S novým programom vlády prídu aj vyššie dane. Pozrite si, koho sa dotknú (+ prehľad)

Štvrtý kabinet Roberta Fica (Smer) nemá v pláne dane len zvyšovať, ale zavádzať aj úplne nové dane. Z programového vyhlásenia vlády, ktoré v utorok schválili poslanci, napríklad vyplýva, že uvažuje o dani zo sladených nápojov.

Vyššie spotrebné dane z tabaku a alkoholu prídu už na začiatku budúceho roka. Šéf poslaneckého klubu Smer Ján Richter predpokladá, že zvýšenie daní na tabak a lieh sa premietne už do príjmov do rozpočtu na rok 2024. Podľa neho by zákony o vyšších daniach mohli prísť do parlamentu už na decembrovej schôdzi. Vtedy sa bude hlasovať zrejme aj o novom rozpočte na budúci rok.

Čítajte viac Šéfkomentátor Financial Times: Je neuveriteľné, čo Fico dokázal

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) vyčíslil, že potrebujú urobiť veľký konsolidačný balíček za dve až 2,5 miliardy eur. Musia totiž nájsť zdroje na financovanie avizovanej pomoci ľuďom s drahými hypotékami, drahými energiami a k tomu splniť svoj predvolebný sľub o vyplatení 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku, ale aj 300-eurového vianočného bonusu. Nová vláda sa tiež zaviazala, že bude znižovať deficit o pol percenta hrubého domáceho produktu ročne, čo je zhruba 650 miliónov eur.

Denník Pravda sa pozrel na to, ktoré dane by mohla vláda dvíhať a koho sa to dotkne.

1. Dane na tabak a lieh

Začnime s daňami, ktoré sa v poslednom období dvíhajú dosť často a pravidelne. Poslanec Smeru Ján Richter cez víkend v diskusnej relácii O 5 minút 12 RTVS naznačil, že vláda zvýši spotrebné dane na tabak a lieh už od začiatku budúceho roka. „Nie sme prví, skoro každá vláda celkom prirodzene siahne do tohto portfólia,“ vyhlásil. Zvýšenie daní na tabak a lieh by sa malo premietnuť už do príjmov budúcoročného rozpočtu.

Tento rok už spotrebná daň na tabak fajčenie predražila. Vo februári išla škatuľka cigariet v priemere nahor o 30 centov. Zatiaľ nie je jasné, o koľko pôjdu nahor tabakové výrobky začiatkom budúceho roka. Rozhodnú o tom zrejme poslanci na decembrovej schôdzi. V prípade, ak by sa vláda rozhodla ísť cestou zvýšenia zdanenia tabakových výrobkov o 40 centov a zdanenia beztabakových výrobkov, do pokladnice by mohlo pritiecť podľa odhadov rezortu financií v budúcom roku 53 miliónov, v roku 2025 až 111 miliónov a v roku 2026 dokonca 152 miliónov eur. Tieto výpočty pripravil ešte kabinet úradníckej vlády na čele s Ľudovítom Ódorom, ktorý nechal na stole súčasnej vláde zoznam zhruba stovky konsolidačných opatrení aj s dosahom na rozpočet.

Prostredníctvom spotrebnej dane z tabaku vyberie štát každoročne niekoľko stoviek miliónov eur. Podľa daňovej prognózy z minulého roka to bolo v roku 2021 až 851 miliónov eur. Odhaduje sa, že nasledujúce roky by štát mohol každý rok vyzbierať okolo 950 miliónov eur.

Rovnako tiež nie je jasné, o koľko by mali ísť hore dane za alkohol. Z takzvaných „lego kociek“, teda konsolidačných opatrení minulej úradníckej vlády, vyplýva, že vďaka zvýšeniu dane z alkoholu by mohlo do rozpočtu pritiecť v roku 2024 zhruba 24 miliónov eur a v nasledujúcich rokoch až 48 miliónov eur.

2. Daň zo sladených nápojov

Pri zdaňovaní externalít ešte chvíľu ostaňme. Kabinet vo svojom programe totiž avizuje, že zváži aj zavedenie dane zo sladených nápojov. Takto by vedel bojovať proti nadmernému príjmu cukru a proti obezite. Spotrebná daň na sladené nápoje bežne vo svete funguje. Je zavedená v rámci Európy napríklad v Belgicku, Fínsku, Francúzsku, Maďarsku, Írsku, Lotyšsku aj Portugalsku. Kľúčové bude pre štát zadefinovať si, aké sladené nápoje a akej sadzbe dane budú podliehať.

„Tejto spotrebnej dani podliehajú nealkoholické nápoje na báze vody alebo ovocného džúsu s rôznym obsahom cukru alebo s prísadou umelého cukru. V niektorých krajinách tejto dani podliehajú aj ovocné a zeleninové džúsy,“ tvrdí pre Pravdu odborníčka na dane Silvia Hallová z poradenskej spoločnosti Grant Thornton. Podľa nej pre štát nebude náročné a nákladné zaviesť daň zo sladených nápojov, keďže už existujú podobné spotrebné dane na lieh či tabak.

Je však otázne, nakoľko bude mať zavedenie dane na sladené nápoje vplyv na pokles konzumácie týchto nápojov. Silvia Hallová poukazuje na príklad v kalifornskom Berkeley, kde sa štyri mesiace po zavedení dane v roku 2016 spotreba sladených nápojov v štvrtiach s nízkymi príjmami znížila o 21 percent, ale v porovnaní s inými mestami bola vyššia o štyri percentá. Belgicko, ktoré je nadpriemerné v konzumácii sladených nápojov (denne ich pije 11 % obyvateľstva), nezaznamenalo zníženie miery konzumácie týchto nápojov po zavedení dane v roku 2015. Tamojší odborníci odhadujú, že daň by musela narásť na minimálne 20 percent z ceny nápoja, aby sa dosiahol efekt v podobe zníženia konzumácie.

Aj nová daň zo sladených nápojov sa objavila medzi konsolidačnými opatreniami úradníckej vlády. Podľa jej prepočtov by mohla do rozpočtu priniesť v rokoch 2025 a 2026 takmer 130 miliónov eur.

3. Kto znečisťuje, ten zaplatí

Vláda vo svojom programovom dokumente avizuje, že zvýši význam environmentálneho zdaňovania. Z dát vyplýva, že priestor na zvyšovanie envirodaní existuje. Ekologické dane sme mali v roku 2020 druhé najnižšie v celej Európskej únii. Tvorili iba štyri percentá z celkových daňových príjmov. Za nami skončilo už len Luxembursko. Naopak, najvyššie príjmy zaznamenali v Slovinsku, kde dosiahli 12 percent. Medzi ekologické dane patria napríklad dane z energie vrátane palív pre dopravu. Druhou oblasťou sú dane z dopravy, kam patria poplatky za registráciu nových áut. Poslednou oblasťou sú dane za znečistenie, kam patria napríklad emisie vypúšťané do ovzdušia či nakladanie s odpadom.

Podľa údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) podiel environmentálnych daní na celkových daňových výnosoch tvorí približne 5,5 až šesť percent, čo je 1,9 až dve percentá hrubého domáceho produktu. Podľa riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky (IEP) v envirorezorte Jána Drába existuje teda priestor na dodatočné zdanenie, pri implementácii ale treba zvažovať prípadné dosahy na domácnosti alebo podniky.

„Napríklad zvyšovanie dane z palív má významné vplyvy na podnikateľské prostredie aj na jednotlivcov, keďže alternatívy sú relatívne obmedzené,“ vysvetľuje pre Pravdu. Možnosťou je podľa neho realizovať aj fiškálne neutrálnu daňovú reformu – teda takú reformu, keď by zvýšené niektoré environmentálne dane vykryli napríklad zníženie dane z práce. Konkrétne oblasti sú ale otázkou politického konsenzu.

4. Vyššie dane pre bohatších

Zmenami pravdepodobne prejde aj zdaňovanie príjmov fyzických osôb. V programe vlády sa totiž píše, že „v oblasti zdanenia príjmov fyzických osôb vláda navrhne zaviesť vyššiu progresivitu úpravou pásiem základu dane bez negatívneho dosahu na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva“. V praxi to znamená, že ten, kto viac zarába, bude platiť vyššie dane. To je hlavný princíp progresívneho zdanenia.

Príde tak k ďalšiemu zaťaženiu ceny práce v situácii, keď zdravotné a sociálne odvody na Slovensku patria k najvyšším v rámci EÚ. Odborníčka na dane Silvia Hallová v tejto súvislosti tiež upozorňuje na to, že zvýšenie zaťaženia ceny práce vedúce k zvýšenému zdaneniu lepšie zarábajúcich skupín zamestnancov nemusí automaticky prispieť k zvýšeným príjmom do štátneho rozpočtu. „Naopak, ide o ďalší dôkaz, že v tejto krajine sa úspech neodpúšťa,“ dodáva.

V strehu by mali byť aj ľudia s viacerými nehnuteľnosťami. Po novom sa ich vláda chystá zdaniť vo väčšej miere. Vlastníkov viacerých nehnuteľností určených na bývanie v prípade druhej a ďalšej takejto nehnuteľnosti zdaní vo väčšom rozsahu.

Už pred rokom nám generálny tajomník OECD Mathias Corman pri príležitosti návštevy Slovenska jasne povedal, že máme príliš vysoké daňové zaťaženie práce, najmä pokiaľ ide o ľudí s nízkymi príjmami, a príliš nízke majetkové dane. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom majetkových daní a práve daň z nehnuteľností je ich hlavnou zložkou. Napríklad v roku 2019 bol výnos z majetkových daní len na úrovni 0,4 percenta HDP. Priemer krajín bol v tomto roku na úrovni 1,565 percenta HDP. Samosprávy, ktoré na Slovensku vyberajú daň z majetku, by museli zvýšiť túto daň 3,37-násobne, aby dosiahli výber na úrovni priemeru krajín EÚ.

5. Bankový odvod

Vyššie zdanenie bánk predstavitelia Smeru spomínali pred voľbami najčastejšie. Preto zrejme nie je prekvapením, že sa bankový odvod dostal aj do programu vlády na nasledujúce volebné obdobie. Zatiaľ nie je z dokumentu jasné, v akej výške odvod bude zavedený, ani kedy ho nová vláda plánuje opätovne uviesť do praxe. Kabinet avizuje, že chce peniaze použiť na pomoc ľuďom s drahými hypotékami. Ficova vláda plánuje od roku 2024 zaviesť bonifikáciu hypoték, ktorá v minulosti fungovala tak, že štát hradil ľuďom do 35 rokov s obmedzeným príjmom dve percentá na hypotéke a jedno percento uhradila banka.

Finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik upozorňuje, že toto opatrenie je neférové voči väčšine obyvateľstva Slovenska bez hypotéky, keďže dotácia sa bude platiť aj z ich daní. Podľa neho ide o zlý nápad, ktorý bude stáť veľa peňazí na riešenie problému, ktorý pri hypotékach reálne takmer neexistuje. „Ak by prišla s 2 % plošnou bonifikáciou hypoték budúci rok, išlo by o enormné výdavky v stámiliónoch eur,“ vysvetľuje pre Pravdu. Navyše ako ďalej hovorí, podľa dát centrálnej banky bude mať problémy so splácaním hypotéky len asi jedno percento dlžníkov.