Takú cenu obilia svet nepamätá. Štát reaguje a schválil zákaz vývozu strategických surovín (+ letáky po novom)

To je aj dôvod, prečo si rezort pôdohospodárstva dal v parlamente schváliť nástroj na to, aby mohol v krajnej núdzi zastaviť vývoz obilia, olejnín či iných životne dôležitých surovín zo Slovenska. Štát jednoducho musí mať železnú rezervu potravín, keby sa situácia ešte viac vyostrila.

Slovensko je v obilí, repke olejnej aj kukurici prebytkové. Na ľudskú výživu potrebuje 500– až 600-tisíc ton obilnín a ďalších pár stotisíc ton kŕmnych zmesí pre ošípané, hydinu a hovädzí dobytok. Po tom, čo Ukrajina nedokáže doviezť zo svojich zablokovaných prístavov milióny ton obilia, jeho cena prekročila 430 eur za tonu. Takú cenu ešte história nepozná. To, samozrejme, zvýšilo záujem o slovenské obilie a obilniny. Krajina sa musí chrániť. Na druhej strane však Slovensko dováža také obrovské množstvá potravín, že nemôže úplne obmedziť vývozy. Preto štát zavádza oznamovaciu povinnosť pre všetkých, čo budú obilie vyvážať. A to z dôvodu, aby mal prehľad o tom, čo sa na trhu s potravinami na Slovensku deje.

Čítajte viac Nulová daň za plyn? Návrh SaS podporil premiér Heger

Ako vždy za každým návrhom sú za ním nielen ekonomické, ale aj politické záujmy. To, že s návrhom prišiel Martin Fecko, bývalý štátny tajomník na ministerstve pôdohospodárstva, zrejme nie je náhoda. Je síce z vládnej strany OĽaNO, ale súčasne má možnosť ukázať, že to bol on, kto prvý myslel na zadné vrátka štátu. Aké však budú v skutočnosti tieto vrátka, to ukáže nielen samotná vykonávacia vyhláška, ale predovšetkým prax. A tú bude diktovať vojna na Ukrajine a rastúci hlad vo svete.

Obchod si vždy našiel cestu, ako aj najdômyselnejšie predpisy obísť. Teraz sa ukazuje, čo znamená, keď krajina nemá dostatočné spracovateľské zázemie, nie malú časť obilia bude musieť tak či tak vyviezť. Novinka dáva právomoc agrorezortu obmedziť vývoz plodín a potravín počas mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu. Práve Feckov pozmeňovací návrh umožňuje obmedzenie vývozu poľnohospodárskych komodít a potravín. Poslanec a niekdajší štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva argumentuje zvýšením potravinovej bezpečnosti Slovenska.

Agrorezort určí zoznam poľnohospodárskych a potravinárskych komodít a kritickú hodnotu ich skladových zásob, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie potravinovej bezpečnosti štátu. Denník Pravda sa ministerstva opýtal, o aké presné komodity pôjde a aká bude stanovená kritická hranica ich množstva. Agrorezort na vyhláške, ktorá určí tento zoznam, ešte len pracuje. „Návrh vyhlášky sa pripravuje a bude v najbližšej dobe predložený do legislatívneho procesu,“ odpísalo tlačové oddelenie agrorezortu.

Stop pre vývoz poľnohospodárskych komodít v ťažkých časoch nie je jediná novinka z novely o potravinách. Denník Pravda sa pozrel na najdôležitejšie zmeny, ktoré táto novela priniesla.

1. Systém ochrany potravinovej bezpečnosti

Mechanizmus kontroly potravín bude takýto. Po prvé, pre podniky sa zavádza oznamovacia povinnosť. Podnikatelia, ktorí umiestňujú určené komodity na trh, budú povinní dvakrát ročne oznámiť rezortu stav svojich skladových zásob. V prípade mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu to bude raz mesačne a každý väčší pripravovaný vývoz potravinárskych komodít s objemom nad 400 ton bude musieť vývozca hlásiť štátu. Zoznam komodít agrorezort spresní vo vyhláške. Pôjde len o komodity dôležité pre potravinovú bezpečnosť štátu. Určia sa aj množstvá skladových zásob kritické pre potravinovú bezpečnosť. Toto všetko umožní štátu včas reagovať najmä uplatnením inštitútov hospodárskej mobilizácie.

Potravinári ostro vystúpili proti obmedzeniu vývozu ešte pred schválením pozmeňovacieho zákona. Podľa nich uvedený návrh predstavuje zásah do základných princípov právneho štátu a narušuje stabilitu a predvídateľnosť podnikateľského prostredia. Môže podľa nich tiež viesť k výraznému obmedzeniu prílivu nových investícií alebo dokonca k ich odlivu. Upozorňujú tiež na to, že zavedenie takejto regulácie, ktorá môže zasahovať do voľného pohybu tovaru, je pre krajinu závislú od dovozu potravín veľkým rizikom.

„Dnes obmedzí vývozy Slovensko, nabudúce tak môže urobiť iná európska krajina. Ešte len potom sa budeme čudovať, prečo nám v obchodoch chýbajú potraviny, ktoré si primárne doma nevieme v dostatočnom množstve vyrobiť a sme nútení ich dovážať,“ povedal na margo zmien predseda Slovenského zväzu olejninárov Jozef Rebro.

2. Obchody budú predávať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti

Potraviny bude možné od júla predávať aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti (DMT). Je to významná novinka, ktorá sa dotkne spotrebiteľov, obchodníkov, ale aj charitatívnych organizácií. Dátumom minimálnej trvanlivosti sú označené potraviny ako napríklad cestoviny, ryža či múka. Sú to predovšetkým takzvané „suché potraviny“. Doteraz ich po tomto dátume obchody nemohli predávať, ale mohli ich poskytovať charitatívnym organizáciám. Dôležité je upozorniť na skutočnosť, že zmena sa nevzťahuje na tovar po dátume spotreby označený ako „spotrebujte do“. Ten naďalej štátna veterinárna a potravinová správa označuje za nebezpečný na konzumáciu.

Po novom potraviny po DMT budú môcť aj predávať spotrebiteľom za presne stanovených podmienok. Obchodníci ich budú môcť predávať, len ak sú bezpečné a len vo svojich predajniach, len 45 dní po termíne minimálnej trvanlivosti a budú musieť tieto potraviny predávať za podmienky, že budú zreteľne oddelené od ostatných potravín. V neposlednom rade bude musieť prevádzkovateľ s plochou prevádzky viac ako 400 štvorcových metrov takéto produkty najskôr ponúknuť aspoň jednej charitatívnej organizácii. Ak do 48 hodín organizácia ponuku odmietne alebo neprejaví o ňu záujem, môže dať obchodník potraviny do predaja.

Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora zásadne nesúhlasí s umožnením predaja potravín po uplynutí DMT. Hlavným dôvodom sú sanitárne riziká – DMT je výrobcom stanovovaný v záujme garantovať bezpečnosť príslušnej potraviny a zachovať jej kvalitatívne výživové ukazovatele. Výrobcovia potravín zásadne odmietajú niesť zodpovednosť za potraviny predávané po DMT a oprávnene sa obávajú možného ohrozenia dobrého obchodného mena v prípade predaja ich výrobkov po garantovanom DMT.

Zmena má pomôcť obchodníkom dopredať zásoby, ale aj pomôcť životnému prostrediu. „Týmto spôsobom sa otvorí nový kanál distribúcie takýchto potravín pre ľudí v núdzi. Pre obchodníkov to nie je otázka príjmu, ale vnímame to ako pomoc sociálne slabším občanom a tiež zlepšovanie životného prostredia, preto vnímame túto zmenu pozitívne,“ tvrdí pre Pravdu Martin Krajčovič, predseda SAMO.

„Veľkou výhodou je, že takýto tovar bude za nízku, symbolickú cenu dostupný pre všetkých ľudí, čo pomôže najmä sociálne slabším, ktorí však nie sú klientmi charitatívnych organizácií, a tým pádom k nemu doteraz nemali prístup,“ hovorí Alexandra Kolarik, šéfka občianskeho združenia Free Food, ktoré sa venuje znižovaniu plytvania potravinami na Slovensku.

Hierarchia „života“ tovaru po DMT tak bude takáto: najskôr tovar obchody ponúknu charitám, potom ich môžu 45 dní predávať na svojich pultoch. Následne môžu byť potraviny ponúknuté do zoo alebo chovateľských staníc a napokon do bioplynových spaľovní.

3. Letáky po novom

Obľúbené akciové letáky obchodníkov sa zmenia. Dôjde k vypusteniu povinného dodržiavania podielu poľnohospodárskych produktov a potravín vyrobených na Slovensku. Bolo to pred troma rokmi, keď exministerka Gabriela Matečná z SNS prikázala obchodníkom uvádzať v letákoch minimálne 50-percentný podiel pre slovenské potraviny.

Po novom si bude prevádzkovateľ sám určovať, aký podiel a ktoré zahraničné či domáce výrobky bude vo svojom propagačnom materiáli uvádzať. Bude však povinný uviesť v akciovom letáku percentuálny podiel slovenských výrobkov z celkovej ponuky. Obchodník bude mať povinnosť na letáku uvádzať formulu v znení: „Tento propagačný leták obsahuje …-percentný podiel potravín vyrobených na Slovensku.“ Zákon dokonca stanovuje aj veľkosť písma najmenej na osem milimetrov, aby bol text dobre viditeľný. Zároveň ho nesmie prekrývať žiadny iný text či obrázok.

Slovenské združenie pre značkové výrobky (SZZV) túto zmenu víta. Podľa združenia vďaka tomuto Slovensko odstráni zo svojej legislatívy narušenie princípov jednotného trhu EÚ, proti čomu namietala eurokomisia. V ekonomicky náročnom období sa podľa výkonného riaditeľa Ľubomíra Tuchschera uvoľnia pravidlá pre uvádzanie akciového tovaru. Zrušenie povinného zastúpenia domácich produktov v propagačných materiáloch vytvorí rovnaké pravidlá pre všetkých a zabezpečí aj viac možností voľby pre spotrebiteľov, poznamenal.