Čakajú nás dva roky drahoty. Kto bude ohrozený najviac?

Koncom marca sa pritom centrálna banka ešte domnievala, že inflácia bude tesne pod hranicou ôsmich percent. „Inflácia bude vyššia, ako sme pôvodne očakávali a bude to aj v tomto, pravdepodobne aj v budúcom roku dvojciferné číslo,“ povedal guvernér NBS Peter Kažimír.

Reálne mzdy budú podľa neho takmer určite klesať v roku 2022, ale aj v nastávajúcom roku. V praxi to teda znamená to, že ľudia si za svoju mzdu budú môcť dovoliť kúpiť menej tovarov a služieb ako pred rokom. Mnohých tak zrejme čaká znižovanie životnej úrovne.

Čítajte viac Ekonómovia rozobrali Matovičov miliardový balíček na drobné. Pozrite si 5 kľúčových vecí, na ktoré prišli

Analytik VÚB banky Michal Lehuta upozorňuje, že takýto vývoj najviac zasiahne najmä tri skupiny obyvateľstva. Sú to nízkopríjmové domácnosti, dôchodcovia či zamestnanci verejnej správy. „Keďže rast cien sa stále sústreďuje najmä v segmentoch energií a potravín, a tieto položky tvoria najväčší podiel výdavkov u nízkopríjmových domácností, ide naozaj práve o ne,“ tvrdí pre Pravdu.

VIDEO: Guvernér NBS Kažimír: Výhľad pre životnú úroveň na Slovensku na najbližšie roky je viditeľne horší

Druhú a tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorým platy či dávky voči minulému roku nestúpli, alebo stúpli len málo. Podľa Lehutu sú to napríklad penzisti, ktorým dôchodky išli nahor v januári len o 1,3 percenta. V neposlednom rade netreba zabúdať ani na zamestnancov verejnej správy, vrátane učiteľov, ktorým sa mzdy za celý rok zvýšia v priemere len o 1,5 percenta.

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor preto upozorňuje, že ak sa životné minimum nebude aktualizovať o infláciu, tak budú najviac zasiahnuté nižšie príjmové skupiny. Stredná trieda však tiež pocíti dopady poklesu reálnych miezd. „Dva roky môžu byť v mínuse a potom dúfame, že vysoké ceny už nebudú a vrátime sa na normálnu trajektóriu,“ vysvetľoval na tlačovej konferencii. Teda, že silný rast miezd bude pokračovať a vysoký rast cien sa pominie. Protiinflačné opatrenia by preto mali podľa neho smerovať k tomu, aby sme pomáhali tým, ktorí to najviac potrebujú.

Treba sa uskromniť

Pokles reálnych miezd však nemusí vždy znamenať aj pokles životnej úrovne. Všetko závisí od toho, aké sú vzhľadom na príjem mesačné výdavky. „Zhoršenie životnej úrovne by nastalo, ak by výdavky boli vyššie ako príjmy. Vtedy by vznikla potreba okresania výdavkov. Vtedy si človek začne určovať priority, teda kam majú smerovať peniaze a kam už nemusia,“ vysvetľuje pre Pravdu ekonóm Pavel Škriniar z Ekonomickej univerzity.

K zhoršeniu životnej úrovne podľa neho nemusí prísť, ak môže človek čerpať z vybudovaných úspor. „Určite by som však neodporúčal v tomto štádiu siahať na úspory, ale hľadal by som rezervy vo výdavkoch,“ odporúča ľuďom. Ako ďalej vysvetľuje, problém môže mať aj človek s nadpriemerným príjmom, ktorý celý príjem počas mesiaca utratí, nevytvoril si finančnú rezervu, prípadne si ešte na svoju spotrebu požičiava.

Na prvý pohľad je relatívne rýchly rast hrubých platov výborná správa. Znamená to, že na výplatnej páske si ľudia nájdu viac peňazí. Jedna vec je, čo si zamestnanec nájde na výplatnej páske a druhá vec sú vysoké ceny v obchodoch. Preto sa používa aj pojem reálna mzda, teda nominálna mzda očistená o rast cien. Práve v rokoch 2022 a 2023 sa očakáva pokles reálnych miezd. Dostávame sa tak do situácie, keď si z platu môžeme aj napriek rastu priemernej mzdy kúpiť menej tovarov a služieb ako pred rokom. Domácnosti sa tak budú musieť uskromniť.

Priemerná nominálna mzda v prvom kvartáli tohto roka medziročne vzrástla o takmer osem percent na úroveň 1 212 eur. Analytička 365.bank Jana Glasová vysvetľuje, že pod rast nominálnych platov sa podpisuje ekonomické zotavenie po pandémii, ale tiež aj vysoká inflácia, ktorá vytvára tlak aj na rast miezd. Nominálne mzdy sa zvýšili vo všetkých odvetviach hospodárstva, to už ale nemôžeme povedať o reálnych mzdách. „Predpokladáme, že nominálne mzdy v našom hospodárstve budú aj v ďalších kvartáloch rásť, ale zároveň bude dochádzať k poklesu reálnej mzdy kvôli vysokej inflácii. A tento pokles reálnej mzdy bude v ďalších kvartáloch ešte výraznejší ako v úvode roka,“ tvrdí pre Pravdu.

Plyn je kľúčový ťahúň cien

Enormný rast cien energií, pohonných hmôt či potravín. Inflácia v roku 2022 presiahne 10 percent a bude tak najvyššia za posledných 22 rokov, predpovedá NBS. Aké sú dôvody vysokej inflácie? Ceny plynu, ropy či iných surovín sú na trhoch veľmi vysoké. Výrazne v posledných mesiacoch narástli aj ceny potravinárskych plodín a surovín, ako sú napríklad obilie alebo oleje.

Ďalším dôvodom je aj to, že pretrvávajú problémy s dodávkami surovín a súčiastok. V skratke: dodávateľské reťazce nefungujú ešte tak, ako to bolo pred pandémiou. Cena prepravy tovarov po svete išla tiež výrazne nahor. K tomuto stavu prispieva napríklad aj to, že čínske prístavy sa pasujú s opakovaným výskytom covidu, tvrdia ekonómovia.

Vysoký rast cien nás bude sprevádzať ešte aj v roku 2023, keď sa očakáva inflácia vyše 11 percent. Najväčším zdrojom inflácie v roku 2023 budú regulované ceny energií. Spotrebiteľské ceny plynu podľa aktuálne platnej regulačnej legislatívy a ceny komodít by mali rásť približne o 120 percent. Takýto dramatický nárast cien plynu vyplýva z vývoja cien na komoditných trhoch. Prognóza inflácie na budúci rok nezahŕňa možný miernejší rast cien zemného plynu avizovaný ministrom hospodárstva Richardom Sulíkom (SaS). Ten chce zatiahnuť regulačnú brzdu, od čoho si sľubuje od budúceho roka akciové ceny plynu pre domácnosti. Spotrebitelia budú mať na výber dve možnosti, ktoré síce znamenajú dvojciferný nárast cien, avšak zďaleka nie taký výrazný, ako keby sa nepristúpilo k žiadnemu opatreniu.

Ľudia by mali mať možnosť dohodnúť sa so štátnym Slovenským plynárenským priemyslom (SPP), aby platili menej. V praxi teda tomu, kto podpíše zmluvu s SPP na štyri roky, sa suma za plyn zvýši o 20 percent plus infláciu, ktorá je v súčasnosti vo výške takmer 13 percent. Spolu by tak išlo o navýšenie o 33 percent. Tomu, kto podpíše iba jednoročnú zmluvu s SPP, sa suma za plyn zvýši o 42 percent plus infláciu. V súčte to znamená zhruba 55 percent.

Uvoľnenie príde až v roku 2024

Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák vo svojom rýchlom prepočte odhaduje, že pri Sulíkovom návrhu by medziročná miera inflácia mohla dosiahnuť v budúcom roku v priemere sedem percent. Trhové ceny plynu totiž podľa očakávaní nebudú prenesené v plnej miere na spotrebiteľov, ale budú vládnym opatrením zmiernené. „Bezpochyby však plyn zohráva v slovenských domoch a bytoch významnú rolu, keď pokrýva viac než 40 percent potreby energií,“ píše analytik. Podľa účelu najväčší podiel z nich míňame na vykurovanie a ohrev vody, čo sú práve kategórie, na ktoré mieri veľká časť predstavovaných opatrení.

Zatiahnutá regulačná brzda tak môže skresať infláciu na nižšie hodnoty, čo by znamenalo, že rast platov by už mohol stíhať rastu cien. Inak povedané, ak by bola inflácia budúci rok na úrovni siedmich percent a nominálny rast platov na úrovni deviatich percent, tak reálny rast platov, teda očistených o infláciu, by bol dve percentá.

Na výrazný pokles inflácie si budeme musieť podľa Kažimíra počkať zrejme až do roku 2024. Ak budú ceny energií nižšie, slovenská centrálna banka odhaduje, že v roku 2024 by mohol byť rast cien už na úrovni dvoch percent, o čo sa Európska centrálna banka dlhodobo snaží.

Pomôže vyšší plat či audit výdavkov

Snaha získať vyšší plat či revízia výdavkov. Odborníci radia, ako toto náročné obdobie zvládnuť. V porovnaní s hľadaním úspor v rodinnom rozpočte je snaha získať vyšší plat najjednoduchšia a najprijateľnejšia možnosť. Firma však na to musí mať aj priestor. „Lepšie na tom zrejme budú firmy, ktoré z rastu cien a vysokého dopytu ťažia aj vo forme vyšších marží, napríklad vo výrobe elektriny, pohonných hmôt, kovov, poľnohospodárskych komodít či v stavebníctve,“ tvrdí Michal Lehuta.

Kým však dôjde k úprave mzdy, môže prejsť isté obdobie. Rýchlejším riešením je preto podľa ekonóma Škriniara audit výdavkov a ich priorizácia. „Opäť sa však nájdu ľudia, ktorým ani audit nepomôže, keďže idú na hrane ich možností,“ dodáva odborník na financie.