Slovensko má vlastné ložiská ropy. Kde sa nachádzajú a koľko vieme vyťažiť?

Po 18 mesiacoch totiž Slovnaft z ruskej ropnej zmesi Urals bude môcť vyrábať iba 40 percent svojej produkcie, ktorú môže predať zákazníkom na Slovensku. Zvyšok produkcie buď vyrobí z inej ropy, alebo nájde úplne nových zákazníkov, na ktorých sa nevzťahujú sankcie.

Podzemné ložiská nerastného bohatstva má aj Slovensko. Nachádzajú sa najmä v Záhorskej nížine, v neogénnej sedimentárnej výplni Viedenskej panvy.

V súčasnosti slovenskí geológovia evidujú deväť ložísk: Cunín, Gajary, dve v Jakubove, Láb, Studienka, Závod (všetky na Záhorí), ďalej Lipany a Šamorín. Dokopy sa z týchto ložísk dá vyťažiť asi 436-tisíc ton ropy, čo je menej ako jedno percento spotreby.

Čítajte viac Šéf Nafty Bartošovič: Objavili sme nové ložiská plynu na Záhorí, aj na východe. Pri Trnave spúšťame prieskumné vrty

„V súčasnosti prebieha prieskum na ropu a horľavý zemný plyn vo Viedenskej panve-sever, kde bolo určené prieskumné územie v zmysle geologického zákona pre spoločnosť Nafta do roku 2024. V minulosti prebiehalo na území Slovenska niekoľko prieskumov na ropu a zemný plyn, a to napríklad v Klokočove, Čadci, Burde,“ tvrdí vedúci oddelenia nerastných surovín a geofyziky Dušan Kúšik.

Väčšina ložísk je dnes už vyťažená, prípadne vo finálnej fáze ťažby. „V súčasnosti ťažíme ropu v oblasti Jakubov, Dúbrava a Gajary a zásoby sú len zvyškové. Naše ložiská sú však komerčne využívané a nelíšia sa od bežných ložísk ropy,” hovorí Martina Štecová, referentka komunikácie spoločnosti Nafta, ktorá sa zaoberá ťažbou a prieskumom nerastných surovín.

Hoci teda má Slovensko aj vlastné zásoby a ťažbu, na to, aby sme boli v tejto oblasti sebestační, museli by sme sa mimoriadne uskromniť. „Ťažba na Slovensku dosiahla v roku 2021 úroveň 4 557 ton ropy. V porovnaní so spotrebou je takmer zanedbateľná,” potvrdzuje Štecová.

Výskum nových lokalít pokračuje

Podľa profesora Stanislava Jacka z ústavu geovied Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií Technickej univerzity v Košiciach však existuje potenciál aj na budúcu ťažbu. Oblasťou s náleziskami zemného plynu je napríklad aj Panónska panva na východnom Slovensku s ložiskami v oblasti Senného, Stretavy a Ptrukše.

Výskyty ropy sú ďalej známe i z rozhrania Centrálnokarpatskej paleogénnej panvy a bradlového pásma v Spišsko-šarišskom medzihorí, kde sa nachádza ložisko Lipany.

„Pokračuje geologický prieskum na identifikáciu nových ložísk ropy, a to za použitia najmodernejších neinvazívnych metód, ako je napríklad 3D seizmika. S jej využitím dokážeme identifikovať geologickú stavbu do hĺbky niekoľko kilometrov. Presnosť nových metód zároveň umožňuje skúmať staré ložiská a sledovať ich prípadne ďalšie rozšírenie,” vysvetľuje pre Pravdu profesor Jacko.

„Treba však jednoznačne uviesť, že súčasný právny stav nedovoľuje realizovať ložiskový prieskum na ropu a zemný plyn, ak nie sú splnené prísne environmentálne pravidlá,” dodáva.

To potvrdzuje aj ministerstvo životného prostredia. „Envirorezort považuje ťažobný priemysel za ťažko zlučiteľný so záujmami ochrany prírody. Uvedomujeme si dôležitosť a naliehavosť energetickej bezpečnosti Slovenska, podporujeme rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ich podstatne väčšie zapojenie do energetického mixu. Zároveň ale presadzujeme, aby sa obnoviteľné zdroje vhodne kombinovali so všetkými nízkoemisnými zdrojmi energie vrátane jadrovej energie, a to tak, aby sa zabezpečila stabilita siete a dostupnosť dodávok energie,” vyjadrilo sa ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja (OĽaNO).

Na Kysuciach, neďaleko Turzovky, dokonca ropný prameň vyviera priamo zo zeme. Kuriozita v obci Korňa je jediným zachovaným malým povrchovým výverom ropy v strednej Európe. Prieskumné vrty, s ktorými sa začalo koncom 19. storočia, však nepotvrdili také veľké zásoby, aby sa oplatilo spustiť priemyselnú ťažbu.

Prvú ropu v Gbeloch navŕtali 10. januára 1914 a s jej priemyselnou ťažbou sa začalo o tri dni neskôr. „V tomto priestore ťažba ropy prebieha dlhodobo viac ako 108 rokov, tak v Rakúsku, ako aj na Slovensku. Veľkosťou ale nejde o veľké ložiská, za uvedené obdobie boli vyťažené zhruba štyri milióny ton ropy, čo je menej ako ročná spotreba Slovenska,” tvrdí profesor Jacko.

Rusko je najväčší dovozca ropy do EÚ

Na Slovensku sa podľa výročných štatistík Slovenskej asociácie petrolejárskeho priemyslu a obchodu (SAPPO) v roku 2020 spotrebovalo 2,4 milióna ton automobilových palív. SAPPO však zároveň upozorňuje, že v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 bol kvôli pandémii pokles spotreby, a teda aj dopytu po rope najprudší, aký zaznamenali od 2. svetovej vojny, a spotreba ropy klesla medziročne približne o deväť percent.

Pre Európu je myšlienka čo i len krátkodobého pôstu od strategického fosílneho paliva takmer nemysliteľná. Podľa údajov Eurostatu členovia únie len v roku 2020, keď došlo k výraznému poklesu dopytu, spotrebovali dokopy vyše 384 miliónov ton ropy a ropných produktov. Rok predtým to bolo takmer pol miliardy ton.

Podľa údajov Eurostatu v roku 2020 najviac dovozov do krajín Európskej únie po Rusku (29 %) pochádzalo z USA (9 %), Nórska (8 %), zo Saudskej Arábie (7 %), Spojeného kráľovstva (7 %), z Kazachstanu (6 %) či z Nigérie (6 %). Ropa sa však ťaží aj na starom kontinente. Podľa Eurostatu má najväčšiu domácu produkciu v roku 2020 Taliansko (5,4 milióna ton), Dánsko (3,5 milióna) či Rumunsko (3,3 milióna).

Náhradnú ropu nám vie doviezť Adria

Slovnaft môže okrem Družby, odkiaľ tečie ruská zmes Urals, priviesť ropu z južnej trasy – z ropovodu Adria. „Ropovod ide cez územie Maďarska a Chorvátska a ústí v prístave Omišalj, kde vedia tankery priviezť ropu prakticky kdekoľvek zo sveta,“ tvrdí hovorca bratislavskej rafinérie Anton Molnár.

Slovnaft by tak mohol spracúvať zdroje napríklad z Afriky, zo Stredného východu či z Ameriky. Problém je ale v tom, že dnes je bratislavská fabrika nastavená na ruské palivo. „Rafinérie Skupiny MOL sú technologicky optimalizované na spracovanie zmesi rôp, ktoré sú dodávané z ropovodu Družba. Náhle zastavenie dodávok ropy by mal významný vplyv na prevádzku rafinérie a bezpečnosť dodávok produktov. Kvalitatívne iná zmes ropy by totiž ovplyvnila množstvo vyrábaných produktov, ako aj pokles výkonu rafinérie, ktoré môže vyústiť do porúch,” dodal Molnár. K ruskej sa najviac približuje iracká a iránska ropa.

Úplný prechod na iné typy ropy môže podľa neho trvať roky. „Kroky smerom ku diverzifikácii sa robili ešte pred konfliktom. V roku 2020 spracovanie alternatívnych rôp dosiahlo historické maximum 230-tisíc ton,” informoval Molnár s tým, že to je stále len necelých 5 % z celkového spracovaného objemu. Prestavba na inú ropu by Slovnaft stála zhruba 200 miliónov eur.

Slovensko ako Texas: sedliak objavil prvý vrt na záhrade