Máme dosť plynu? Sulík hovorí áno, analytici: Udrie zima a bude sa regulovať

Ministri hospodárstva a energetiky členských štátov Európskej únie na mimoriadnom stretnutí v Bruseli v utorok odsúhlasili krízový plán: štáty znížia spotrebu plynu vo výške 15 percent a v hre je aj možnosť vyhlásenia plynovej núdze, keď budú úspory povinné. Slovensko však nebude musieť šetriť toľko ako ostatné štáty, vraví minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).

„Pri vyjednávaní bolo pre mňa kľúčové, že sa podarilo odvrátiť hrozbu poškodenia slovenského priemyslu,“ uviedol po návrate minister. Ubezpečil, že Slovensko vyjednalo špeciálne úľavy a priemysel šetriť nebude.

Denníkom Pravda oslovení analytici však upozorňujú, že situácia nemusí byť taká ružová, ako o nej hovorí Sulík. Aký je plán, čo čaká domácnosti a ako sa pripravujú podniky? Pozreli sme sa na hlavné aktuálne stratégie, o ktorých sa hovorí, a čo znamenajú v praxi.

Čítajte viac Priemysel šetriť plynom nebude. Sulík vyjednal Slovensku výnimky v núdzovom pláne

Rezort hospodárstva pre Pravdu vysvetlil, že krízové šetrenie by znamenalo, že sa pre každý štát vyráta priemerná „referenčná” spotreba, z ktorej sa bude následne uberať 15 percent. Slovensko ročne spotrebuje zhruba 5,5 miliardy kubíkov plynu. Výnimka však umožňuje, aby sme z referenčnej hodnoty ubrali zhruba 1,2 miliardy kubických metrov pre potreby priemyslu.

„Výpočet referenčnej spotreby pre identifikovanie úspor sa tiež môže znížiť o plyn využitý v kritickom priemysle na neenergetické účely, ide o chemický, petrochemický priemysel, hutnícky priemysel, sklársky priemysel, keramický priemysel a výrobu ostatných minerálnych produktov, ako je napríklad cement,” spresnilo ministerstvo.

Rezort hospodárstva zdôraznil, že práve v súvislosti so zásobami je Slovensko v značne výhodnom postavení, keď štátny Slovenský plynárenský priemysel (SPP) v spolupráci s ministerstvom hospodárstva už od februára vtláča maximálne množstvá plynu do zásobníkov. „Oproti celoročnej spotrebe máme v zásobníkoch 49 percent plynu, po Lotyšsku sme tak na druhom mieste v Európskej únii,“ povedal Sulík.

Analytici sú však menej optimistickí a rozhodne spotrebu bez starostí v objeme ako doteraz neodporúčajú. „Naše zásoby plynu nie sú vôbec dostatočné. Sú presne na úrovni októbra a vtedy Sulík tvrdil na Markíze, že pri takej úrovni je v prípade mrazivej zimy možné, že by sa na jej konci regulovali dodávky plynu pre priemysel. Našťastie zima nebola až taká studená,” hovorí analytik Karel Hirman.

Navyše, prítok plynu z Ruska bol vtedy vyšší ako je dnes. „Ak dodávky budú na takých minimách ako teraz alebo sa úplne zastavia, tak zásoby nebudú určite stačiť a ani sa nevyhneme regulácii,” tvrdí Hirman.

Pripomína tiež, že podobná situácia bola v januári 2009, keď plynu v zásobníkoch tiež bolo dosť, no tie nikdy neboli a nie sú určené na nahradenie potrubného plynu, ak sa jeho tok úplne zastaví. „Zásoby vykrývajú špičkové odbery v zime, keď nestačia dodávky plynovodmi. Preto dnes argumentovať, že máme dosť zásob, je nielenže predčasné, ale zavádzajúce a nezodpovedné,” dodáva analytik.

Priemysel nešetrí, vypína

Aj analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX je presvedčený, že šetrenie by malo byť celoplošné. „Už teraz sa snažia šetriť podnikatelia a firmy, ktorí nechávali nákup plynu na tento rok na poslednú chvíľu a kúpili ho nakoniec za extrémne vysoké ceny. Je to celkom prirodzené správanie. Keď je niečo drahé, snažím sa obmedziť spotrebu alebo nájsť náhradu,” hovorí.

Potvrdzujú to aj samotné podniky. Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) tvrdí, že vedia ušetriť 10-percentné maximum. „To by bolo možné dosiahnuť zavedením organizačno-technických, logistických opatrení s nízkymi investičnými nákladmi, ale aj čiastočným obmedzením priemyselnej výroby,” hovorí tajomník RÚZ Martin Hošták.

„Mnohí naši členovia už dnes spotrebujú menej plynu, než je ich priemer z ostatných piatich rokov. Šetriť by sme mali rozumne a na tých miestach, kde nás to bude bolieť čo najmenej. Štát by mal rozlišovať, ktoré podniky plyn využívajú ako vstupnú surovinu a ktoré len na vykurovanie priestorov, ako je automobilový či elektrotechnický priemysel. Úspory vykonané touto majoritnou skupinou podnikov by mohli vykompenzovať nezníženú spotrebu vysoko energeticky náročných firiem,” hovorí Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.

Čítajte viac Najlacnejšie kúrenie zdraželo o 100 percent. Sklady sú prázdne, zásoby nemáme, hlásia lesníci

Varovania pridávajú aj ďalší. „Ak príde k direktívnemu obmedzovaniu dodávok plynu, efektivita výroby sa dramaticky zníži a podniky budú nútené obmedziť výrobu. Hromadné prepúšťanie a znižovanie stavu zamestnancov bude už len logickým vyústením procesu. Povinnosťou našej vlády je v tejto situácii v prvom rade zabezpečiť dostatok plynu z akéhokoľvek zdroja za čo najvýhodnejšie ceny,” uviedla Miriam Filová za Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení.

Najväčší spotrebiteľ plynu na Slovensku Duslo Šaľa, s podielom 10 až 11 percent, tvrdí, že ak nebude dostatok zemného plynu v reálnom čase a cene, nezostane nič iné, ako závod odstaviť. „Myslíte, že firmy čakajú, až im nejaký politik nariadi, že majú šetriť? Pri takýchto vysokých cenách všetkého v celom dodávateľskom reťazci? Aké úsporné opatrenia máme zaviesť dva mesiace do začatia vykurovacej sezóny, keď na trhu nie je v podstate nič – nie sú izolačné materiály, nie sú fotovoltické panely a meniče, nie sú ľudia a nič v podstate nefunguje?” sťažuje sa Petr Bláha podpredseda predstavenstva a generálny riaditeľ Dusla.

Ku krajnému riešeniu už pristúpila žiarska hlinikáreň Slovalco. Spoločnosť ohlásila prepustenie 300 zamestnancov, z celkového počtu 450, s tým, že ich môže byť aj viac. Jediný slovenský výrobca hliníka ohlásil prepúšťanie v reakcii na narastajúce ceny elektrickej energie, vysoké ceny emisných povoleniek a nízke ceny hliníka.

Prichádza skúška solidarity

Európska komisia tiež navrhla, aby členské štáty v prípade núdzového stavu povinne pomáhali svojim susedom. „Solidarita bude v prípade ďalšieho poklesu ruských dodávok pre krajiny strednej Európy nevyhnutná. Ak nepríde plyn z východu, môžeme ho dostať len zo západu. Tranzitné trasy na Slovensko sú našťastie dostatočné,” komentuje analytik Pišta. Zatiaľ totiž plyn nakupujú a dodávajú len komerčné spoločnosti, ktoré medzi sebou uzatvárajú kontrakty na jeho dodávku. SPP tak nakupuje napríklad nórsky plyn aj LNG.

„Jediné riziko, o ktorom sústavne hovoríme a pripomíname ho, je riziko solidarity. Stále rátame s dodávkami plynu zo severu aj z juhu. Ak by boli pozastavené, pravdepodobne by sa pristúpilo aj k obmedzovaniu spotreby, hoci veríme, že k tomu nedôjde,” pripustil v polovici júla aj generálny riaditeľ SPP Richard Prokypčák.

Foto: TASR, Jaroslav Novák

sulik prokypcak Na snímke zľava generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Richard Prokypčák a minister hospodárstva SR a prvý podpredseda vlády pre ekonomiku SR Richard Sulík (SaS).

Solidarita by v praxi vyzerala tak, že dodávatelia, ktorých odberatelia dokážu ušetriť viac, by plyn nedržali vo svojich zásobách, ale predali ho tým štátom, kde je nedostatok. „Poskytovanie solidarity podľa definície nariadenia o bezpečnosti dodávok plynu sa týka výlučne dodávky plynu pre domácnosti a esenciálne sociálne služby, napríklad nemocnice. Slovenská republika zatiaľ nemá žiadnu takúto bilaterálnu dohodu so susedskou krajinou,“ zdôraznilo pre Pravdu ministerstvo hospodárstva.

Ak sa totiž krajiny uzatvoria, ako to už urobilo Maďarsko, trh sa zablokuje, toky sa nerealizujú a poškodia svojich obchodníkov. Maďarsko 13. júla vyhlásilo stav núdze a zakázalo vývoz energosurovín z krajiny. Zrušilo tiež po roky platný cenový strop pri energiách pre domácnosti s nadpriemernou spotrebou a plánuje zvýšiť domácu ťažbu zemného plynu. Koncom júna tiež premiér Viktor Orbán podpísal dekrét, ktorý vláde umožňuje v prípade núdze zmocniť sa dohľadu nad dôležitými energetickými podnikmi a prevádzkovateľom siete pre prepravu plynu.

Dohľad nad trhom

Preto sa hovorí na európskej úrovni aj o možnom zriadení dohľadu nad obchodovaním, aby bolo známe, ktorá krajina je v akej kondícii a bolo možné prijať určité regulačné opatrenia. „To by však bolo z pohľadu fungovania liberalizovaného trhu tancovanie na tenkom ľade. Je však možné, že situácia dospeje do bodu, kde sa ani takémuto centrálnemu riadeniu dodávok plynu nevyhneme,” dodáva Pišta.

Neistota v otázkach nadchádzajúcej zimy už pritom napätie medzi jednotlivými členskými krajinami spôsobuje. Terčom nevôle niektorých menších členov sa teraz stáva aj Nemecko so svojím obrovským a energeticky náročným priemyselným sektorom. Krajina, ktorá roky obviňovala Portugalsko, Grécko a Španielsko z nezodpovedného ekonomického správania, totiž teraz najvýraznejšie požaduje od európskych susedov solidaritu, aby zmiernila dosah klesajúcich tokov ruského plynu.

Agentúra Bloomberg sa v tejto súvislosti odvolala na vyjadrenia nemenovaného vysokopostaveného diplomata EÚ, podľa ktorého sa niektoré členské štáty zdráhajú obetovať sa pre Berlín, pretože nedokázal diverzifikovať zdroje energie. Ten ďalej uviedol, že solidarita EÚ sa môže túto zimu rýchlo rozptýliť v prípade vážneho nedostatku plynu. Preto Nemecko, ktoré čelí technickým ťažkostiam vrátane nedostatočnej infraštruktúry pre skvapalnený zemný plyn, investovalo 15 miliárd eur do nákupu plynu na trhu na skladovanie, čo podráždilo niektorých partnerov v EÚ, keďže tento náhly vyšší dopyt prispel k zdraženiu komodity na trhoch.

„Ekonomická kríza v Nemecku by bola krízou celej európskej ekonomiky,“ argumentoval konanie Berlína nemecký minister hospodárstva Robert Habeck.