Ekonómovia rozobrali Matovičov miliardový balíček na drobné. Pozrite si 5 kľúčových vecí, na ktoré prišli

Tomáš Bakoš | 19.06.2022 16:56
Matovič Foto: ,
Matovič
Najviac eur pristane v peňaženkách bohatších rodín. Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) prepočítali vplyv tzv. rodinného balíčka za 1,2 miliardy z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO).

Kľúčové zistenie ekonómov je, že najchudobnejším rodinám v roku 2023 vzrastie príjem v priemere o 108 eur mesačne. Na druhej strane rodinám v najvyššej príjmovej kategórii vzrastie mesačne príjem v priemere o 143 eur. Inflačná pomoc v čase enormného zdražovania sa v podaní Matoviča zmenila na rodinnú. Ekonómovia pritom dlho upozorňujú, že pomoc má byť cielená na najchudobnejších.

Finančný analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko vysvetľuje, že Matovičom navrhovaná finančná pomoc sa míňa účinkom, keďže skutočne odkázaní ľudia z nej dostanú príliš málo, a zároveň je extrémne drahá. „Navrhovaná pomoc nie je adresná ani rýchla, a zároveň nie je pre konkrétne skupiny dostatočná,“ tvrdí pre Pravdu.

Minister financií Igor Matovič. Čítajte viac Matovič rieši falošné dilemy. Naozaj musí dvíhať dane? Štát iba za pár mesiacov vybral miliardu navyše

Potvrdili tak viac-menej slová ministra hospodárstva a lídra SaS Richarda Sulíka, ktorý upozorňoval, že najviac si polepšia najbohatšie rodiny. Ilustroval to na príklade predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina). „Sme zásadne proti tomu, aby sa obce skladali na to, že Kollár bude mať vyše 30-tisíc eur ročne na všetky jeho deti,“ vyhlásil Sulík.

Rozhodnutie o tom, či Matovičov balík schvália, sa blíži do finále. Bez odbornej debaty a v zrýchlenom režime len za šesť dní prešiel najskôr vládou a neskôr aj parlamentom. Narazil až na veto prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá ho vrátila späť zákonodarcom. Poslanci môžu o prelomení jej veta rozhodnúť na parlamentnej schôdzi tento utorok, teda už zajtra. Paradoxom je, že hnutie OĽaNO si dalo vylepiť po krajine bilbordy, na ktorých sa poslanci hnutia chvália 200 eurami na dieťa, pritom zákon ešte nie je vôbec schválený.

Pripomeňme, že balík spočíva v 3 opatreniach: zvýšených prídavkoch na deti, väčšom daňovom bonuse a príspevkoch na krúžky. Zvýšené prídavky na deti vyjdú na 275 miliónov eur, zvýšenie daňového bonusu na 544 miliónov eur a takzvané krúžkovné by ročne stálo 372 miliónov eur.

VIDEO: Matovič reaguje na veto prezidentky

Video

Denník Pravda sa pozrel na päť najdôležitejších bodov, na ktoré upozornili ekonómovia z rozpočtovej rady.

1. Najchudobnejší nedostanú najviac eur

Prorodinný balík je zameraný na pomoc rodinám s deťmi. Tie rodiny, ktoré deti nemajú alebo ich majú už zaopatrené, tak nebudú mať z balíka nič. Z celkového počtu viac ako troch miliónov rodín na Slovensku v zhruba 740-tisíc rodinách žije aspoň jedno nezaopatrené dieťa. To pokrýva 2,5 milióna obyvateľov, čo je skoro polovica populácie. Týmto rodinám sa disponibilný príjem zvýši, príjmy ostatných rodín nebudú priamo ovplyvnené.

Z navrhovaného balíka vyplýva, že v roku 2023 sa disponibilné príjmy rodín s deťmi v najnižšej príjmovej kategórii zvýšia priemerne o 21 percent a rodinám v najvyššej príjmovej kategórii sa príjmy zvýšia o štyri percentá. Ak sa však pozrieme na eurové vyjadrenie, tak viac peňazí bude smerovať do peňaženiek bohatších rodín.

Rodinám, ktoré zarábajú najmenej, stúpne v priemere mesačný disponibilný príjem o 108 eur. Na druhej strane, pre rodiny v najvyššej príjmovej kategórii to bude znamenať priemerné zvýšenie disponibilného príjmu o 143 eur. Zaujímavosťou je, že o najviac eur si prilepšia rodiny s príjmom od 956 do 1049 eur. Konkrétne v priemere o 170 eur mesačne. Nominálne rodinám vzrastú príjmy v priemere o 143 eur mesačne.

2. Peniaze sa budú rozdávať z helikoptéry

Ekonómovia sa zhodujú na tom, že pomoc pre ľudí v časoch rekordného zdražovania má byť adresná, včasná a dostatočná. Z nastavenia balíčka je zrejmé, že ide o pravý opak, teda že je to plošné opatrenie pre všetkých. Sú to peniaze z helikoptéry, teda pojem, ktorý sa zaužíval v súvislosti s masívnym rozdávaním finančných stimulov bez toho, aby sa rozlišovalo, či je niekto na finančnú pomoc odkázaný alebo nie.

S daňovým bonusom je problém v tom, že na komunikovaných 100 eur budú mať nárok len ľudia s vysoko nadpriemerným príjmom. Pri rodinných prídavkoch je podľa Búlika situácia síce vyrovnaná, ale pri krúžkovnom jednoznačne nízkopríjmové rodiny ťahajú za kratší koniec. Nejde totiž o štandardnú formu príjmu, ale o účelovo viazaný príspevok. V realite si polepšia týmto príspevkom len tie rodiny, v ktorých deti už v súčasnosti navštevujú krúžky.

„Vplyv opatrenia na zmenu v disponibilnom príjme tak bude v skutočnosti nižší ako prezentujeme, a to najmä pre nízkopríjmové rodiny, ktoré v súčasnosti navštevujú krúžky menej,“ píšu štátni analytici. Zjednodušene: chudobnejšie rodiny totiž riešia najmä to, aké potraviny si kúpia a koľko stojí elektrina a plyn, nie to, či dajú deti na tenis alebo na plávanie. Napríklad rodina, ktorá má príjem od 393 do 514 eur, dostane takmer polovicu z nových peňazí iba za krúžkovné – 73 eur zo 150 eur. Tie bude môcť využiť iba na voľnočasové aktivity, nie na nákupy potravín či platenie benzínu na pumpe.

3. Chudobu zníži, ale iba rodinám s deťmi

Rozpočtová rada dáva Matovičovi za pravdu v tom, že sa významne zníži miera rizika chudoby domácností s deťmi o 2,6 až 5,2 percentuálneho bodu. Naopak, miera rizika chudoby domácností bez detí stúpne o 1,2 až 1,6 percentuálneho bodu, príjmy domácností bez detí ostanú nominálne nezmenené. Riziko chudoby sa teda zníži pre rodiny s deťmi a na druhej strane pre rodiny bez detí riziko chudoby vzrastie. Analytik Búlik vidí zásadný problém v tom, že balíček nepomáha chudobou ohrozeným obyvateľom a kompletne vynecháva z pomoci ľudí bez detí. „Tým pádom balíček nesplní svoj účel, ak teda bol mienený ako pomoc ľuďom, ktorých najviac ohrozuje rekordná inflácia,“ tvrdí pre Pravdu.

Matovič svoj prorodinný balíček obhajoval tým, že pomôže znížiť mieru rizika chudoby na Slovensku. Argumentoval údajmi, podľa ktorých žije každé šieste dieťa v rodine pod hranicou chudoby. Až 34 percent neúplných rodín a 37 percent úplných rodín s tromi a viac deťmi žije pod hranicou chudoby, opisoval situáciu pri predstavovaní balíka minister financií.

4. Balíček si „odskáču“ najmä obce

Rezort financií tvrdí, že krytie balíčka v sume 1,2 miliardy eur je zabezpečené štyrmi položkami. Zvýšenou efektivitou výberu štátnych daní, čo je 327 miliónov eur, ďalej 118 miliónov sú vyššie dane v komunálnej sfére, 504 miliónov sú rezervy rozpočtu a 420 miliónov je rezerva vo forme prebytku hospodárenia bežných rozpočtov samospráv. „To znamená, že 831 miliónov je na strane štátu a 540 miliónov je krytie na strane samospráv,“ odpísalo ministerstvo na otázku denníka Pravda, odkiaľ získať zdroje na financovanie balíka.

A práve starostovia a primátori sú najväčšími kritikmi balíčka. Matovič im totiž zoberie pre väčší daňový bonus príjmy, ktoré by putovali na verejné osvetlenie, kosenie trávnika či školy a škôlky. Viacerí starostovia upozornili, že rodiny síce dostanú viac, ale úrady môžu zvýšiť poplatky za verejné služby, čím sa pozitívny vplyv vynuluje.

RRZ upozornila aj na vplyv navrhovanej legislatívy na rozpočet samospráv, ktoré by mali podľa odhadu prísť o približne pol miliardy eur na podielových daniach. Člen rozpočtovej rady Juraj Kotian upozornil, že obce môžu zareagovať zvýšením daní alebo krátením výdavkov. Najviac si to odskáču menšie a chudobnejšie obce. „Chudobnejšie obce by museli zavádzať rádovo vyššie sadzby dane, aby tento výpadok kompenzovali, pričom schopnosť domácností utiahnuť tieto dane z ich príjmov je nižšia,“ tvrdí Kotian.

5. Opatrenia idú proti zdraviu verejných financií

Rozpočtová rada upozorňuje, že opatrenia v prípade prelomenia veta prezidentky parlamentom budú mať negatívny vplyv na verejné financie. Ak balík prejde, rok 2023 bude prvým rokom, v ktorom sa všetky opatrenia začnú uplatňovať v plnej miere. Bude to znamenať nárast výdavkov verejnej správy o jedno percento hrubého domáceho produktu, čo je 1,12 miliardy eur.

Rozpočtová rada v stanovisku pre prezidentku Zuzanu Čaputovú konštatuje, že schvaľovanie takýchto zmien s významným negatívnym dosahom na rozpočet a bez známych zdrojov krytia je v rozpore s cieľmi chrániť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Nezávislí analytici tiež upozorňujú na to, že v dôsledku schválenia balíka sa udržateľnosť verejných financií môže dostať späť do pásma vysokého rizika.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ