Takto draho ešte nebolo vyše 20 rokov. Pozrite si, ktoré položky išli najviac hore (+ tabuľky)

Takto draho tu nebolo vyše 20 rokov. Ceny rastú najrýchlejšie od roku 2000, ukázali v utorok nové čísla Štatistického úradu. Ťahajú ich, dá sa povedať, už klasické položky: potraviny, benzín a nafta či energie. „Výrazne sme si museli priplatiť už aj v reštauráciách a kaviarňach, za ubytovacie služby a najnovšie aj za odevy a obuv,“ tvrdia štatistici. Inflácia medziročne rástla už šestnásty mesiac za sebou.

Najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností predstavujú náklady na potraviny a bývanie. Potraviny im totiž ukrajujú z ich nákladov približne pätinu, v prípade bývania ide dokonca o štvrtinu celkových spotrebných výdavkov. Preto tieto položky cítime najviac vo svojich peňaženkách. Náklady na bývanie zdraželi takmer o 16 percent. „Iba za rok zdraželi potraviny takmer o 17 percent. To v praxi znamená, že kým v máji 2021 urobili Slováci a Slovenky nákup potravín za 100 eur, v máji 2022 to už bolo za 117 eur. V košíkoch alebo vo vozíkoch pritom mali tie isté tovary,“ komentuje nárast analytička Wood and Company Eva Sádovská.

Z toho oleje a tuky zdraželi o vyše 40 percent, zelenina takmer o 20 percent, mäso o 16,5 %, chlieb a obilniny o 18,8 % a mlieko, syry a vajcia o 17,4 %. Dôvodov, prečo potraviny dražejú, je viacero. Sádovská hovorí, že producenti uvádzajú ako jeden z dôvodov drahšie energie potrebné na výrobu. „Ďalším dôvodom je vysoká cena ropy a následne aj pohonných látok. Potraviny je potrebné nielen vyrobiť, ale aj do obchodov prepraviť. Pri cenách potravín je takisto vždy dôležitý faktor počasie, ktorý má dosah na úrodu – rastlinného pôvodu. To má následne vplyv aj na živočíšnu výrobu, t. j. na chov zvierat v podobe drahšieho krmiva,“ hovorí.

Ľubomír Koršňák z UniCredit bank upozorňuje, že ceny pre penzistov rástli ešte rýchlejšie ako pre priemernú domácnosť. „Inflácia sa zdvíha o niečo rýchlejšie v domácnostiach dôchodcov, kde bola v máji medziročne vyššia až o 13,5 percenta,“ hovorí Koršňák.

A najmä je tu vojna na Ukrajine, ktorú spôsobilo Rusko. „Zvyšovanie cien ropy, energií a mnohých kľúčových agrokomodít na svetových trhoch je evidentné a premieta sa to aj do cien pohonných hmôt na čerpacích staniciach a tiež do cien tovarov na pultoch v našich obchodoch,“ dodáva Sádovská. Zdražovanie je však citeľné v prípade všetkých položiek inflácie, bilancuje nové čísla analytička 365.bank Jana Glasová. „Inflácia je tlačená nahor cenami ropy, energií, agrokomodít, ale aj rastúcimi cenami nedostatkových výrobných vstupov ako čipov, plastov, kovov a plechov,“ tvrdí Glasová.

Otázka plynu bude kľúčová

Ceny za elektrinu, plyn a tepelnú energiu vzrástli sumárne o 15,7 percenta. A netreba zabúdať na pohonné hmoty, za rok zdraželi takmer o 37 percent, teda viac ako o tretinu. Cena najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu na pumpách už prelomila hranicu 1,9 eura, cena za liter nafty sa blíži k hranici 1,85 eura.

Od budúceho roka domácnosti čakajú podobne zlé správy. Vláda sa síce dohodla na zastropovaní cien elektriny so Slovenskými elektrárňami, ktoré by malo stlmiť ich nárast. Horšie to bude pri plyne. Zaň by účty mohli narásť aj o 100 až 150 percent, upozorňujú analytici. Vláda sľubuje, že domácnostiam pomôže, zatiaľ riešenie nepredstavila.

„Kľúčovou položkou, ktorá určí úroveň inflácie v budúcom roku, budú ceny plynu. Ich trhová (spotová) cena signalizuje prudký nárast cien plynu pre domácnosti od januára budúceho roka,“ podčiarkuje dôležitosť plynu Koršňák.

Dokedy bude rast pokračovať

Otázne je, dokedy ešte bude takýto silný rast cien pokračovať. „Pravdupovediac, v žiadnej oblasti inflácie v najbližšom období neočakávame pokles cien oproti minulému roku,“ predpovedá Sádovská. „Zdražovanie v obchodoch pociťujeme všetci, pretože ide o pomerne prudké a očividné zmeny. Očakávame, že platy Slovákov a Sloveniek v tomto roku porastú pomalšie ako ceny. To v praxi znamená, že väčšina zamestnancov by si mala zo svojich tohtoročných miezd dovoliť priemerne menšie množstvo tovarov a služieb ako vlani,“ hodnotí aktuálnu situáciu analytička Sádovská.

Ružové prognózy neprináša ani Jana Glasová. V banke očakávajú rast cien na úrovni 13 až 14 percent. „Smerom nahor budú infláciu tlačiť hlavne vysoké ceny potravín, ropy a energií, ktoré prudko rastú ako dôsledok vojny na Ukrajine. Drahé potraviny nás budú trápiť celý tento rok a ich zdražovanie bude ešte naberať na sile,“ predpovedá Glasová.

Koršňák predpovedá, že rast cien by sa mohol priblížiť k vrcholu. No zároveň upozorňuje, že „jemné zrýchlenie počas najbližších mesiacov sa ešte úplne vylúčiť nedá“. Potom by malo nasledovať pomalé zmierňovanie rastu cien. No iba pozvoľné, myslí si Koršňák. „Inflácia by tak mala zotrvať na úrovni nad 11 percent až do konca tohto roka. Na podobnej úrovni by sa pritom rast cien mal udržať aj v budúcom roku. Dotovať by mali naďalej najmä vysoké ceny potravín. Globálne ceny potravín, ktoré čiastočne vplývajú aj na ich tuzemské ceny, totiž tlačí čoraz viac nahor vojnový konflikt na Ukrajine,“ analyzuje Koršňák.

Čítajte viac Štatistici ukázali, ako rastú platy Slovákom. Inflácia z nich výrazne odkrojila (+ grafy)

Vrchol rastu očakávajú analytici Národnej banky Slovenska na jeseň či ku koncu roka. „Vrchol však očakávame až v poslednej tretine roka. Potraviny tak uberú z peňaženiek ešte viac. Ich vysoké ceny budú postupne pôsobiť aj na zmeny v štruktúre spotreby domácností,“ tvrdí ekonóm centrálnej banky Branislav Karmažin.