Svetoví výrobcovia volia taktiku: menšia porcia drží cenu nižšie. Ako dopadli slovenské klasiky Horalka, Kofola či Tatiana?

Svetoví výrobcovia potravín v dôsledku vysokej inflácie predávajú menšie tyčinky, čipsy či alkoholické nápoje. Nenápadné zmenšovanie produktov nie je fenomén len dnešnej doby, ale dochádzalo k nemu aj po minulé roky. Jav nazývaný anglickým termínom shrinkflation, teda keď cena ostáva rovnaká, ale produkt sa zmenšuje, využívajú firmy, aby sa vyhli priamemu zdraženiu.

Denník Pravda zisťoval u obľúbených značiek Slovákov, ako je napríklad Figaro, Kofola či Sedita, či podobné praktiky zrealizovali aj ony a ako sa im darí minimalizovať dosahy mimoriadnej inflácie.

Čítajte viac Ľudia sa boja zimy a účtov za energie. Skupujú úsporné spotrebiče, elektrické ohrievače či kotle na tuhé palivá

Verejnosť si továreň Mondelez International na Račianskej ulici v Bratislave spája najmä so značkou Figaro. Aj keď sa zvýšené náklady snažili absorbovať, ceny v niektorých prípadoch museli zvýšiť. Nepriamo zmenšovanie výrobkov priznáva manažér značky Figaro Jakub Barvínek. „Rozumieme tomu, že spotrebitelia tiež čelia nárastu celkových nákladov – nielen na potraviny. Aby sme udržali atraktívnosť a konkurencieschop­nosť našich výrobkov, úprava gramáže je s ohľadom na správanie spotrebiteľov účinnejšia než zvyšovanie ceny,“ tvrdí pre Pravdu Barvínek. Konkrétne ide o čokoládu Figaro mliečna a Figaro horká, ktoré zmenšili z pôvodných 90 na súčasných 80 gramov.

Spoločnosť momentálne vníma zložitú situáciu v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ale aj silný tlak zo strany zvyšujúcich sa výrobných nákladov – či už ide o nárast cien niektorých ingrediencií, energií alebo obalových materiálov. Okrem tradičných produktov značky Figaro a známych bonboniér tatiana idú z liniek továrne hlavne produkty značiek Milka, Cadbury, Cote d'Or, Šport, Marabou a Suchard. Od konca budúceho roka s v nej bude vyrábať aj legendárna švajčiarska čokoláda Toblerone. Približne sto ton denne sa vyrobí cukroviniek v bratislavskej čokoládovni, ktorá koncom vlaňajška oslavovala 125 rokov.

Pre Seditu je to „no go zóna“

Ani nadnárodná potravinárska spoločnosť Nestlé priamo nepovedala, či podobné praktiky v súčasnosti používa. Do jej portfólia produktov patrí napríklad kofila, margot, deli či študentská pečať. „Napriek tomu, že sa Nestlé snaží minimalizovať dosahy mimoriadne vysokej inflácie vďaka zavádzaniu nových technológií, digitalizácii a zvyšovaniu efektivity výrobných a interných procesov, nie sme schopní naďalej nárasty všetkých vstupov kompenzovať,“ tvrdí pre Pravdu hovorkyňa českej pobočky Tereza Skrbková. Podľa nej nielen Nestlé, ale mnoho ďalších výrobcov v takejto situácii stojí pred rozhodnutím, či zvýšiť cenu výrobku, alebo cenu, za ktorú sa produkty predávajú reťazcom, podržať a zmeniť veľkosť balenia.

Najväčší výrobca cukroviniek a trvanlivého pečiva na Slovensku je spoločnosť I.D.C. Holding, ktorej vlastníkom je veľkopodnikateľ Pavol Jakubec. Slovenský výrobca keksíkov, ktorý sa vyrovnane pasuje so svetovými koncernami ako Mondelez, Danone či Nestlé, svoju produkciu vyrába v troch výrobných areáloch – v Pečivárňach Sereď, vo Figare Trnava a v Cíferi. Do portfólia spoločnosti patria horalky či tatranky, Mila, mäta, lina, kávenky alebo kakaové rezy.

Manažérka komunikácie spoločnosti Gabriela Smerigová pre Pravdu potvrdila, že gramáže výrobkov ponechávajú nezmenené. „Chuť a kvalita našich výrobkov je notoricky známa a spotrebiteľmi preverená už celé desaťročia. Zásahy do výrobku, ktoré by mali vplyv na tieto parametre je pre nás tzv. no-go zóna,“ tvrdí. Podľa nej edukovaný spotrebiteľ rozumie tomu, že na garantovanie úrovne kvality, na ktorú je zvyknutý a ktorú od výrobku očakáva, musí v čase rastúcich nákladov načrieť hlbšie do vrecka jednak výrobca, ale aj samotný zákazník.

Čítajte viac Teplá voda na prídel a kúrenie na 17 stupňov, štáty sa pripravujú na krízu. Obmedzovať ľudí je extrém, reaguje Sulík

Skupina Kofola je výrobcom nealkoholických nápojov s jedenástimi výrobnými závodmi na piatich európskych trhoch. Do jej portfólia patrí tradičný kolový nápoj s originálnou receptúrou kofola, pramenitá voda rajec, minerálna voda kláštorná kalcia, rad sirupov jupí, hroznový nápoj vinea, detské nápoje jupík, energetický nápoj semtex a ďalšie československé značky Chito, Top Topic a Citro Cola. Zmenšovanie objemu výrobkov v dôsledku vysokej inflácie považuje generálny riaditeľ Kofoly Daniel Buryš za smrteľnú stratégiu. „Touto cestou sa určite nevydávame. Pozeráme sa poctivo na zloženie nákladov a hľadáme rezervy. Nie ale na úkor spotrebiteľa,“ povedal pre denník Pravda. Za posledných 12 mesiacov však museli ceny dvíhať už dvakrát, čo sa im nikdy predtým ešte nestalo.

Dobrá rada pre zákazníka je, že by si mal v časoch citeľného rastu cien potravín starostlivejšie ako inokedy prečítať údaje o zložení, objeme či gramáži výrobku a vedieť posúdiť, či sa nestáva obeťou práve shrinkflácie.

Je to iba začiatok?

Inflácia už niekoľko mesiacov prudko rastie. V júli dosiahla 13,6 percenta. Nie sú to len spotrebitelia, ktorí rast cien pociťujú predovšetkým pri nákupoch potravín. Aj výrobcom potravín zdraželi vstupy ako elektrická energia či plyn a stoja tak pred zložitou otázkou. Buď musia dosahy výraznej inflácie minimalizovať napríklad skresaním výdavkov a efektívnejšou výrobou, alebo jednoducho svoje produkty zdražia. Inou možnosťou je už vyššia taktika ponechať rovnakú cenu, ale zmenšiť produkt.

„To, čo teraz vidíme, je naozaj len začiatok,“ hovorí pre agentúru Bloomberg Armin Valet, odborník na výživu z úradu na ochranu spotrebiteľov v Hamburgu. Tam sa roztrhlo vrece so sťažnosťami na výrobcov. „Medzi predajom tovaru v starých obaloch a plánovaním, výrobou a dodávaním nových, prejde asi pol roka,“ povedal s tým, že to môže byť aj príprava na skryté zvýšenie cien. „Skúsenosti naznačujú, že tento podvod so zmenšovaním sa bude intenzívne využívať na jeseň, v zime a začiatkom budúceho roka,“ dodal.

Agentúra Bloomberg upozorňuje, že túto taktiku využili aj najväčší výrobcovia vrátane Pepsi, Mondelez či nemeckého výrobcu mliečnych výrobkov Müller či Nestlé.

Jedným z najznamejších príkladov, ktorý sa odohral v roku 2016, bolo rozhodnutie nadnárodnej spoločnosti Mondelez zmenšiť hmotnosť niektorých svojich výrobkov. Konkrétne išlo o trojhranovú čokoládu Toblerone. Zmenšená verzia čokolády mala medzi trojhranmi také výrazné medzery, že sa hneď stala terčom posmeškov na internete. Po protestoch spotrebiteľov sa však vrátili k pôvodnej veľkosti. Nebol to však jediný príklad. Nemecký výrobca mliečnych produktov napríklad zmenšil porciu jogurtu Corner zo 130 gramov na 124 gramov či americká spoločnosť Pepsi znížila počet čipsov vo svojich baleniach značky Doritos.

Ďalším príkladom u našich českých susedov je napríklad tyčinky Deli či Snickers, ktoré v uplynulých rokoch prišli o niekoľko gramov. „Tyčinka KitKat Chunky mala pôvodne gramáž 50 gramov, po prvom zmenšovaní sa znížila na 48 gramov a dnes váži len 40 gramov. Čokolády Figaro, Študentská pečať, Milka alebo tyčinka Margot stratili počas pár rokov dvadsať gramov,“ tvrdí český ekonóm Lukáš Kovanda z Trinity bank.

Praktické dôvody zmenšovania

Zmena veľkosti výrobkov nemusí byť len dôsledkom vysokej inflácie. Ako pripomína Ľubomír Tuchscher, výkonný riaditeľ Slovenského združenia pre značkové výrobky, zmena veľkosti potravín môže nastať aj v dôsledku nastavenia na optimálnu veľkosť spotrebnej dávky (napríklad pri čokoládach alebo tyčinkách) z pohľadu motivácie spotrebiteľa na znižovanie energetického príjmu.

„Ďalším pohľadom na zmenšovanie veľkosti spotrebiteľských balení je téma kompaktácie pri pracích prostriedkoch,“ tvrdí pre Pravdu. Keďže sme členmi Európskej únie, tak sme aj súčasťou iniciatív na zavádzanie kompaktovaných pracích práškov alebo pracích gélov. „Výsledkom je, že na rovnaký počet pracích dávok je vďaka novým receptúram potrebný menší objem. Takéto zmenšenie má efekt z pohľadu ekológie a ekonomiky – na prevoz je potrebný menší počet kamiónov, ktoré vypustia menej emisií, v obchode je potrebná menšia plocha na pultoch, spotrebiteľ rovnaký počet pracích dávok prenáša výrazne ľahšie,“ opisuje situáciu.

Kde to začalo?

V roku 1969 napísal americký novinár a humorista Art Buchwald stĺpček do novín s názvom „Balíčková inflácia“, kde ako jeden z prvých upozornil na túto taktiku výrobcov. Tá sa rozšírila v 70. rokoch, keď potravinoví producenti hľadali kreatívne spôsoby, ako ochrániť svoje ziskové marže pred rastom nákladov a stagnáciou rastu. V súčasnosti môžeme byť svedkami javu nazývaného anglickým termínom shrinkflation (zloženým zo slov shrink – zmenšiť sa a inflation – inflácia), kdekoľvek od Austrálie po Indiu a Britániu, informujú české noviny.