Ekonómovia prepočítali 100 eur od Krajniaka: máme tri správy, dobrá je len jedna

Ekonómovia z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prepočítali, komu najviac pomôže.

Záverov je hneď niekoľko: v prvom rade, finančná injekcia infláciu nepokryje. Nahrávajú tomu aj nové údaje NBS, podľa ktorých bude na budúci rok inflácia až 11,4 percenta, pričom dávky porastú len jednociferným tempom. Navyše, väčšina peňazí z balíka, až 29 percent, alebo 31 zo 106 miliónov eur, pristane na účtoch najbohatších rodín. Chudobní dostanú len 21 percent, teda 23 miliónov.

„Najviac sa pritom súčasné zvyšovanie cien dotýka práve domácností s najnižšími príjmami, pretože tovary, ktorých ceny najviac rastú, tvoria u nich väčšiu časť ich rodinného rozpočtu, ako je to u domácností s vyššími príjmami,” upozorňuje Martin Kahanec, zakladateľ Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.

Čítajte rozhovor Expert na financie radí: Inflácia vám ničí príjem. Oplatí sa ešte nákup nehnuteľnosti?

Napríklad rodine, ktorá má príjem do 326 eur, zdvihne poukážka prísun peňazí o zhruba 3,5 percenta. No keď si táto rodina priráta zvýšenie dávok, ani tak nepokryje pomoc infláciu, ktorú RRZ odhaduje na 8,5 percenta. Podobne je to s rodinou, ktorá má príjem do 438 eur alebo napríklad 602 eur. Nijakej rodine 100-eurový šek od štátu nepokryje mesačný nárast cien. Jedna správa však dodáva domácnostiam nádej – analytici vyrátali aj dátum, kedy by sa situácia mala zlepšiť.

Marketing päť minút po dvanástej

„Naše opatrenia skutočne patria k najneskorším a málo adresným. Analýza RRZ je odborne kvalitná a dobre to dokladuje,” hodnotí Viliam Páleník, prezident a odborný garant Inštitútu zamestnanosti a ekonóm zo Slovenskej akadémie vied. Samotné protiinflačné „jednorazové” opatrenia považuje za dobré, hlavne v porovnaní s trvalými opatreniami z rodinného balíčka z dielne Igora Matoviča (OĽaNO), ako je napríklad krúžkovné.

Nevyváženosť, ktorá sa prejavuje vyplatením najväčšej časti peňazí bohatým, vysvetľuje Páleník tým, že autori dbali na politický marketing a zvolili „zapamätateľnú” plošnú sumu 100 eur.

„Je vidieť, že je to nastavené tak, aby napríklad trojciferný jednorazový príspevok pre rodiny s deťmi plošne dostalo čo najviac voličov. Väčšina ľudí ho ale pravdepodobne bude vnímať ako nedostačujúci,” hovorí aj Kahanec.

Infláciu však podľa RRZ neporazia ani zvyšné kroky ministrov, vrátane kontroverzného rodinného balíka, ktorý parlament opätovne schválil v stredu a prelomil tak veto prezidentky.

Špeciálne šeky pomôžu iba málo

Jednorazové dávky 100 eur vypláca štát za mesiac máj poberateľom prídavku na dieťa, náhradným rodičom a poberateľom pomoci v hmotnej núdzi automaticky. Nárok na 100 eur majú okrem toho aj osobní asistenti, opatrovatelia a osoby vo veku nad 62 rokov bez nároku na dôchodok. Všetci títo však o dávku musia požiadať na úrade práce v období od 1. júla do 31. augusta. Výhodou je, že tieto jednorazové príspevky môžu byť vyplácané aj viackrát, ak osoba spĺňa viacero podmienok naraz.

Opatrenia najviac pomáhajú rodinám s najnižším príjmom, keďže percentuálna zmena príjmu sa u nich počíta z nízkeho základu. V absolútnom vyjadrení najviac benefitujú tie rodiny, u ktorých sa kumuluje pomoc viacerých jednorazových príspevkov a tie, ktoré majú viac nezaopatrených de­tí.

Odborný asistent Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity v Bratislave si tiež myslí, že univerzálny príspevok 100 eur nemusí vyriešiť špecificky problémy drahších potravín či energií. „Fixné sumy nepovažujem za šťastné riešenie, pretože niekomu pomôžu, inému menej a ďalšiemu vôbec. Pomoc by sa mala odvíjať od miery potreby vykryť negatívny dosah,” hovorí ekonóm.

Najmenej z poukazov benefitujú rodiny seniorov (definované ako rodiny s aspoň jedným členom v dôchodkovom veku), a to z dôvodu, že nárok na jednorazovú pomoc majú len seniori nepoberajúci dôchodkovú dávku a bez pracovného príjmu. Pomoc proti inflácii tak obíde 30 percent dôchodcov, ktorí poberajú penzie pod hranicou chudoby.

Ani nízkopríjmové domácnosti nebudú na tom dobre. Priemerný príjem takejto rodiny vzrastie o 6,7 percenta, čo je však menej, ako predpokladaný rast cien v roku 2022, keďže tieto rodiny čelia nízkopríjmovej inflácii na úrovni 9,9 percenta.

Infláciu neporazí ani bonus a ďalšie dávky

Analytici RRZ posúdili dosah protiinflačných opatrení na príjmy domácností aj vo verzii, keď započítali vplyv ďalších schválených opatrení z dielne ministerstiev práce a financií. Konkrétne ide o trvalé zvýšenie prídavku na dieťa za 275 miliónov eur a daňového bonusu na dieťa vo výške 544 miliónov eur ročne. Započítal sa tiež vplyv tzv. očkovacieho bonusu, ktorý získala na prelome rokov časť seniorov.

Verdikt ekonómov však znie, že ani keď spočítajú všetky návrhy dokopy, na porazenie inflácie v tomto roku to nepostačí. Najvýraznejšie by zaostávali za rastom cien rozpočty rodín seniorov a rodín bez pracovného príjmu, ako aj rodiny bez detí. Rast príjmov v roku 2022 by dokonca stále zaostával aj u seniorov, ktorí dostali očkovací bonus.

Ekonómovia kritizujú ministrov najmä za to, že nevyužili existujúci systém pomoci najzraniteľnejším skupinám tak, že by mimoriadne navýšili životné minimum. To má za následok, že domácnosti z pomoci benefitujú odlišne v porovnaní s tým, ako je štandardne nastavený systém sociálnej pomoci.

„Problémom celkového balíčka je, že sa snaží pomôcť všetkým. Plošné dávky sú veľmi drahé a vo výsledku vždy skončia s rovnakým výsledkom. Odkázaným ľuďom pomôžu málo, a ľuďom, ktorí by zdražovanie zvládli, pomôže zbytočne veľa,” komentuje analytik Radovan Ďurana z INESS.

Ekonóm Kahanec by pre nízkopríjmové domácnosti zvážil cielené nástroje na kompenzáciu nárastu cien energií. „Ale tak, aby sa nepodporovala spotreba fosílnych palív. Odporúčam však prejsť od mentality rozdávania balíčkov k možno politicky nudnejším, ale systémovým cieleným opatreniam, ktoré by boli podložené fundovanými analýzami pred tým, ako dané opatrenie ide do legislatívneho procesu,” upozorňuje Kahanec.

Lepšie správy až v roku 2023

Rozpočtoví experti v správe napokon priniesli aj pozitívnu informáciu. Týka sa budúceho roka. Konštatujú totiž, že bude lepšie – príjem všetkých domácností už porazí infláciu.

„Rast v priemernom disponibilnom príjme rodín prevýši rast cien v každej príjmovej kategórii,” tvrdí RRZ a opiera sa pritom o odhad Výboru pre makroekonomické prognózy z marca 2022, ktorý očakáva, že spotrebiteľská inflácia na budúci rok bude priemerne 6,5, dôchodcovská 6,9 a nízkopríjmová 6,8 percenta. To je menej, ako tohtoročný priemer 8 až 10 percent.

Čítajte viac Doma by ste mali mať železnú rezervu, ostatné peniaze rozumne investovať. Ako bojovať proti zdražovaniu?

V praxi to znamená, že valorizácia štátnych dávok podľa tohtoročných vyšších čísel prinesie nárast dôchodkov o 8,8, sociálnych dávok naviazaných na životné minimum o 6,8 a platov priemerne o 7,1 percenta. Rovnaké tempo rastu o 7,1 percenta sa následne očakáva aj v prípade nemocenských dávok a dávky v nezamestnanosti.

Národná banka Slovenska (NBS) však predpovedá pesimistickejší scenár. Guvernér Peter Kažimír totiž v utorok pri prezentácii ich prognózy vyhlásil, že ceny na Slovensku by tento rok mali vzrásť o 10,4, v budúcom roku o 11,1 percenta. Reálne mzdy by tak mali klesať až dva roky po sebe.

„Ak sa životné minimum nebude aktualizovať o infláciu, tak budú najviac zasiahnuté nižšie príjmové skupiny. Stredná trieda však tiež pocíti dosahy poklesu reálnych miezd. Dva roky môžu byť v mínuse a potom dúfame, že vysoké ceny už nebudú a vrátime sa na normálnu trajektóriu,“ vysvetlil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.

Výraznejšieho poklesu inflácie sa podľa Kažimíra dočkáme zrejme až v roku 2024. Najväčším otáznikom a rizikom pre vývoj slovenskej ekonomiky je podľa neho to, či nastane výpadok dodávky plynu, respektíve ďalších energií. Ak by sa tak stalo, tak inflácia bude v budúcom roku ešte vyššia a ekonomický rast bude ešte slabší. „Mohli by sme hovoriť aj o recesii,“ uzavrel Kažimír.

Ekonómovia RRZ tak priniesli dve zlé správy: v tomto roku ani 100-eurové poukážky, ani všetky dávky a vládna pomoc neporazia infláciu. Tretia dobrá správa je, že situácia sa zlepší v roku 2023.