľne napríklad voči prípadným clám, ktoré presadzuje Donald Trump.

Americké noviny Wall Street Journal zároveň upozornil, že Grécko aktívne hľadá zahraničných investorov, aby sa stali súčasťou „príbehu zotavenia“, a nové emisie dlhopisov lákajú rekordný dopyt.

Grécko však stále balansuje na hrane. Verejný dlh je aj po redukcii extrémne vysoký, ekonomika je citlivá na externé šoky a spoločnosť nesie jazvy po dlhých rokoch úspor. Podľa Wall Street Journal grécka vláda využíva priaznivú náladu na trhoch a snaží sa prilákať zahraničný kapitál ako súčasť stratégie hospodárskeho zotavenia.