Cesta autom do práce aj teplo domova budú luxusom? Ako nová "daň" z Bruselu zmení náš bežný život
Systém European Union Emissions Trading System (v preklade Európsky systém obchodovania s emisiami) stanovuje strop na množstvo emisií, ktoré môžu napríklad firmy v energeticky náročnom priemysle vypustiť do ovzdušia. Ide o kľúčový nástroj Európskej únie (EÚ), ktorý je zacielený na znižovanie emisií skleníkových plynov a funguje na princípe „znečisťovateľ platí".
Ako to funguje v praxi? Predstavme si napríklad veľkú cementáreň na Slovensku, ktorá patrí medzi podniky zahrnuté v aktuálnom systéme ETS 1. Na začiatku roka má tento podnik na svojom účte určitý počet emisných povoleniek, ktoré čiastočne získal bezplatne (pretože pôsobí v sektore, kde hrozí únik uhlíka mimo EÚ) a časť si dokúpil na európskej energetickej burze.
Počas roka cementáreň investuje do nového, efektívnejšieho filtra, vďaka čomu na konci roka vyprodukuje menej emisií CO 2, než na koľko mala nakúpených povoleniek. Tieto prebytočné povolenky, ktoré ušetrila vďaka svojej investícii, môže predať na trhu inej firme, napríklad oceliarni, ktorej sa, naopak, nepodarilo znížiť emisie a povolenky jej chýbajú. Cementáreň tak na svojej ekologickej investícii zarobí, zatiaľ čo oceliareň musí za svoje vyššie znečistenie zaplatiť. Presne tento mechanizmus – odmena za zníženie emisií a pokuta za ich prekročenie – je jadrom fungovania súčasného systému ETS 1, ktorý sa už roky vzťahuje na veľký priemysel a výrobcov energie.
V novom systéme ETS 2 bude princíp odlišný a dotkne sa bežných ľudí nepriamo, na začiatku celého reťazca. Predstavme si veľkého dodávateľa palív, ktorý na Slovensku distribuuje benzín pre sieť čerpacích staníc. Tento dodávateľ bude musieť po novom spočítať, koľko emisií CO 2 vznikne spálením všetkého paliva, ktoré v danom roku predal svojim zákazníkom. Na toto celkové množstvo emisií si bude povinný na trhu nakúpiť a následne štátu odovzdať zodpovedajúci počet emisných povoleniek z nového systému ETS 2.

Náklady na nákup týchto povoleniek si však premietne do ceny svojich produktov. V praxi to pre bežného človeka znamená, že keď si príde natankovať, v cene za liter benzínu už bude zarátaná aj cena emisnej povolenky. Podobne to bude napríklad aj pri ročnej faktúre za plyn – v cene za spotrebovanú megawatthodinu bude zahrnutý aj tento nový poplatok. Človek si teda žiadne povolenky sám kupovať nebude, no systém ho bude cez vyššiu koncovú cenu motivovať, aby zvážil úspornejšiu jazdu, prechod na verejnú dopravu alebo investíciu do zníženia spotreby tepla vo svojom dome.
Čo je systém ETS 2 a prečo sa zavádza?
Systém ETS 2 je v podstate rozšírenie už existujúceho systému obchodovania s emisnými povolenkami na úplne nové oblasti (aktuálny systém obchodovania s emisiami bude platiť popri tom novom pozn. red.). „V rámci súčasného systému ETS si musia emisné kvóty nakupovať len veľké priemyselné a energetické podniky, v rámci ETS 2 sa však povinnosť rozšíri aj na vykurovanie budov a cestnú dopravu. Pre bežných ľudí to neznamená, že sami budú musieť zháňať emisné kvóty alebo riešiť nejakú administratívu, ale pocítia to v cenách plynu. Keďže emisné kvóty vstúpia do nákladov v plynárenstve, nevyhnutne sa to odrazí aj na koncovej cene plynu. To isté platí aj o cenách benzínu a nafty," ozrejmil odborník z webu energie-portal Radovan Potočár.
Hlavným dôvodom zavedenia tohto nástroja je snaha Európskej únie splniť svoje klimatické ciele v rámci balíka „Fit for 55“, ktorého ambíciou je znížiť celkové emisie skleníkových plynov do roku 2030 najmenej o 55 percent (v porovnaní s rokom 1990).

Emisie z dopravy a budov tvoria významnú časť celkového znečistenia a doteraz klesali len veľmi pomaly, v niektorých prípadoch dokonca rástli. ETS 2 má vytvoriť silný ekonomický signál, ktorý bude motivovať tak domácnosti, ako aj firmy k znižovaniu spotreby, k investíciám do úsporných riešení (napr. zateplenie, výmena kotla, kúpa úspornejšieho auta) a k využívaniu čistejších alternatív, ako je verejná doprava alebo obnoviteľné zdroje energie.
O koľko viac budeme platiť?
Predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Stanislav Janiš pre Pravdu priblížil, že presné dosahy zavedenia nového systému povoleniek zatiaľ nie je možné predpovedať. Hovorí, že cena uhlíkovej povolenky ETS 1 a ETS 2 závisí od rozhodnutia Európskej komisie (EK). „Keďže rozpočet EÚ treba navyšovať, ceny určite dolu nepôjdu. Kupovanie povoleniek CO2 je v podstate európska daň s pohyblivou sadzbou, na ktorú nemajú štáty žiadny vplyv. Odvolávanie sa na trh je len zásterka, vyhováranie sa," dodal Janiš.
Cena povoleniek v systéme ETS 2, podobne ako cena akejkoľvek komodity na trhu, bude závisieť od základného vzťahu medzi ponukou a dopytom. Okrem toho však budú cenu ovplyvňovať aj špeciálne regulačné mechanizmy a vonkajšie faktory. EÚ vopred určí celkový počet povoleniek, ktoré budú dostupné pre celý trh na daný rok. Toto množstvo sa bude každý rok postupne znižovať, aby sa dosiahli klimatické ciele. Čím menej povoleniek bude v obehu (nižšia ponuka), tým vyšší bude tlak na rast ich ceny. Dopyt bude potom priamo závisieť od toho, koľko benzínu, nafty a plynu sa v danom roku v EÚ spotrebuje.
Prvé náznaky toho, ako to môže približne o rok a pol vyzerať, však už k dispozícii máme. „V máji tohto roka sa začali obchodovať takzvané futures na budúce emisné kvóty v novom systéme ETS 2. Ide teda o akýsi lakmusový papierik, ktorý ukázal, že ceny sa zrejme môžu pohybovať blízko tých, ktoré vidíme v súčasnom systéme ETS, teda rádovo vo vysokých desiatkach eur na tonu emisií. Výsledné zdraženie palív pre domácnosti teda môže byť citeľné," vysvetlil energetický analytik Potočár.

Analýza hlavného ekonóma Trinity Bank Lukáša Kovandu ukazuje, že ľudia by sa po zavedení systému mohli dočkať veľkého zdraženia energií a palív. Podľa neho by si domácnosti v susednej Českej republike mohli za rok priplatiť priemerne okolo 3 300 eur. Z výpočtov odborníka vyplýva, že ak domácnosť napríklad kúri plynom a autom ročne najazdí 15-tisíc kilometrov, tak si v závislosti od konkrétnych cien povoleniek môže za 12 mesiacov v porovnaní so súčasným stavom priplatiť 600 až 900 eur.
Kovanda píše, že domácnosti výrazne ovplyvní aj spomínané zvýšenie cien pohonných hmôt. Vo svojej analýze sa odvoláva na výpočty Českej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu, podľa ktorých spôsobí povolenka vo výške 45 eur/tonu CO2 zvýšenie ceny benzínu a nafty v prepočte o 0,13 centa za liter. Každé ďalšie zvýšenie o desať eur zvýši cenu pohonných hmôt asi o 0,029 eura za liter. Ak by povolenka stála 150 eur/tonu CO2, tak by liter benzínu zdražel asi o 37 centov a liter nafty o 40 centov.
Janiš hovorí, že na Slovensku by nás to mohlo vyjsť ešte drahšie, pretože v Čechách majú 15-percentnú daň z pridanej hodnoty (DPH), pričom u nás je nastavená vo výške 23 percent. Na základe prvotných predikcií vývoja cien emisných povoleniek v rámci systému ETS 2 sa priemerne očakáva cena povolenky na úrovni viac ako 80 eur za 1 tonu CO2 v roku 2027 s postupným rastom až na úroveň viac ako 150 eur za 1 tonu CO2 v roku 2030.
„To znamená, že v prípade ceny emisnej povolenky v EU ETS 2 napríklad na úrovni 80 eur za tonu CO2 bude nárast ceny plynu cca o 20 eur za megawatthodinu (MWH). Ak by cena komodity plynu v roku 2027 zostala na tej istej úrovni ako v roku 2026, tak plyn v roku 2027 bude stáť domácnosť 58 eur/MWh + distribúcia a preprava," hovorí odborník. Janiš pritom upozorňuje, že ceny energií vláda aktuálne dotuje. Jeho výpočty ukazujú, že domácnosti, ktoré používajú zemný plyn na kúrenie a varenie, by mohli v budúcom roku platiť 38 eur/MWh. Na porovnanie tiež pripomína, že ceny komodity sa ešte v roku 2022 pohybovali na úrovni okolo 25 eur/MWh.
Pomôže so zvýšenými cenami Európa?
Expert na energetiku Potočár vysvetľuje, že v reakcii na stúpanie cien za pohonné hmoty a vykurovanie má vzniknúť nový sociálno-klimatický fond. Do tohto fondu majú plynúť výnosy z emisných kvót a pre časť domácností sa z neho majú kompenzovať zvýšené náklady. „Uvidíme, ako reálne bude fungovať. Pri súčasnom systéme ETS sa zámer minul účinku. Väčšina peňazí, ktoré sa vyzbierajú z podnikov, akými sú na Slovensku hlavne oceliarne, rafinéria či cementárne, končí v Envirofonde a nevracia sa im na dekarbonizačné projekty. Štát si tak pomáha v hospodárení," priblížil odborník z webu energie-portal.
Fond by mal začať fungovať už v roku 2026, teda rok pred spustením systému emisných povoleniek pre domácnosti. Pre Slovensko je z tohto fondu na roky 2026 až 2032 vyčlenená suma 1,53 miliardy eur. K tejto sume musí Slovensko pridať ďalších minimálne 25 percent z vlastných zdrojov, ktoré môže získať napríklad z aukcií emisných povoleniek. Na celoeurópskej úrovni sa na roky 2026 až 2032 očakáva rozpočet vo výške až 65 miliárd eur.

Prostriedky z fondu sa môžu použiť na dva hlavné typy opatrení. Prvým sú dočasné priame príspevky na príjem, ktoré majú domácnostiam pomôcť vykryť akútne zvýšené účty za kúrenie či dopravu, napríklad vo forme takzvaných klimatických šekov. Druhým, a dôležitejším, typom sú dlhodobé štrukturálne investície. Sem patria napríklad dotácie na komplexnú obnovu a zateplenie rodinných a bytových domov, podpora na výmenu starých, neefektívnych kotlov za moderné tepelné čerpadlá, investície do zlepšenia a zlacnenia verejnej dopravy alebo podpora nákupu nízkoemisných vozidiel. Cieľom je nielen kompenzovať vyššie ceny, ale predovšetkým pomôcť ľuďom znížiť ich závislosť od fosílnych palív.
© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ