Verejná diskusia sa dlho sústreďovala na riziko takzvanej mzdovo-cenovej špirály, teda scenára, v ktorom stúpajúce platy tlačia na ďalší rast cien. Dáta však ukazujú, že realita mohla byť presne opačná. Odborníci hovoria, že namiesto toho sme boli svedkami ziskovo-cenovej špirály, kde firmy s dominantným postavením na trhu využívali neistú situáciu na zvyšovanie svojich marží ďaleko za hranicu rastúcich nákladov. Štúdia s názvom Rast cien kvôli vysokým ziskom? Poučenia zo šokovej inflácie v EÚ na prípade Slovenska, ktorá vznikla pod taktovkou Foundation for European Progressive Studies, Proforum a Friedrich-Ebert-Stiftung, sa venuje otázke, čo stojí za výrazným rastom cien v rokoch 2022 a 2023.
Niektorí dodávatelia energií, ako napríklad MH Teplárenský holding či SPP, zaznamenali podľa ekonóma z Konfederácie odborových zväzov Antona Marcinčina, ktorý je autorom spomínanej štúdie, nárast zisku o viac ako 1 000 percent. Podobne si prilepšili aj veľkí producenti potravín, ktorých zisky roku 2022 stúpli takmer o 60 percent. „Omnoho menej pozornosti sa venovalo inflácii zapríčinenej vyššími maržami a ziskom, ako sa neskôr ukázalo – hlavnej príčine zdražovania," konštatuje expert vo svojej štúdii.
Čítajte viac Inflácia v júni vyskočila nahor, štátne opatrenia zvyšujú ceny
Jedno z najvyšších zdražovaní v EÚ
Podľa Marcinčinovej štúdie, vypracovanej v spolupráci s Proforum a Friedrich-Ebert-Stiftung, sme roku 2023 čelili tretej najvyššej inflácii v Európe. Analýza zloženia hrubého domáceho produktu (HDP) ukázala, že podiel firemných ziskov na raste domácej inflácie dosiahol v rokoch 2021 – 2023 priemerne 67 percent, pričom roku 2021 to bolo až 93 percent.
Tento drvivý podiel ziskov znamenal, že bremeno krízy niesli predovšetkým zamestnanci, ktorých reálne príjmy sa prepadli na úroveň zo začiatku pandémie. Dôsledkom bolo, že výdavky priemerného Slováka na potraviny stúpli na 26 percent z celkových výdavkov spotrebného koša, čím sme sa vrátili na úroveň z roku 2000.
V tomto období podľa Marcinčina stúpol počet ľudí ohrozených chudobou takmer o 100-tisíc, zatiaľ čo zisky niektorých firiem extrémne vystrelili. Najvýraznejšie sa tento trend prejavil v energetike a potravinárstve. Zisky v týchto slovenských odvetviach sa roku 2023 oproti roku 2020 zdvojnásobili.
Denník Pravda sa obrátil s prosbou o reakciu na zistenia štúdie na podniky, ktoré mali podľa Marcinčina najvyššie zisky a marže. Z oblasti energetiky ide o spomínaný SPP a MH Teplárenský holding. Čo sa týka producentov potravín, oslovili sme najväčšieho výrobcu cukroviniek a trvanlivého pečiva I.D.C. Holding a spracovateľa mäsových výrobkov EU Poultry. Na naše otázky zareagovali iba menované firmy, ktoré sa venujú oblasti energetiky.
Manažérka komunikácie Teplárenského holdingu Andrea Devánová v tejto súvislosti hovorí, že „nie je možné porovnávať len suché štatistické údaje bez zohľadnenia kontextu a súvislostí". Zároveň pripomenula, že k začiatku mája 2022 prebehlo zlúčenie šiestich štátnych teplární do spomínaného holdingu. „Takže porovnávať ho s identickým IČO (pozn. red. identifikačným číslom organizácie) – bývalé TEKO, dnes Závod MHTH Košice – nie je relevantné," dodáva Devánová.
SPP vysvetľuje, že jeho úroveň tržieb vo veľkej miere závisí od vývoja cien na komoditnom trhu. „Z uvedeného dôvodu je badateľný aj výrazný medziročný nárast tržieb za obdobie rokov 2020 – 2022, pričom objemy predaného plynu boli v danom období porovnateľné. Ziskovosť spoločnosti je dlhodobo stabilná, s výnimkou roku 2022, keď došlo k výpadku príjmu z dividend," povedal pre Pravdu hovorca plynárov Ondrej Šebesta.
Čítajte viac Inflácia prekročila štyri percentá, podľa analytikov sa tam dlhší čas udrží
Devánová v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na to, že v inkriminovanom období tržby v slovenskej energetike reagovali na zvýšené ceny vstupov komodít. „Energetika je značne regulovaným odvetvím, v ktorom sú výnimočné hospodárske výsledky len sekundárnym efektom vývoja na svetovom trhu s energiami. Ten môže mať tak pozitívny, ako aj negatívny dopad na hospodárske výsledky firmy," uzatvorila hovorkyňa spoločnosti MH Teplárenský holding.
SPP pripomína, že domácnostiam musí predávať plyn za ceny, ktoré sú kontrolované štátom. Firmám však predáva v tvrdej konkurencii s inými dodávateľmi, kde o cene rozhoduje trh. Keďže väčšinu plynu (až dve tretiny) predávajú práve firmám, kľúčom k zisku bolo nakupovať komoditu čo najšikovnejšie a najlacnejšie. Využívali plyn, ktorý si zaobstarali vopred za lepšie ceny, a celkovo zlepšili svoju stratégiu nákupu. Vďaka tomu znížili svoje náklady a zvýšili si zisk, aj keď na trhu bola silná konkurencia.
„Zároveň je potrebné uviesť, že SPP ako 100-percentná štátom vlastnená spoločnosť odvádza celú výšku zisku do štátneho rozpočtu, pričom spolu s ostatnými daňami a odvodmi tento príspevok predstavuje 2 až 3 percentá na celkových príjmoch štátneho rozpočtu SR. Roku 2024 odviedla spoločnosť do štátneho rozpočtu vo forme daní a odvodov celkovú sumu 431,7 milióna eur, čo spolu s dividendami v celkovej výške 721,7 milióna eur predstavovalo 2,95 percentný podiel na príjmoch štátneho rozpočtu," dodal Šebesta.
Skrytí hráči v pozadí vysokých cien
Tento slovenský scenár však nebol anomáliou. Medzinárodná štúdia pod názvom Špirála zisku a cien v potravinárskom a energetickom priemysle pod vedením ekonóma Greenwichskej univerzity Thomasa Rabensteinera potvrdzuje, že išlo o celoeurópsky fenomén. Jeho analýza detailne rozoberá, ako sa zisky nabaľovali v celom dodávateľskom reťazci, často vo firmách, ktoré bežný spotrebiteľ ani nepozná. Títo skrytí hráči kontrolujú kľúčové tepny globálnej ekonomiky a využili svoju silu naplno. Energetickí giganti v EÚ dosiahli roku 2022 prevádzkový zisk vo výške 300 miliárd eur, čo je takmer trojnásobok celého HDP Slovenska.
Zistenia oboch štúdií sa zhodujú v dôležitom bode: maloobchodné reťazce, ktoré boli najviac na očiach, neboli hlavnými vinníkmi. Ich marže na Slovensku dokonca klesli a vysoká konkurencia v tomto segmente rast cien skôr tlmila.
Čítajte viac Inflácia sa zvýši, hospodársky rast sa zhoršuje: NBS zverejnila prognózy ekonomiky
Ako je však možné, že firmy mohli takto bezprecedentne zvýšiť ceny? Odpoveďou je kombinácia vysokej trhovej koncentrácie a nedostatočnej, chaotickej reakcie štátu. Slovenská štúdia, odvolávajúc sa na závery Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), hovorí o „inštitucionálnom zlyhaní". Vláda a regulátori nedokázali pružne reagovať. Ministerstvo hospodárstva pri stanovovaní cien dokonca využilo analýzu, ktorú si dala vypracovať jedna z dotknutých firiem.
Namiesto cielenej pomoci a prísnej regulácie cien vláda zvolila cestu nákladných plošných dotácií vo výške 2,7 miliardy eur. Tieto peniaze však podľa analýzy často neskončili ako úľava pre občanov, ale ako kompenzácia zvýšených tržieb a ziskov pre energetické firmy. Štát tak v podstate platil korporáciám za ich mimoriadne zisky.
Európska štúdia prináša dôležité ponaučenie – porovnanie reakcií vlád ukázalo, že na prístupe záležalo. Krajiny, ktoré sa viac spoliehali na priame cenové kontroly, ako Španielsko či Francúzsko, dokázali udržať energetickú infláciu na uzde efektívnejšie. Naopak, štáty, ktoré sa zamerali najmä na finančné dotácie, zaznamenali vyššiu infláciu.
Čo navrhujú experti?
Aby sa podobná kríza životných nákladov neopakovala, odborníci volajú po zásadnej zmene prístupu. Tradičné nástroje ako zvyšovanie úrokových sadzieb sú podľa nich nedostatočné na riešenie takýchto špecifických šokov a majú vysoké ekonomické náklady. Do hry musia vstúpiť vlády s novým, sofistikovanejším súborom nástrojov.
Medzi kľúčové návrhy patria dane z mimoriadnych ziskov, ktoré by mali mať trvalý charakter, aby sa aktivovali automaticky v prípade budúcich kríz. Nevyhnutné je tiež posilnenie regulátorov, ako je Protimonopolný úrad a Úrad pre reguláciu sieťových odvetí, aby mohli účinne brániť zneužívaniu trhovej sily a zabezpečiť férovú súťaž. Kľúčová je aj cenová transparentnosť a dôsledný monitoring marží naprieč dodávateľskými reťazcami, na čo už v niektorých krajinách existujú úspešné príklady.
Čítajte viac Ultralacné reťazce valcujú trh. Všetko je čoraz drahšie no v najúspešnejších diskontoch nechávajú Slováci milióny eur
Pre malú a otvorenú ekonomiku, akou je aj Slovensko, je nakoniec najdôležitejší spoločný európsky postup. Len koordináciou na úrovni EÚ možno efektívne čeliť tlaku nadnárodných korporácií a regulovať trhy, ktoré presahujú hranice jedného štátu.