Remišová hovorí o eurofondovej revolúcii. Kam pôjde nových 13 miliárd z Bruselu?

Časy, kedy sa z eurofondov prevažne budovali cesty a stavali budovy, sa definitívne blíži ku koncu.

14.04.2022 14:47
remišová Foto:
Veronika Remišová
debata (31)

Slovensko na financovanie a vybudovanie diaľničnej siete z eurofondov malo 15 rokov a kľúčový úsek diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc ešte stále nie je hotový. Teraz treba robiť niečo iné, ozýva sa z Európskej komisie. V novom programovom období by nový balík peňazí z eurofondov mal smerovať na inovatívne a zelené projekty či digitálnu transformáciu.

Ministerka pre investície a regionálny rozvoj Veronika Remišová (Za ľudí) pred pár dňami verejnosti ukázala, ako sa rozdelí takmer 13 miliárd eurofondov, ktoré bude Slovensko čerpať najbližšiu dekádu.

Ropa, Ukrajina Čítajte viac Slovnaftu vystrelili marže vďaka lacnej ruskej rope. Prečo by nemal zlacniť palivá, pýta sa analytik?

Najviac peňazí pôjde na zelenšie Slovensko, s čím súvisí aj konflikt na Ukrajine. Na druhej strane tradičné investície do infraštruktúry pôjdu viac do úzadia. Eurofondy sú určené na obdobie 2021 až 2027, s možnosťou čerpať až do roku 2030. Investičný a strategický rámec na čerpanie eurofondov s Názvom Partnerská dohoda ešte musí odsúhlasiť Brusel, až potom budeme môcť začať čerpať nové eurofondy

„Kľúčovou bude podpora vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, zlepšovanie kvality životného prostredia, energetická bezpečnosť a efektívnosť, ale zamerať sa musíme tiež na vyrovnávanie investičných dlhov z minulosti, ktoré predchádzajúce vlády odsúdenia hodne zanedbali,“ zdôraznila ministerka investícií.

Byrokracia, pomalé čerpanie, množstvo pravidiel a štruktúr, ktoré riadia eurofondy. Toto boli hlavné problémy, ktoré sa spájali s čerpaním európskych peňazí. Podľa Remišovej práve vládou schválená Partnerská dohoda má byť krokom k najväčšej reforme eurofondov za posledných 20 rokov.

Jej cieľom je robiť eurofondy jednoduchšie, lepšie a rýchlejšie. Namiesto šiestich programov bude mať len jeden. Namiesto 33 rôznych byrokratických štruktúr, ktoré riadili eurofondy, ich bude 11. „Budeme mať jednotnú metodiku, namiesto šiestich programových príručiek budeme mať jednu, a tiež jednu príručku pre verejné obstarávanie," dodala Remišová. Zatiaľ, čo ostatné vlády opakovali chyby z minulosti a tak to aj vyzerá, tak my robíme revolúciu,“ povedala.

Denník Pravda sa pozrel na 5+1 oblasť, ktorých sa nová finančná injekcia z Bruselu má týkať.

Zelenšie Slovensko, 4,23 miliardy

Najviac peňazí by malo smerovať do zelených projektov. Súvisí to na jednej strane s bojom proti klimatickej kríze a na druhej strane aj s vojnou na Ukrajine. Postupne musíme znižovať emisie skleníkových plynov. Do roku 2030 sme sa zaviazali znížiť emisie oxidu uhličitého o 55 percent a do roku 2050 máme ambíciu byť klimaticky neutrálny kontinent. V tomto kontexte má Slovensko určite čo doháňať. Patríme medzi členské krajiny EÚ s najvyšším podielom priemyslu na celkovom HDP v EÚ a je na siedmom mieste spomedzi krajín EÚ 27 s najvyššou energetickou náročnosťou.

Balík v objeme 4,2 miliardy eur bude teda smerovaný na priority spojené s klimatickou krízou, so zelenou transformáciou a hlavne s energetickou bezpečnosťou a nezávislosťou Slovenska. Slovensko totiž patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac závislé od ruskej ropy a plynu. Aj európske peniaze by mali pomôcť sa od ruských dodávok odstrihnúť. „Presmerovali sme zdroje tak, aby sme zabezpečili zvýšenie energetickej bezpečnosti a energetickej efektívnosti,“ povedala Remišová.

Kľúčovou bude realizácia opatrení na znižovanie energetickej náročnosti budov a opatrenia v sektore priemyslu. Ak si to preložíme do ľudskej reči, tak finančné zdroje môžu smerovať do hĺbkovej obnovy budov, teda zatepľovania. V prípade priemyslu na jeho dekarbonizáciu.

Sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko, 3,25 miliardy

Druhý najväčší objem investícii bude smerovaný na sociálnejšie a inkluzívnejšie Slovensko. Európske peniaze v celkovom objeme 3,25 miliardy eur by tak mali smerovať do školstva, sociálnych zariadení či opatrení, ktoré majú zvládať prekonať demografickú krízu či pomôcť zvládnuť rómsku problematiku.

Slovensko má už dlhodobo veľké nedostatky vo vzdelávaní. Nízka je napríklad miera vzdelávania dospelých, chýbajú tiež kapacity predškolského vzdelávania a naši žiaci majú podpriemerné výsledky medzinárodného hodnotenia žiakov PISA, kde sa skúma čitateľská, prírodovedná a matematická gramotnosť. Posledné dostupné údaje sú z roku 2018. Výsledky ukázali, že deväť rokov trvajúci prepad slovenských žiakov sa síce zastavil, avšak stále zostávame pod priemerom najvyspelejších krajín sveta v OECD. Okrem toho Slovensko čaká v dôsledku starnutia populácie demografická kríza. Práve na prekonanie týchto výziev budú k dispozícii nové eurofondy.

Konkurencieschop­nejšie a inteligentnejšie Slovensko, 1,89 miliardy

Ďalšou oblasťou sú investície zamerané na konkurencieschop­nejšie a inteligentnejšie Slovensko v objeme skoro 1,9 miliardy eur. Tieto peniaze pôjdu na vedu, výskum či inovácie. Slovensko má vážne nedostatky v kľúčovom meradle konkurencieschop­nosti. Vo Svetovom rebríčku konkurencieschop­nosti z roku 2019 sa Slovensko umiestnilo na 53. mieste zo 63 sledovaných krajín. Veľkým priestorom na zlepšenie je aj oblasť digitalizácie. Elektronické služby štátu nedosahujú požadovanú kvalitu a využíva ich iba 52 percent občanov. Cieľom tiež v tejto oblasti je, aby ľudia mali prácu s vyššou úrovňou zručností, teda odborné práce vyžadujúce odbornú kvalifikáciu alebo vyšší stupeň vzdelania, kde sú aj vyššie platy. Ak sa Slovensku nepodarí zrealizovať takýto prechod z „montážnej dielne“ na ekonomiku vyššieho stupňa, tak v dôsledku automatizácie, teda nahradenia pracovníkov strojmi, dôjde k strate množstva pracovných miest. Na Slovensku je v súčasnosti automatizáciou a robotizáciou ohrozených až 64 percent pracovných miest.

Prepojenejšie Slovensko, 2 miliardy eur

Štvrtou prioritou je infraštruktúra. Tradične mala verejnosť eurofondové projekty spojené prevažne s investíciami do infraštruktúry. V poslednom eurofondovom období mala doprava pod palcom takmer polovicu dostupných fondov, nový program jej z celkového balíka sľubuje iba dve miliardy. Aj napriek možnosti masívne čerpať eurofondy na dopravnú infraštruktúru, sa však minulým vládam diaľničné prepojenie našich dvoch najväčších miest nepodarilo zrealizovať. „Napriek obrovským investíciám, ktoré mali predchádzajúce vlády desiatky rokov k dispozícii, máme obrovské množstvo nedokončených projektov, či sú to železnice, alebo neexistujúce diaľnice,“ informovala Remišová. Prioritami vlády v doprave je napríklad dokončenie úseku D1 Turany – Hubová či dokončenie diaľnice D3 do Poľska.

Európa bližšie k občanom 404 miliónov eur

Regionálne rozdiely na Slovensku sú jedni z najväčších spomedzi všetkých krajín v rámci OECD, pričom rozdiely v úrovni HDP na obyvateľa sa medzi krajmi zvyšujú od roku 2000. V tomto balíku v objeme vyše 400 miliónov eur budú financie smerované na rozvoj cestovného ruchu a voľnočasových aktivít, ktoré by mali znížiť regionálne rozdiely a podporiť rozvoj krajov.

Fond na spravodlivú transformáciu, 441 miliónov eur

Novinkou, ktorá nebola v predchádzajúcom programovom období, je Fond na spravodlivú transformáciu. Tieto peniaze budú určené pre tie oblasti, ktorých ekonomika bola založená na fosílnych palivách. Ako príklad môžeme uviesť región Horná Nitra, kde sa roky ťažilo uhlie s dosahom na zdravie ľudí. Cieľom je, aby peniaze pomohli takýmto regiónom s prechodom na oblasť, kde sa žije zdravo a kde je vyššia kvalita života.

© Autorské práva vyhradené

31 debata chyba
Viac na túto tému: #investície #eurofondy #Európska únia #Veronika Remišová
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy