Expertka na školstvo: Tri percentá platu navyše? Učitelia si zaslúžia aspoň 2-tisíc eur v hrubom

Požiadavky vyšších platov učiteľov dohnali až do štrajku, ktorého sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Ako to vnímate?

Vnímam to veľmi pozitívne, konečne sa niečo podarilo zorganizovať. Štrajk bol už potrebný. Keďže prácu pedagóga dôverne poznám, veľmi im prajem, aby sa im to podarilo a dosiahli svoje zaslúžené ciele.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) prisľúbil zatiaľ trojpercentné zvýšenie platov od júla, učitelia žiadajú 10 percent. Čo je podľa vás primeraná suma?

Určite sa prikláňam skôr k tým desiatim. A aj tam si myslím, že 10 percent je málo. Učitelia si zaslúžia platy hodné ich povolania. Učiteľstvo, tak ako lekárstvo, sú dve najdôležitejšie a najzákladnejšie profesie, ktoré tu máme. Minimálne preto si tí ľudia, ktorí tam pracujú, zaslúžia, aby z tabuľkového platu bez problémov vyžili a nemuseli niekoľko hodín do týždňa súkromne doučovať deti, či si hľadať brigády, aby uživili rodinu.

Čítajte viac Matovič rieši falošné dilemy. Naozaj musí dvíhať dane? Štát iba za pár mesiacov vybral miliardu navyše

Podľa minuloročnej publikácie školskej organizácie EÚ Eurydice bol v roku 2020 priemerný nástupný plat učiteľa približne 10-tisíc eur ročne. V Maďarsku to bolo len približne 7-tisíc, no v Česku to bolo 13,6-tisíca, v Rakúsku 38,5-tisíca eur. V Nemecku 50– až 55-tisíc. Koľko by to malo byť na Slovensku, aby to bolo fér?

Aby sme dokázali životnými podmienkami aspoň trochu konkurovať zahraničiu, 2000 eur mesačne by mal byť normálny štandard. A teraz si vezmime, že priemer je tu stále cca 1000 mesačne v hrubom.

Aktuálne sa koalícia sporí o návrhu naviazať zvýšenie platov na špeciálnu daň z hazardu či alkoholu. Je to vhodný nástroj?

Myslím si, že nie. Doteraz nikdy a nikde sa to takýmto spôsobom neriešilo, čo má aj svoju logiku, pretože platy učiteľov a hazard či alkohol spolu nijako nesúvisia. Mzdy školských pracovníkov majú byť jednoducho dané, navrhnuté ministrom školstva, ktorému na to poskytne prostriedky ministerstvo financií. To je normálny proces aj všade vo svete.

V školstve pôsobíte dlhé roky, boli ste aj učiteľkou, aj na ministerstve školstva. Prečo za tie doterajšie roky platy nerástli?

Dodnes máme zastaraný tabuľkový systém, ktorý dostatočne nezohľadňuje rôzne skúsenosti a znalosti jednotlivých učiteľov. Samozrejme, aj ďalších školských pracovníkov, vrátane riaditeľa, ktorý býva zodpovedný za kvantum záležitostí, je nielen manažérom, ale aj učiteľom.

Vyriešil by to napríklad platový automat, podobný, ako má zdravotníctvo?

Mohlo by to fungovať, ak by bol správne nastavený.

Okrem platov čakajú rezort školstva aj ďalšie reformy – vo vzdelávaní pedagógov, zmeny na pedagogických fakultách, zvyšovanie kvality. Ako to má v praxi vyzerať, čo je cieľ?

V prvom rade by sa nemali všetky zákony otvárať naraz. To je úplný nezmysel. Musí to však ísť postupne. Tie zákony sú zložité, úpravy komplikované a musíte to robiť dôkladne. Keď to len preletí zrýchleným schvaľovacím procesom, tak do tých zákonov len pribudnú ďalšie chyby a bude sa to opakovať donekonečna. Plus by sa ku každej reforme či zásadnej zmene mala vyjadrovať odborná verejnosť v pripomienkovaní a malo by byt vidieť že pripomienky tam su a Od mnohých riaditeľov škôl počúvam, že dali pripomienky a nikto ich nevzal na vedomie.

S čím sú najväčšie problémy?

Napríklad počty detí. V prvých ročníkoch sa teraz rozširujú kapacity z 21 na 25 detí, keďže nie je dosť tried ani učiteľov. Taktiež stravovanie. Je to zvláštne nastavené. Kedysi bolo päť pásiem a dnes sú tri. Nezohľadňuje to finančnú situáciu jednotlivých krajov. A pre nízke platy nie sú ani učitelia, nikto to nechce za tie peniaze robiť. Chýbajú nám učitelia jazykov, fyzikári, tiež informatici a podľa nových informácii aj vychovávateľky do školských družín, aj učiteľky do materských škôl.

Okrem problému nízkych platov školstvo čelí aj otázke chýbajúcich škôl, škôlok. Prečo ich je tak málo?

To je skutočne ťažká otázka. Čo sa týka samotných budov, sú oblasti ako je východ Slovenska, kde je ten nedostatok dlhodobý. Ale aj povedzme satelity hlavného mesta, ktoré sa masívne rozrástli v posledných rokoch a vzdelávacia infraštruktúra nestíhala. Počas pôsobenia školstva v rezorte vnútra som sa sústredila na výstavbu škôl a stretla som sa s rôznymi problémami. V prvom rade však to riešenie vždy bolo o prístupe. Školu nepostavíte z papiera a na diaľku, potrebujete, aby to mal na starosti praktický človek, ktorý bude do tejto lokality chodiť a dohliadať, že všetko ide podľa plánu. Riaditelia školy na to popri bežnom chode vyučovania nemajú kapacity.

Kde je najväčší nedostatok?

Najviac aktuálne nestíhajú škôlky, tam je kriticky málo postieľok, a následne prvý stupeň, kde je takpovediac málo stoličiek. To je kríza pre deti, pre samosprávy aj pre rodičov, ktorí ich jednoducho nemajú kam umiestniť. Do toho bol ešte prijatý zákon, že prvoradé sú deti s vekom 5 rokov, až potom štvorročné a trojročné deti.

Prečo?

Päťročných detí je dnes extrémne veľa. Čaká ich škola, potrebujú si osvojiť nejaké návyky v škôlke. Lenže pozrime sa na vec z pohľadu matky. Na materskej môže byť maximálne tri roky, potom musí do práce. Lenže keď svoje dieťa nedostane do škôlky, čo má robiť potom? Štát jej niečo prispeje, ale opatrovateľka či súkromná škôlka vyjdú minimálne na 500 eur mesačne.

Čomu ale pomáha rozšíriť možnosť vstupu do škôlky, keď reálne nie sú miesta v škôlkach?

To je druhá strana problému. Niektoré mestá si pomáhajú tak, že svojpomocne využijú starú nepoužívanú budovu, alebo zmenia využitie objektu a zriadia si ich. Ale stretla som sa už aj s tým, že mi riaditeľka povedala, že nemajú zborovňu, lebo ju museli prerobiť na učebňu, keď už nebolo kde dávať deti. A zatiaľ čo nám tu horí, výstavba nových škôlok prakticky stojí a hasia všetko riaditelia a starostovia obci.

Prečo?

Najčastejším argumentom, s ktorým sa stretávam, je, že to blokuje zdĺhavý byrokratický a komplikovaný proces. Ja si však myslím, že keby na to niekto skutočne dohliadal, stál nad tým a vedel si dupnúť, rozbehne sa to. Ľudia v regióne by boli vďační za každú pomoc s výstavbou. Je to záťaž nielen pre obec, ale aj pre vedenie školy.

Ako dlho trvá postaviť takú školu?

Závisí od typu. Buď je to klasická „kamenná”, to môže trvať približne rok aj niečo. Alebo potom sú takzvané modulové, ktoré sa stavajú zo skeletu, na ktorý sa pripája fasáda, a napokon tretí typ, kontajnerové školy, ktoré sa dajú postaviť omnoho rýchlejšie, aj za pár mesiacov. Stále však treba mať základnú platňu, na ktorú postavíte školu, je to stavebný proces, ktorý musí spĺňať kritériá legislatívy a tiež kritériá vyhlášky ministerstva zdravotníctva.

Kde ste takúto školu už stavali?

Významná bola napríklad kontajnerová škola v Richnave. Ten proces bol dlhodobí, šiel od roku 2017,Ešte v roku 2020 tam bolo plánované rozširovanie kamennej školy, lenže nebolo možné zohnať vhodný pozemok a začiatok školského roka sa blížil. Preto sme stavili na kontajnery a niekoľko tried aj so sociálnym zariadením a vnútorným vybavením sme mali postavených v priebehu šiestich mesiacov. Chodila som každý týždeň na stavbu, na stavebné úrady a na úrady, ktoré nám veľmi pomáhali v danom regióne. Veľmi pomohol okresný úrad Košice, stavebný odbor. V prvom roku sme tam umiestnili 180 žiakov, potom pribudla druhá etapa a aktuálne je tam 240 žiakov. Teraz sa čaká akútne na tretiu etapu, pretože ďalších 100 detí má nastúpiť a nie sú pre ne miesta. Hrozí prevádzka školy na tri zmeny.

Kto výstavbu škôl či škôlok platí?

Fungovala tam spoluúčasť. Určitú čiastku poskytne štát, pošle ju cez rezort školstva zriaďovateľovi, čo je starosta. Druhú čiastku musí poskytnúť starosta ako spoluúčasť, z vlastných zdrojov. Tu sa dostávame k ďalšiemu problému, že obce peniaze nemajú, mnohé sú zadlžené a v aktuálnej situácii sa im to ešte zhoršuje, lebo splácajú úvery a náklady sa zvyšujú.

Samosprávy je v posledných mesiacoch pomerne hlasno počuť, že ich dobiehajú zdražujúce energie, nemajú peniaze, že ešte viac im uberie rodinný balíček.

A to sa dosť prejaví aj v školách. Ešte niekedy vo februári im vláda sľubovala, že dostanú nejaké refundácie vyšších nákladov, dodnes však riaditelia nič nevideli. Školy sú totiž zriaďované obcami a keď tým dôjdu zdroje, neviem, kde sa budú deti učiť, keď v školách nepôjde svetlo a kúrenie. Nemôžete na jednej strane znížiť samospráve príjmy a na strane druhej sa čudovať, prečo chýbajú triedy, budovy, personál.

Učitelia majú dostať možnosť privyrobiť si organizáciou krúžkov, aby dostali tzv. krúžkovné. Pomôže to?

Určite to nie je dostačujúce, krúžky nikdy neboli, ani nemajú byť pre školu zásadným príjmom a už vôbec nie slúžiť ako záplata na podfinancovaný rozpočet.

Školstvo by malo získať dodatočné zdroje aj z eurofondov, z plánu obnovy. Kedy a na čo majú slúžiť?

Áno, aj z Plánu obnovy a odolnosti majú dostať starostovia peniaze na výstavbu škôl a škôlok. Otázka však je, kedy. Napreduje to mimoriadne pomaly, školy sa nestavajú a deti rastú. Aby v tomto septembri mali kam deti nastúpiť, stavať by sa muselo začať minulý rok. To sa však nestalo. Takže sa to posúva na budúci školský rok, ten ale bude ešte horší. Tých detí bude z roka na rok pribúdať, krivka pôjde nahor ešte niekoľko rokov. Teraz to však vyzerá, že kým sa tie školy súčasným tempom postavia, už do nich nebude mať kto chodiť.