Prejde nová Krajniakova daň? Kým koalícia hľadá liek na zdražovanie, Fico ju podporil

„Nikto z koaličných partnerov nespochybnil tieto skupiny, ani výšku pomoci, ani termín dokedy by mala byť vyplatená, teda do konca júna. Čo sa týka rozpočtového krytia, ľuďom, ktorí túto pomoc potrebujú, je úplne jedno, či budú tieto výdavky hradené vyšším deficitom, alebo zvýšenými príjmami zo zdanenia monopolov, oligopolov a hazardu, či znížením investícií v budúcom roku," povedala pre Pravdu Eva Rovenská, hovorkyňa rezortu práce.

Vládni partneri, ako aj firmy, sa však proti úhrade zo zdrojov získaných vyšším zdanením firiem bránia. Naopak, návrh oceňuje najviac opozičný Smer, ktorý ho vidí ako šancu oživiť ich opatrenia z minulosti, ako bol bankový odvod či zákaz zisku poisťovní.

Firiem sa nikto nepýtal

Balík 133 miliónov eur, ktorými chce zaplatiť 100-eurové poukazy pre domácnosti najviac postihnuté vysokou infláciou, podľa Krajniakových prepočtov vláda získa zdanením aspoň desiatich majiteľov oligopolov alebo energetických spoločností na Slovensku. Ich zisky v poslednom období výrazne rastú. Návrh podporil aj rezort financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý podobné opatrenie avizoval na jeseň vo svojej daňovo-odvodovej revolúcii. Vyšším zdanením bánk, oligopolov a monopolov chcel priniesť do kasy až 200 miliónov ročne.

„Ide o návrh ministra financií, ktorý prezentoval na koaličnej rade. Ďalší postup aj konkrétne znenie opatrení závisí od politickej dohody,” uviedla pre Pravdu hovorkyňa rezortu Michaela Lovasová. Matovič sa zas vyjadril, že detaily novej dane predstaví po stretnutí s dotknutými subjektmi. Nápad nevylučuje ani premiér Eduard Heger (OĽaNO). „Sú isté firmy, ktoré aj v tomto období zarábajú nadmieru dobre, generujú extrémne zisky. Je dôležité, aby sme tieto nadpriemerné zisky vedeli dať obyvateľom, tento nástroj je nachystaný ako súčasť kompenzačného balíka,“ vyhlásil Heger.

Podľa údajov Finstatu vlani najväčšie zisky vytvorili prepravca plynu eustream s takmer 277 miliónmi eur, SPP Infrastructure s 268 miliónmi či Slovenská sporiteľna s 234 miliónmi. V top 10 firiem sa nachádzajú aj energofirmy ZSE, SSE či ďalšie veľké banky.

Čítajte viac Remišová hovorí o eurofondovej revolúcii. Kam pôjde nových 13 miliárd z Bruselu?

So zdanením veľkých monopolov však nesúhlasia všetci koaliční partneri. „Zvyšovanie daní je pre nás červená čiara. Súhlasili by sme so zvýšením dane jedine vtedy, ak by sa iná daň znížila," uviedol predseda Výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS).

Tomáš Meravý, ekonomický expert strany Za ľudí, uviedol, že sú za obnovenie rovnej dane z príjmu na úrovni 19 %. „Konkrétny návrh monopolnej dane sme nevideli. Každopádne, daňovú politiku štátu nemožno robiť na základe ad hoc finančných potrieb toho či onoho ministra. Takýto prístup je nesystémový a zhoršujúci predvídateľnosť podnikateľského prostredia,” tvrdí. Slovensko navyše už dnes má najvyššie zdanenie firiem v celom regióne strednej a východnej Európy. Ak teda treba nejaké dane zvýšiť, za vhodnejšie považuje Meravý zvýšiť dane majetkové, spotrebné alebo ekologické.

Tibor Gregor, výkonný riaditeľ Klubu 500, ktorý zastrešuje najväčšie firmy na Slovensku, uviedol, že doteraz s ich členmi nikto nediskutoval a o ničom nevedia. To isté uviedli aj oslovené energofirmy ZSE, SPP či Slovnaft.

Opozíciu presvedčili

Spoločnú reč však našli Krajniak a Matovič s opozíciou. Líder Smeru Robert Fico na utorkovej tlačovej konferencii vyhlásil, že akékoľvek zdanenie výrazne ziskových firiem má ich plnú podporu v parlamente. „Podporíme akýkoľvek návrh osobitného zdanenia monopolov. My sme zaviedli nulový zisk pre zdravotné poisťovne. A špeciálne žiadame vládu, aby vrátila náš bankový odvod, ktorý prinášal 300 miliónov ročne do rozpočtu,” vyhlásil. Ak by sa tieto tri opatrenia spojili, podľa Fica štát vyzbiera na mieste miliardu eur. To je polovica sumy, ktorú chcú použiť na vyplatenie 1 500-eurového mimoriadneho príspevku pre každú domácnosť.

Smer v minulosti navrhoval, vtedy ešte ako vládna strana, zdaniť energetické monopoly v roku 2006. Dôvodom bol návrh na zvýšenie cien plynu Slovenským plynárenským podnikom (SPP) o 16 %, napokon sa však po sérii rokovaní s vládou dohodol na štyroch percentách.

Čítajte viac Šéf zväzu stavebníkov: Dochádzajú všetky materiály. Berie ten, kto viac zaplatí

Strana Dobrá voľba a umiernení vedená Tomášom Druckerom sa vydala iným smerom. Navrhla, aby vláda prísnejšie obmedzila zisky reťazcov na predaji zdražujúcich potravín. Konkrétne, aby podľa vzoru Česka začali obchodníci povinne zverejňovať, koľko z ceny tvoria ich marže na potraviny. Súčasná dohoda ministra pôdohospodárstva Samuela Vlčana (nominant OĽaNO) s reťazcami, že nenavýšia marže na trinástich vybraných potravinách, je podľa nich netransparentná. Porovnali totiž nákup týchto potravín v Česku, Poľsku, Maďarsku a na Slovensku a ukázalo sa, že napriek dohode zdražovali rozdielne v jednotlivých reťazcoch.

„Len vtedy, keď to ľudia uvidia na cenovkách, si to skontrolujú a ukáže sa, kto podvádza. Dnes vidíme, že niekde narástli ceny o dve percentá, inde o 20 percent, u rôznych obchodníkov,” tvrdí Drucker.

Energetici už špeciálny odvod platia

Zavádzanie dodatočných a selektívnych daní pre monopolné a oligopolné subjekty podľa šéfa Klubu 500 Gregora spôsobí okrem toho zdražovanie ich produktov a služieb. „Všetky svoje dodatočné náklady si z titulu svojho postavenia na trhu prenesú do svojich cien. V konečnom dôsledku znova zaplatí občan-spotrebiteľ,” reagoval Gregor.

S týmto tvrdením súhlasí aj ekonóm INESS Radovan Ďurana. „Daň je dodatočný náklad, a každý vlastník firmy sa snaží zachovať očakávanú návratnosť investície a tento náklad novej dane preniesť na zákazníka či na zamestnancov v podobe nižších miezd,” tvrdí analytik.

Zároveň upozorňuje, že aj táto daň je hrozbou, že slovenské podnikateľské prostredie dostane nálepku: sem nechoďte, tu sa podľa potreby uvaľujú selektívne dane. Firmy, ktoré teraz vplyvom vojny potrebujú dodatočné zdroje na investície do výroby, tak prídu o dôležité prostriedky. Namiesto toho navrhuje zrušiť mimoriadnu tehotenskú dávku či použiť lepší výber DPH, ktorý by mal byť o 0,3 miliardy eur vyšší, ako sa plánovalo v rozpočte.

Michaela Dobošová, hovorkyňa Západoslovenskej energetiky (ZSE), zas upozornila na fakt, že už v súčasnosti platia regulované subjekty špeciálny odvod vo výške 4,4 % nad rámec daní z príjmu právnických osôb. „Predpoklad, že z vysokých cien komodít profitujú napríklad dodávateľské alebo distribučné spoločnosti, je jednoducho nesprávny, keďže tieto komodity nakupujú len pre zákazníkov alebo pre vlastnú potrebu,” hovorí. „Dnes žiadny dodávateľ elektriny či plynu na Slovensku neprofituje z vysokých cien komodít, ktoré musí nakupovať pre svojich zákazníkov,” dodáva.

Slovnaft zas upozornil, že rafinérske marže sa za posledné tri roky pohybujú tesne nad nulou. V roku 2020 boli dokonca záporné a bratislavská rafinéria zaklincovala stratu na úrovni takmer 82 miliónov eur. Vyššia marža podľa hovorcu Slovnaftu Antona Molnára sama osebe nehovorí o tom, čo rafinéria zarobí. „Tento údaj napríklad neberie do úvahy, že rafinéria Slovnaft mala celý marec odstávky a prakticky išla na polovicu,“ povedal pre denník Pravda.