Bude minimálna mzda vyššia ako 700 eur? Črtá sa historická dohoda firiem a odborárov

Tomáš Bakoš | 11.07.2022 19:07, aktualizované: 
krajniak milan Foto: ,
Ilustračné foto.
Rokovania o minimálnej mzde od roku 2023 vrcholia. Odborári a firmy majú do 15. júla čas na to, aby sa dohodli na novej sume.

Ak by našli spoločnú reč na výške minimálnej mzdy od budúceho roku, bol by to míľnik. V doterajšej histórii sa to ešte nikdy nepodarilo. Minimálnu mzdu by tak prvýkrát stanovila dohoda zamestnávateľov a odborárov. Vlani rokovania stroskotali a minimálna mzda na tento rok tak bola výsledkom automatu, ktorý ju určuje ako 57 percent priemernej mzdy, teda 646 eur.

Úvodné rokovania podľa generálneho sekretára Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andreja Lasza naznačili, že sú na dobrej ceste dohodnúť sa. „V doterajšej histórii sa to ešte nikdy nepodarilo. Minimálna mzda by tak bola prvýkrát stanovená dohodou zamestnávateľov a odborárov, čo je základom sociálneho dialógu,“ povedal pre denník Pravda.

obchody nakupovanie ruska pandemia Čítajte viac 30 rád, ako ušetriť peniaze. Inflácia láme rekordy, rast cien tu s nami bude dlho (+ zoznam)

Podľa neho to vyzerá tak, že by minimálna mzda mohla byť vyššia než 57 percent z priemernej hrubej mzdy za rok 2021. Ak by sa nedohodli, rokovania sa presunú na tripartitu. Ak sa dohoda nezrodí ani tam, určí ju automat. Nová suma „minimálky“ by bola od 1. januára 691 eur. Ak sa zrodí historická dohoda, suma bude ešte vyššia a môže prekročiť 700 eur.

O možnej dohode hovoria pozitívne aj odborári. „Dohoda sa uberá dobrým smerom. Do 15. júla máme stále priestor rokovať so zamestnávateľmi a dohodnúť sa. My ten priestor intenzívne využívame,“ povedala pre denník Pravda prezidentka Konfederácie odborových zväzov Monika Uhlerová.

Odborári a zamestnávatelia išli do rokovaní s tým, či je možné zvyšovať minimálnu mzdu aj o viac ako 57 percent, čo určuje automat. Ambíciou odborárov je, aby sa do zákona vložil ešte vyšší percentuálny nárast. „Z pozície odborárov by sme boli radi, aby sa to číslo približovalo k 60 percentám,“ povedala Uhlerová.

Lasz hovorí, že aj priemyselníci sú naklonení k vyššiemu rastu. „Sme za nárast minimálnej mzdy napriek tomu, že situácia v slovenskom priemysle je veľmi krehká a napätá,“ dodal s tým, že priemysel chce reflektovať na náročnú situáciu, ktorej dnes čelí celá krajina. Návrh za Asociáciu priemyselných zväzov a dopravy bol preto vyšší, ako je 57-percentný automat.

Za 10 rokov sa zdvojnásobila

Minimálna mzda za posledné dva roky vzrástla na Slovensku o 11 percent, čo bol mierne nadpriemerný rast v krajinách EÚ, vysvetľuje analytik z INESS Róbert Chovanculiak, ktorý sa tejto téme dlhodobo venuje. Avšak podľa neho pri minimálnej mzde na Slovensku sa najdôležitejšie veci odohrali medzi rokmi 2014 a 2020. „Ak sa pozrieme na celú poslednú dekádu, tak minimálna mzda sa viac ako zdvojnásobila, pričom priemerná mzda vzrástla o 65 percent a produktivita práce len o 35 percent,“ tvrdí pre Pravdu.

Zároveň varuje, že vysoká minimálna mzda predstavuje problém skôr pre menších a stredných zamestnávateľov z chudobných regiónov. Ilustruje to na nasledujúcom príklade: stačí si uvedomiť, že minimálna mzda vo výške 691 eur znamená, že na zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje druhý stupeň minimálnej mzdy 829 eur, budú pripadať minimálne mzdové náklady vo výške viac ako 1 120 eur. „To je problém zaplatiť pre podnikateľov v okresoch ako Rimavská Sobota, Lučenec, Medzilaborce a podobne,“ dodáva. Výsledkom tak potom podľa neho nie sú vyššie mzdy, ale nevytvorené pracovné miesta v zaostalých regiónoch a nezamestnanosť ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce.

Tento rok majú zamestnanci s minimálnou mzdou o 17,21 eura v čistom viac ako v roku 2021. Máme tu zároveň vysokú infláciu, ktorá tu zrejme bude aj budúci rok. Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba Milan Kuruc sa preto domnieva, že by mala minimálna mzda razantnejšie stúpnuť. „Aj keď nám posledné roky rastie minimálna mzda rýchlejšie ako v minulosti, stále ju máme podhodnotenú a už rok, dva dozadu sa mala začínať číslom sedem,“ tvrdí pre Pravdu. Zároveň sa však obáva toho, že v skutočnosti pôjde len o taký nárast, ktorý nezvládne vykompenzovať vysoké zdražovanie.

Nárast viac ako 30 eur v čistom

Ak rokovania stroskotajú, tak minimálna mzda sa počíta podľa automatického výpočtu v zákone. Ten hovorí, že sa bude počítať ako 57 percent z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ilustračný príklad ukazuje, ako stúpla minimálna mzda na rok 2022. Z pôvodných 623 eur stúpla na 646 eur. Keďže bola v roku 2020 priemerná mzda v hospodárstve na úrovni 1133 eur, tak 57 percent z toho je 646. Celkovo sa tak zvýšila minimálna mzda z roku 2021 o 23 eur v roku 2022.

Treba mať však na pamäti, že toto je minimálna hrubá mzda. Ak by sme sa pozreli, o koľko si zamestnanec prilepšil v čistom, zistili by sme, že to bolo 17,21 eura. Minimálna mzda je v tomto roku na úrovni 646 eur mesačne. Po odpočítaní daní a odvodov však zamestnancovi bez uplatnenia daňového bonusu na dieťa príde na účet 525,65 eura.

Ak v budúcom roku stúpne minimálna mzda napríklad na diskutovaných viac ako 691 eur, v čistom by mal zamestnanec s najnižšou výplatou zarobiť viac ako 557 eur mesačne. Nárast by tak bol minimálne o vyše 31 eur v čistom.

Do to tejto mzdy nie sú zamestnancovi započítané príplatky za prácu. Napríklad nadčas, za prácu počas sviatku či za nočnú prácu. Od vlaňajška nie sú viazané na minimálnu mzdu, ale sú pevne určené. O ich výške rozhoduje vláda. Pre tento rok ostali v rovnakej výške, ako boli v roku 2021. Sú teda zmrazené.

Odborári chcú, aby sa príplatky rozmrazili a ďalej rástli. Uvažuje sa aj o tom, že by ich rast nebol viazaný na minimálnu mzdu, ale napríklad na primeranú mzdu či infláciu. Ak sú nadviazané na minimálnu mzdu, tak to značne ovplyvňuje rokovania o minimálnej mzde. Rastú tak aj príplatky za prácu v noci či cez sviatok, s čím majú problém zamestnávatelia. Podľa odborárky Uhlerovej pri odmeňovaní nie je zdravé, aby boli príplatky zmrazené.

Rokovania pokračujú

Rozhodnutie o výške minimálnej mzdy je vždy o tvrdých rokovaniach medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Debata medzi sociálnymi partnermi tak ešte intenzívne prebieha, momentálne sú vo finálnej fáze. „V tejto chvíli si chceme ešte nechať zákonný priestor na vyjednávanie a bližšie detaily upresníme až po ukončení oficiálnych stretnutí,“ povedala pre denník Pravda Miriam Filová, hovorkyňa Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR.

Ak sa odborári a zamestnávatelia do polovice júla dohodnú, tak to znamená, že dohodu o určení sumy mesačnej minimálnej mzdy predložia rezortu práce do 31. júla.

Rezort práce informuje, že v prípade, že sa zástupcovia zamestnávateľov a zástupcovia zamestnancov nedohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy do 15. júla, prerokuje ju Hospodárska a sociálna rada Slovenskej republiky do 31. augusta. Ak sa sociálni partneri na zasadnutí Hospodásrkej a sociálnej rady SR dohodnú na určení sumy mesačnej minimálnej mzdy, mesačná minimálna mzda je určená ich dohodou. Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) je predsedom Hospodárskej a sociálnej rady SR.

„V prípade, že by k dohode neprišlo, podľa zákona o minimálnej mzde sa minimálna mesačná mzda na rok 2023 určí ako suma zodpovedajúca 57 percentám priemernej mesačnej nominálnej mzdy v národnom hospodárstve v roku 2021,“ uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu práce Eva Rovenská.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ