Rakúšan a Nemec zarobia vyše 4-tisíc eur, Slovák 1 400 eur. Prečo v platoch zaostávame? Pozrite sa, ako sa zarába v EÚ

Jaroslav Fabok | 14.09.2023 05:00

Foto: SHUTTERSTOCK

Denník Pravda prináša pred voľbami sériu článkov, ktoré poukazujú na najväčšie problémy slovenskej ekonomiky. Ich súčasťou je anketa politických strán, ktoré prichádzajú s vlastnými riešeniami. V aktuálnej časti nášho seriálu sa pozrieme na problém s nízkymi mzdami.

Odborníci sa zhodujú, že nájsť riešenia na zvyšovanie platov nebude jednoduché. Politici však pred blížiacimi sa voľbami majú na problém svoj recept. Aké riešenia odborníci z jednotlivých politických strán navrhujú? Pravda vám prináša ich odpovede.

V porovnaní so zvyškom Európy totiž Slováci zarábajú stále málo. Na bohatšie krajiny sa dlhodobo nedokážeme dotiahnuť, a to aj napriek tomu, že na výplatnej páske vidíme každý rok čoraz viac peňazí. Podľa Štatistického úradu priemerná hrubá mzda na Slovensku medziročne stúpla o 9,9 percenta a v druhom štvrťroku tohto roka stúpla na úroveň 1 419 eur. Platí, že priemerná mzda v slovenskom hospodárstve každý rok výrazne stúpa. Ešte pred šiestimi rokmi pritom nepresiahla ani tisíc eur.

Rastú však len nominálne mzdy. Reálna mzda, teda suma, ktorá vyjadruje, koľko tovarov či služieb si za svoj zárobok môžete dovoliť kúpiť, pre infláciu klesá. V druhom kvartáli roku 2023 podľa štatistikov v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesla o dve percentá.

Napriek tomu, že platy na Slovensku rastú najrýchlejšie za posledných 15 rokov, stále na tom v tejto oblasti v rámci krajín Európskej únie nie sme práve najlepšie. Horšie ako Slovensko je na tom už iba Bulharsko s priemernou mzdou na úrovni 995 eur a Grécko, v ktorom tamojší zamestnanci priemerne dostávajú 1 381 eur v hrubom.

„Čo sa týka mzdovej úrovne, Slovensko je už niekoľko rokov nielen v parite kúpnej sily, ale aj v absolútnom vyjadrení na chvoste únie. Hoci priemerná mzda a minimálna mzda rastú, nestačia pokrývať vysokú infláciu, ktorú zažívame posledné minimálne dva roky,“ hovorí predsedníčka Odborového zväzu KOVO Monika Benedeková.

Čo brzdí platy na Slovensku

Na to, aby sme vôbec mohli premýšľať o riešeniach, ktoré by Slovensko mohli v platových rebríčkoch v rámci Európy posunúť o niekoľko priečok vyššie, musíme najskôr identifikovať problémy, ktoré nás v tomto procese brzdia. Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster pre denník Pravda zdôraznil, že v priebehu posledných 30 rokov Slovensko v oblasti platov uzatvorilo približne polovicu platovej medzery medzi Nemeckom a Rakúskom.

„Pred 30 rokmi sme boli na úrovni asi 40 percent krajín pôvodnej Európskej pätnástky, dnes sme na úrovni asi 70 percent. Je faktom, že naše dobiehanie najvyspelejších krajín sa výrazne spomalilo až zastavilo v posledných desiatich rokoch. Vyčerpali sme náš rastový model, ktorý sa spoliehal na veľké zahraničné investície a preberanie technológií či manažérskych postupov zo zahraničia,“ opísal Šuster dôvody, pre ktoré aktuálne za bohatšími západnými krajinami v platoch zaostávame.

Odborár Ján Košč z OZ KOVO vidí dôvody, ktoré nás od začiatku v tejto oblasti brzdili, úplne inde. Podľa neho sa biznis na Slovensku dlhodobo spoliehal na konkurencieschopnosť, ktorú budoval pomocou politiky nízkych miezd.

„Dekády sme na Slovensku mali nízky podiel firemných investícií do výskumu a vývoja a ťažili sme z vysokej nezamestnanosti a zároveň z vysokej kvalifikácie dostupnej pracovnej sily. Všetky tieto zdroje našej konkurencieschopnosti sa vyčerpali. Uviazli sme v pasci, ktorú sme si sami vykopali,“ priblížil. Zároveň doplnil, že ekonómovia v tejto súvislosti hovoria o pasci stredných príjmov, z ktorej je náročné sa dostať.

Situáciu vidí podobne aj šéf Inštitútu pre výskum sociálno-ekonomických rizík a alternatív Martin Halás, ktorý hovorí o tom, že jedinou komparatívnou výhodou Slovenska zostali nízke mzdy. To je podľa neho neudržateľné.

Analytik okrem toho hovorí, že sme po transformácii našej ekonomiky z ťažkého priemyslu na automobilky v minulosti zaspali na vavrínoch. „Znalostná ekonomika a transformácia na nový ekonomický rastový model mali byť ďalším pokračovaním, bohužiaľ sa tak nestalo,“ vysvetlil Halás.

Odborník z Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave Martin Lábaj hovorí, že náš problém spočíva v zaostávaní v produktivite práce. „Bez dobiehania bohatších krajín v produktivite práce sa k nim vo výške miezd nepriblížime, a v posledných rokoch sa približovanie v úrovni produktivity spomalilo, v niektorých dokonca zastavilo. Mali by sme sa preto pýtať, prečo máme nižšiu produktivitu,“ tvrdí pre Pravdu Lábaj.

Prognózy pritom ukazujú, že tieto problémy sa nám zrejme v najbližších rokoch odstrániť nepodarí. Prognóza rezortu financií na roky 2024 až 2027 predpokladá, že rast priemerných nominálnych platov bude stagnovať a nebude taký výrazný ako doposiaľ. Zatiaľ čo na budúci rok by mali rásť o sedem percent, v roku 2027 porastú platy už len o niečo vyše päť percent, odhadujú ekonómovia.

Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že prognózy vývoja reálnych miezd sú oveľa pozitívnejšie. Súčasný pokles, ktorý bol v prvom štvrťroku tohto roka na úrovni –4,5 percenta, nahradí rast. Napríklad v roku 2025 by mali reálne mzdy rásť o 2,7 percenta a v roku 2027 o 2,6 percenta. To znamená, že ľudia si za svoje výplaty dovolia kúpiť viac.

Ako zvýšiť platy

Aké riešenia na nás však môžu z „platového marazmu“ vytiahnuť? Podľa odborníkov už nie je možné použiť rýchle a jednoduché riešenia, ktoré by mohli situáciu zvrátiť. Napríklad riaditeľ odboru makroekonomických analýz a prognóz ministerstva financií Branislav Žúdel tvrdí, že slovenské mzdy sú odrazom produktivity našich zamestnancov.

„Objem toho, čo priemerný zamestnanec na Slovensku vytvorí, je približne polovičný oproti priemeru EÚ. Tomu zodpovedá aj polovičná mzda,“ hovorí Žúdel. Rýchlejšiemu rastu miezd by preto podľa neho pomohli investície do ľudského kapitálu či inteligentná migračná politika, ktorá by prilákala vzdelaných zamestnancov.

Halás v tejto súvislosti pripomína, že v rámci nízkych miezd a približovania sa európskym mzdám je potrebné zohľadniť kúpnu silu, úroveň a mieru rastu miezd, ako aj úroveň a vývoj v oblasti poduktivity práce. Podľa neho by pomohlo vzdelávanie, znalostná ekonomika, veda, výskum a inovácie. Rovnako upriamuje pozornosť na možnosť využitia špecifík a prírodných krás našej krajiny.

Aj podľa Šustera z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je kľúčové vzdelávanie a výskum. Pripomenul, že Slovensko dáva na tieto oblasti ročne len jedno percento hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo najlepšie krajiny EÚ sa pohybujú medzi troma až štyrmi percentami HDP. „Bez kvalitného výskumu, ktorý sa premieta do praxe, nemôžeme byť špičkovou ekonomikou s vysokým množstvom kvalifikovaných pracovných miest,“ hovorí Šuster.

Podľa odborára Košča je aktuálne loptička na strane zamestnancov. „V prvom rade by si mali zamestnanci na Slovensku uvedomiť svoju cenu a začať za seba bojovať, napríklad tým, že by vstupovali do odborov. Tam, kde pôsobia odbory, sú mzdy priemerne vyššie o 20 percent ako tam, kde odbory nepôsobia,“ pripomenul.

Denník Pravda oslovil všetky relevantné strany, ktoré majú v prieskumoch nad päť percent a nie sú extrémistické. Do ankety sa z oslovených strán nezapojili strany Smer, Sme rodina a KDH. Strán sme sa pýtali, ako by po prípadnom volebnom víťazstve riešili problém s nízkymi mzdami na Slovensku.

Progresívne Slovensko

Nízke mzdy na Slovensku sú štrukturálny problém spôsobený nedostatočnou investíciou do ľudského kapitálu a do inovácií. Tieto dva faktory zvyšujú produktivitu práce a sú motorom rastu miezd a životnej úrovne. Ich rozvoj sa preto musí stať jednou z hlavných priorít štátu. Potrebujeme pokračovať a zintenzívniť reformu vzdelávania s dôrazom na zručnosti a spôsobilosti pre 21. storočie a na vzdelávanie dospelých. Zároveň musíme zvýšiť a zefektívniť podporu výskumu, vývoja a inovácií s dôrazom na prepájanie verejných výskumných inštitúcií so súkromným sektorom a budovanie infraštruktúry. Toto úsilie umožní Slovensku okrem iného lepšie reagovať na zmeny spôsobené automatizáciou, umelou inteligenciou či dekarbonizáciou priemyslu, ktoré zvýšia dopyt po kvalifikovanej pracovnej sile a zlepšia ponuku dobre platených pracovných miest.

Tomáš Hellebrandt, expert na sociálnu politiku...

Foto: Ivan Majerský

OĽaNO

OĽaNO by nielen riešilo v budúcnosti, ale už v minulosti realizovalo zásadné kroky na zvýšenie čistých miezd na Slovensku. V štátnej správe to boli vlády OĽaNO, ktoré realizovali historicky bezprecedentné zvýšenie miezd vo verejnej správe za uplynulých 14 mesiacov o 21 percent a u učiteľov až o 27 percent. Ostatným pracujúcim rodičom s deťmi hnutie zvýšilo daňový bonus až na 140 eur na dieťa, ako súčasť rodinného balíka, ktorý zvýšil čistý príjem pracúceho rodiča na každé dieťa až o 150 eur. V budúcnosti je cieľom hnutia zvyšovať čisté mzdy najmä dvoma spôsobmi: 1. ďalej znižovať daňovo-odvodové zaťaženie práce, 2. ďalej podporovať hospodársky rast. Ten sa už teraz, aj vďaka vládnym opatreniam, akým bol kurzarbeit, premieta do historicky najvyššej zamestnanosti a najnižšej nezamestnanosti. To, ako je známe, vytvára najlepšie podmienky na zvyšovanie platov štandardnými trhovými mechanizmami. Takže znižovanie daní, odvodov a podpora hospodárskeho rastu sú kľúče, ktoré bude OĽaNO naďalej podporovať na ceste k vyšším čistým mzdám a prosperujúcim rodinám.

Foto: TV Pravda

SaS

Program SaS je programom na dosiahnutie vyššieho ekonomického rastu a tým aj programom pre dynamickejší rast miezd. Ide o udržateľné riešenie, ktoré láka nových zahraničných investorov a pomáha domácim podnikom. Riešenia SaS podporia rast platov nielen nižšej príjmovej skupiny, ale aj strednej a vyššej triedy a zároveň aj rast príjmov živnostníkov, malých podnikateľov či rodinných podnikov. Opatrenia SaS na podporu rastu miezd možno rozdeliť na tri skupiny. Prvou je zlepšovanie podnikateľského prostredia, ktoré nielen zvyšuje mzdy na súčasných pozíciách, ale aj vytvára nové lepšie platené pracovné miesta. Druhou je zníženie zdanenia práce, vďaka ktorému príde zamestnancom na účet viac peňazí. A treťou sú zlepšenia v oblasti pracovného práva, ktoré prinesú zamestnancom ďalšie benefity.

Foto: Pravda, Robert Hüttner

Hlas

Hlas presadí zvýšenie minimálnej mzdy na úroveň 60 percent tej priemernej. Vráti šesť stupňov minimálnej mzdy podľa náročnosti práce tak, aby najvyšší predstavoval dvojnásobok najnižšieho. Rast minimálnej mzdy totiž vždy núti zamestnávateľov zvýšiť aj ostatné. Hlas zavedie rozširovanie odvetvových kolektívnych zmlúv na všetky firmy v danom odvetví. Vyššie mzdy, na ktorých sa dohodnú podniky a odbory združené v odvetvových asociáciách a zväzoch, budú automaticky platiť pre všetkých pracovníkov v danom odvetví, čím sa zabráni neférovej konkurencii na úkor zamestnancov. V súlade s európskou legislatívou strana zavedie uplatnenie sektorovej priemernej mzdy ako kritérium vo verejnom obstarávaní. Ako vo vyspelých štátoch, verejné zákazky platené z daní občanov sa musia i u nás prejaviť vo vyšších mzdách zamestnancov. K rastu miezd Hlas prispeje aj cielenými štátnymi investíciami do zvýšenia kvalifikácie pracujúcich, aby mohli nastúpiť na pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou. Rozdielnym zdaňovaním firemných ziskov bude motivovať podniky, aby vytvárali pracovné miesta s vyššími mzdami. Sprísni tiež opatrenia proti nelegálnemu zamestnávaniu a súborom niekoľkých navzájom prepojených opatrení zabráni firmám, aby cudzincov zneužívali ako lacnú pracovnú silu namiesto férového odmeňovania domácich pracovníkov. Vo všetkých prípadoch má Hlas pripravené opatrenia, ktoré spoľahlivo fungujú vo vyspelých krajinách, preto má dosť skúseností, aby sa správne zrealizovali aj na Slovensku.

Foto: SITA, Milan Illík

SNS

Okamžité opatrenia na zvýšenie miezd zamestnancov: okamžite začať rokovania o znížení daňovo-odvodového zaťaženia zamestnancov a zamestnávateľov. Zvýšenie nezdaniteľného minima, teda nezdaniteľnej časti základu dane, čo má okamžitý vplyv na nárast príjmu všetkých fyzických osôb odvádzajúcich daň z príjmu. Okamžité odstránenie regionálnej diskriminácie v mzdách zamestnancov. Rovnaká mzda za rovnakú prácu vo všetkých regiónoch Slovenska. Daňové zvýhodnenie spoločností, ktoré reálne prerozdelia zisk medzi zamestnancov. Percentuálne ohraničiť vývoz kapitálu na Slovensku pôsobiacich zahraničných spoločností do zahraničia. Zaviesť automatické dorovnávanie inflácie v platoch – inflačná doložka. Okamžité odstránenie rodovej diskriminácie v oblasti odmeňovania. Oslobodenie 13.a 14. platu od dane z príjmov a odvodov.

Foto: TASR, Jaroslav Novák