Podstatná časť krokov pritom kombinuje tvrdé škrty s novými daňami a odvodmi a najviac zasiahne zamestnancov, živnostníkov, firmy i spotrebiteľov. „Konsolidáciu potrebujeme, aby sme zastavili zadlžovanie Slovenska a odvrátili sa od gréckej cesty. Bez konsolidácie by hrozil vysoký deficit a zhoršenie ratingov, menej peňazí na sociálnu oblasť a zdravotníctvo," zdôvodnil aktuálne kroky vlády financmajster.
Čítajte viac Štát utiahne opasok ľuďom aj firmám: vyššie zdravotné odvody, progresívne dane a nové poplatky prinesú miliardy eur
Najsilnejším opatrením je zrušenie niektorých dní pracovného pokoja. Zo zoznamu sviatkov zmizne natrvalo 17. november, a iba na budúci rok nebudeme mať voľno počas 6. januára a 8. mája. Zároveň sa ruší sa aj zákaz predaja počas sviatkov. Tento krok má do ekonomiky priniesť až 230 miliónov eur ročne.
Ešte výraznejší zásah však čaká zamestnancov. Vláda zvyšuje zdravotný odvod o jeden percentuálny bod pre všetkých pracujúcich, samoplatcov aj samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO). Znamená to, že na odvodoch zaplatíme viac a výplaty v čistom budú nižšie. Do rozpočtu tak má pribudnúť 358 miliónov eur.
Napríklad Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení však upozorňuje, že vláda nedostatočne šetrí na strane výdavkov, čím podľa nich ohrozuje efektívnosť konsolidácie.
„Ekonomické teórie hovoria, že úspešná a udržateľná konsolidácia by mala byť postavená približne zo 70 percent na úsporách verejných výdavkov a len zo 30 percent na príjmovej strane. Vláda však túto rovnováhu nedodržala a premrhala aj šancu zrušiť populistické sociálne opatrenia, ako sú napr. 13. dôchodky či obedy zadarmo, ktoré sú dlhodobo finančne neudržateľné, pretože predstavujú každoročne miliardové výdavky, ktoré rastú rýchlejšie ako ekonomika“, povedal prezident asociácie Rastislav Machunka.
Ekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomína, že konsolidácia verejných financií utlmuje ekonomickú aktivitu. „Predstavené opatrenia v takejto forme utlmia spotrebu vlády a verejné investície, zatiaľ čo mnohé ďalšie z nich budú priamo či nepriamo obmedzovať spotrebu domácností či investície vo firmách. Rast HDP tak bude bezpochyby pomalší než by bol v prípade, ak by konsolidácia neprebiehala. V súčasnosti očakávame rast slovenskej ekonomiky v budúcom roku na úrovni 1,3 percenta, pričom s istou konsolidáciou sme už v našich odhadoch rátali. Presné dopady si však vyžadujú dôslednejšie spracovanie," hovorí odborník.
Bohatší zaplatia viac
Silnou položkou je aj zvýšenie progresivity dane z príjmov fyzických osôb. To jednoducho znamená, že ľudia, ktorí zarábajú viac, budú aj na odvodoch štátu platiť viac peňazí.
V praxi by novinka mala vyzerať tak, že kým bežní zamestnanci zostanú na sadzbe 19 percent, pri nadpriemerných príjmoch sa dane postupne šplhajú až na 35 percent. Celkový výnos z tohto opatrenia sa odhaduje na 206 miliónov eur.
Progresívne zdaňovanie sa po novom rozdelí do viacerých pásiem podľa výšky príjmu. Kto zarobí do 44-tisíc eur ročne, zostane na základnej sadzbe 19 percent. Od 44-tisíc do 60-tisíc eur sa bude platiť 25 percent, pri príjmoch nad 60-tisíc eur ročne sadzba stúpne na 30 percent a najvyššie pásmo, nad 75-tisíc eur ročne, bude zdaňované 35 percentami. Ústavní činitelia a poslanci pritom dostanú ešte prísnejší režim – ich sadzby sa v každom pásme zvýšia o ďalších desať percentuálnych bodov, čo znamená, že pri najvyšších príjmoch budú platiť až 45-percentnú daň.
Čítajte viac Odbory aj firmy sa spojili a bijú na poplach: nové odvody zdvihnú ceny a zničia pracovné miesta. Vládu vyzývajú, aby okamžite stiahla svoj návrh
Pre živnostníkov sa zavedie tvrdé opatrenie – minimálne sociálne odvody sa zvýšia o pätinu. Dôvodom je, že vymeriavací základ, z ktorého sa odvody počítajú, už nebude 50, ale 60 percent priemernej mzdy. Štát od toho očakáva nielen vyšší príjem do rozpočtu vo výške 102 miliónov eur ročne, ale aj to, že živnostníci budú mať v budúcnosti o niečo vyššie dôchodky. Čaká nás aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny s vysokým obsahom cukru a soli z 19 na 23 percent, ktoré prinesie ďalších 91 miliónov eur.
Sprísňovanie podmienok pre živnostníkov, ako je skrátenie odvodových prázdnin či zvýšenie minimálnych odvodov, ide podľa asociácie zamestnávateľských zväzov proti myšlienke podpory malého a stredného podnikania.
„Namiesto toho, aby štát začínajúcich podnikateľov motivoval a pomohol im v období, keď sú ich náklady najvyššie a príjmy ešte len postupne rastú, zvyšuje im administratívne aj finančné zaťaženie. Ak chceme na Slovensku podporovať podnikavosť, vznik nových hodnôt a tvorbu pracovných miest, musíme ľudí v prvých mesiacoch podnikania povzbudzovať, nie ich odrádzať. Práve toto obdobie je najnáročnejšie a ak štát podmienky ešte viac sprísni, mnohí sa do podnikania vôbec nepustia," píše asociácia vo svojom vyhlásení.
Štát bude viac šetriť na sebe
Balík sa však nespolieha iba na vyššie dane a odvody. Najväčšiu úsporu predstavuje veľké šetrenie vo výdavkoch štátu, ktoré má dosiahnuť až 1,14 miliardy eur. Zasiahne ministerstvá a úrady, ktoré budú musieť rušiť niektoré agendy, obmedziť nákupy áut a škrtí sa aj v prevádzkových výdavkoch. Ďalšie škrty sa dotknú sociálneho systému.
Predĺži sa obdobie, počas ktorého zamestnávateľ vypláca PN, z 10 na 14 dní. Podpora v nezamestnanosti sa od štvrtého mesiaca bude znižovať o desať percent mesačne, až na 20 percent v šiestom mesiaci.
Zmení sa aj spôsob započítavania materskej do dôchodku a 13. dôchodok zostane v rokoch 2026 až 2028 na úrovni roka 2025 bez ďalšieho navyšovania.
Daň z hazardu či QR platby
Firmy a finančný sektor sa dočkajú viacerých noviniek. Zavádza sa nové pásmo daňovej licencie pre najväčšie firmy so ziskom nad päť miliónov eur, ktoré budú platiť minimálnu daň vo výške 11 520 eur namiesto doterajších 3 840 eur. Investičné a správcovské spoločnosti, dôchodkové správcovské spoločnosti a doplnkové dôchodkové spoločnosti budú platiť vyšší odvod vo výške 15 percent.
Zvýši sa aj daň z poistenia z ôsmich na desať percent, čo prinesie 36 miliónov eur. Obmedzí sa možnosť odpočtu DPH na autá, ktoré sa využívajú aj na súkromné účely, iba na polovicu, čo do štátnej kasy prinesie ďalších 86 miliónov eur.
Čítajte viac Slovensko príde o stovky miliónov a vláda bude musieť zrejme šetriť viac, ako čakala. Odkiaľ na to vezmeme peniaze?
Štát zároveň siaha na odvetvia, ktoré považuje za rizikové alebo mimoriadne ziskové. Zdanenie hazardu sa zvýši a rozšíri aj o bankové poplatky za vklady kartou, celkový prínos sa odhaduje na 54 miliónov eur. Zavádza sa úhrada z primárnych stavebných materiálov vo výške 1,35 eura za tonu, čo má podporiť recykláciu a priniesť 24 miliónov eur. Súčasťou balíka je aj daňová amnestia – generálny pardon, ktorý umožní podnikateľom a firmám doplatiť dane bez sankcií a štátu má zabezpečiť 81 miliónov eur.
Nechýbajú ani opatrenia proti zneužívaniu systému. Zavádza sa povinnosť umožniť QR platby, ktoré majú znížiť daňové úniky a zároveň priniesť úsporu na bankových poplatkoch. Sprísni sa kontrola počas PN, posudkoví lekári budú môcť skôr ukončiť pracovnú neschopnosť a odmeny vyplácané počas PN, materskej či ošetrovného budú podliehať daniam a odvodom. Reforma proti využívaniu vynútených živností má od roku 2027 znížiť ich počet o desatinu ročne a pridať do rozpočtu ďalších 40 miliónov eur.
Prečo musíme konsolidovať?
Slovensko vstúpilo do obdobia, keď sa konsolidácia verejných financií stala neodkladnou prioritou. Ekonomika citeľne spomalila, čo má priamy dosah na príjmy štátu. Kým ešte pred pár mesiacmi sa rátalo s rastom HDP na úrovni vyše 1,5 percenta, aktuálne prognózy hovoria len o 0,9 percenta.
Slabší výkon hospodárstva sa okamžite prejavuje na výbere daní – najmä na DPH, kde môže tento rok vypadnúť 200 až 300 miliónov eur, a výpadky sa objavujú aj pri dani z príjmov a odvodoch. V kombinácii s rastúcimi úrokovými nákladmi na obsluhu štátneho dlhu sa deficit prehlbuje rýchlejšie, než sa očakávalo.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť odhaduje, že v rokoch 2025 až 2027 bude nutné ušetriť približne päť miliárd eur. To je obrovský objem, porovnateľný s ročným rozpočtom zdravotníctva alebo školstva. Konsolidácia tak nebude jednorazovým opatrením, ale dlhodobým procesom, ktorý si vyžiada sériu krokov na strane výdavkov aj príjmov. Vláda už pripravila prvý balík v hodnote jednej miliardy eur, no ukázalo sa, že nebude stačiť. Nielenže nezastavil rast deficitu, ale vzhľadom na zhoršený ekonomický vývoj vznikla potreba ďalších zásahov. Aj preto prichádza na rad nový balík, tentoraz vo výške približne dvoch miliárd eur.
Čítajte viac Ľudia zaplatia tretinu účtu za šetrenie štátu, naznačil Fico. Ako chce vláda na budúci rok ušetriť miliardy eur?
Šetrenie v miliardových objemoch
Treba pripomenúť, že vláda už v minulosti prijala prvé tvrdé opatrenia. V rámci predchádzajúceho konsolidačného balíka došlo k zrušeniu jedného štátneho sviatku, čo malo zvýšiť produktivitu a priniesť dodatočné príjmy. Súčasťou balíka bolo aj zvýšenie základnej sadzby DPH z 20 na 23 percent, ktoré výrazne posilnilo príjmovú stránku rozpočtu. Zavedená bola tiež transakčná daň, od ktorej si štát pôvodne sľuboval stámiliónové výnosy, aj keď realita ukázala, že jej prínos zaostáva za očakávaniami a vyvoláva kontroverzie.
Kritici upozorňujú, že Slovensko s konsolidáciou dlho otáľalo. Už niekoľko rokov je zrejmé, že verejné financie sa vyvíjajú neudržateľne a že krajina si nemôže dovoliť míňať viac, ako zarobí. Napriek tomu jednotlivé vlády odkladali zásadné rozhodnutia a namiesto toho prijímali skôr krátkodobé či populárne opatrenia. Pandémia, energetická kríza a rast úrokových sadzieb len znásobili tlak na rozpočet, ktorý sa teraz musí riešiť oveľa radikálnejšie.
Dnes tak Slovensko čelí situácii, keď treba naraz šetriť v miliardových objemoch. Zatiaľ čo pred dvomi rokmi by stačili úspory v stámiliónoch, odklad konsolidácie spôsobil, že balíky sú tvrdšie a bolestivejšie. Navyše, krajina sa môže dostať do konfliktu s pravidlami Európskej únie o rozpočtovej disciplíne, čo prináša riziko sankcií či sprísneného dohľadu.
Čítajte viac Schmögnerová radí vláde, ako konsolidovať: zaveďte skutočnú progresívnu daň a zdaňte majetok, na DPH nesiahajte
Odborníci zdôrazňujú, že opatrenia musia byť nastavené tak, aby nielen krátkodobo znižovali deficit, ale aj dlhodobo stabilizovali financie. Fakt, že vláda s tvrdými krokmi váhala, dnes zvyšuje tlak na rýchle a razantné rozhodnutia. Úspech alebo neúspech tohto procesu rozhodne o tom, či si Slovensko dokáže udržať dôveru finančných trhov a partnerov v Európskej únii.
