Situácia s mostami je závažná, niektoré sú pred kolapsom. Expert varuje pred scenárom z Janova

Do takejto situácie sa dostáva čoraz viac obyvateľov miest a obcí. Dôvodom je zhoršujúci sa stav našich mostov. Až 1 717 z nich je v zlom až havarijnom stave, prakticky po životnosti.

Pre veľmi zlý stav mosta ho v Hlohovci stihli zatvoriť. Postupne ho rekonštruujú a prví chodci už po ňom opäť môžu chodiť. Horšie sa to skončilo pred dvoma rokmi s tým cez rieku Hornád. Cestný most medzi Kysakom a Veľkou Lodinou v okrese Košice-okolie sa zrútil do Hornádu. Jeho obnova sa podarila len tento rok na jar. K jeho uzavretiu došlo v hodine dvanástej a bolo len šťastie, že sa nikomu nič nestalo. Necelé dva mesiace predtým padol most pre peších takisto do rieky Hornád, tentoraz v Spišskej Novej Vsi. Na lávke pre peších sa v čase pádu nachádzala jedna osoba.

Čítajte viac Remišová o nových miliardách z Bruselu: Rusko vypína dodávky plynu, nemôžeme sa spoliehať na doterajšie zdroje energie

Mosty sú na Slovensku dlhodobo mimoriadne vážny a neriešený problém. Ten najväčší je podľa generálneho riaditeľa Výskumného ústavu dopravného Ľubomíra Palčáka veľké podfinancovanie. Za desiatky rokov sa tento problém podľa neho podceňoval a nedávalo sa dostatok peňazí na obnovu mostov, ktoré boli postavené prevažne v 50. rokoch. Dopravný expert dokonca nevylučuje podobný scenár, aký sa odohral v talianskom Janove, keď padol cestný most a o život prišlo niekoľko ľudí. „Trochu sa obávam, ale, samozrejme, si to neprajem, že až keď sa niečo tragické stane, vtedy si to kompetentní uvedomia. Len dúfam, že sa nenaštartujeme až po nejakej tragédii,“ hovorí pre Pravdu.

Slovenskí kontrolóri prišli ešte začiatkom roka na verejnosť so znepokojujúcou správou. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) po vyhodnotení svojich kontrolných akcií skonštatoval, že stav mostov na Slovensku sa zhoršuje a v súčasnosti sú stovky z nich v zlom až havarijnom stave. Podľa nich Slovensko dlhodobo neinvestovalo do modernizácie a systém údržby a opráv je neúčinný. Celé desaťročia bola zanedbávaná diagnostika a prehliadky. Nezodpovedný prístup vlád dospel až do stavu, že prvé mosty spadli a viacero ďalších museli uzavrieť. Množstvo z nich už tiež nebude možné opraviť, ale musia sa zbúrať a postaviť nanovo.

Zlé hospodárenie s majetkom štátu

Štát sa zle stará o mosty vo svojom vlastníctve. Počas šestnástich rokov od rozdelenia správy mostov medzi štát a samosprávy sa dlhodobo zhoršoval ich stav. Ich stav je označený jedným zo siedmich stupňov, pričom čím vo vyššom stupni most je, tým je v horšom stave. Počet mostov v najlepšej kondícii na cestách prvej, druhej a tretej triedy klesol od roku 2004 o polovicu, naopak, dvaapolnásobne stúpol tých v najhoršom stave, a to na 1 717 v roku 2020.

Hlavným dôvodom zhoršujúceho sa stavu na Slovensku je podľa NKÚ najmä dlhodobé nedostatočné zabezpečenie zdrojov na hospodárenie s mostami. Ak sa s nevyhovujúcou situáciou nebude nič robiť, ich stav sa bude ďalej zhoršovať a niektoré bude nevyhnutné pre havarijnú situáciu bezodkladne uzatvoriť. Ohrozené tak budú základné potreby obyvateľov v týchto oblastiach. Od rýchlych zásahov záchranných služieb cez dochádzanie do práce, školy či k lekárovi až po zásobovanie. Kontrolóri tiež poukazujú na niekoľko odstrašujúcich príkladov.

Vodiči sa už teraz stretávajú s obmedzovaním premávky či dočasnými semaformi na mostoch v zlom stave. Je to posledný krok predtým, než sa definitívne zatvorí. Vodičov v takom prípade čakajú niekoľko desiatok kilometrov dlhé obchádzkové trasy a desiatky minút v aute navyše. Na vlastnej koži tak môžu pocítiť zanedbanú starostlivosť štátu o cestnú infraštruktúru. Príkladom z praxe môže byť zlý stav mostov nachádzajúcich sa v tesnom susedstve v Námestove. Rekonštrukcia jedného z nich a následné presmerovanie dopravy na druhý most môže spôsobiť uzavretie oboch mostov. V takom prípade v rámci územia Slovenska neexistujú alternatívne obchádzkové trasy, len cez Poľsko, ktorá má vyše 60 kilometrov. Vodiči si takto môžu predĺžiť cestu až o hodinu. Podobných úsekov s dlhou obchádzkovou trasou je pritom na Slovensku ešte omnoho viac.

Hľadajú sa peniaze navyše

Na zlý stav mostov rezort dopravy upozorňoval ešte v novembri 2020, keď minister dopravy Andrej Doležal (nom. Sme rodina) na vláde predstavil Mostný program. Vtedy sa ho nepodarilo presadiť, rokovanie o materiáli bolo prerušené. Mostný program sa čiastočne stal súčasťou aktualizovaného Harmonogramu prípravy a výstavby projektov cestnej infraštruktúry, ktorý vláda schválila vo februári. „Príprava obnovy mostov prebieha v súlade s harmonogramom, do výšky finančných zdrojov, ktoré sú k dispozícii v kapitole rezortu dopravy. Na tento rok je zo štátneho rozpočtu vyčlenených 2,3 milióna eur, v budúcom roku to je takmer 40 miliónov eur,“ zareagovalo tlačové oddelenie rezortu dopravy na otázku denníka Pravda, či sa oprava mostov pohľa vpred.

Mosty na cestách I. triedy spadajú pod Slovenskú správu ciest. Takmer tretina mostov na cestách I. triedy je v stave V až VII, čiže v najhorších kategóriách. Spolu je to až 563 z 1 764 mostov. Slovenská správa ciest v tomto roku okrem veľkoplošných opráv ciest I. triedy opravuje aj viaceré mosty na týchto cestách. Mosty na cestách II. a III. triedy sú na druhej strane v správe samospráv. Najhoršia situácia je v Prešovskom kraji, kde je 319 mostov v zlom až havaríjnom stave.

Doležal si tiež uvedomuje, že situácia vo verejných financiách nie je ideálna. Aj z toho dôvodu na ministerstve dopravy už dlhšie pripravujú alternatívu financovania obnovy mostov prostredníctvom PPP (projekt verejno-súkromného partnerstva, pozn. red.). Takouto formou sa na Slovensku financujú napríklad cesty, príkladom je obchvat Bratislavy. Obnova mostov sa financuje tiež prostredníctvom eurofondov, ale tie jednoducho na to nestačia.

Dopravný analytik Ján Kovalčík sa pýta, prečo za taký dlhý čas od nevydareného pokusu ministerstvo dopravy nevypracovalo a nezverejnilo kvalitnejší Mostný program. „Ak je to priorita rezortu, dávno mal byť v medzirezortnom pripomienkovaní a už aj schválený vládou. Nebol dôvod čakať na správu NKÚ a sľubovať, že to zahrnú do aktualizácie iného dokumentu,“ kritizuje ministra analytik. Podľa neho je súčasný harmonogram cestných projektov, kde je zahrnutý aj Mostný program, neprehľadný a nezrozumiteľný aj pre odbornú verejnosť. Analytik sa obáva toho, aby sa to neskončilo tak, že doplnením sanácií mostov do harmonogramu sa len zbavia úlohy a vyhnú systémovým opatreniam v príprave na zabezpečenie efektívneho systému obnovy mostov.

Diagnostiku mostov treba zmeniť

Metodiku posudzovania stavu mostov treba podľa ministra dopravy Andreja Doležala zmeniť. Súčasná metodika je založená na vizuálnej obhliadke. Podľa ministra sa však stali aj také prípady, keď most skolaboval aj bez toho, aby boli na ňom zvonka viditeľné známky degradácie.

„Aj keď vizuálne most zvonka vyzerá kompaktný a predpokladáme, že oceľové lano v strede je v poriadku, máme aj prípady, že tam bola skrytá korózia a že ten most skolaboval aj bez toho, aby vonku boli viditeľné akékoľvek znaky degradácie mosta,“ upozornil na sociálnej sieti Doležal s tým, že na tento stav ho upozornili odborníci.

Metodika posudzovania stavu mostov sa preto podľa neho musí zmeniť tak, aby sa cielené diagnostiky inšpekčnými vrtmi, ktoré umožnia kamere skontrolovať stav oceľového lana na takzvaných predpätých mostov, ktoré sa stavali v 50. rokoch.