Vojna udrela na forint, zlotý či korunu a výrazne sa oslabujú. Slováci na nákupoch za hranicami ušetria

Za uplynulý mesiac sa stihol maďarský forint oslabiť o vyše 11 percent. Poľský zlotý o viac ako 9 percent a česká koruna stratila na hodnote oproti euru 5,6 percenta. V praxi to znamená, že každé jedno euro v peňaženke má väčšiu kúpnu silu u našich susedov.

Ak stál pred mesiacom nákup vybraných tovarov napríklad v Maďarsku 100 eur, dnes by rovnaký nákup stál 89 eur. Podobne to platí aj na sever a západ od našich hraníc.

Čítajte viac Okolo Putinových najbližších sa sťahuje slučka. Kto sú ľudia na sankčnom zozname?

Ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška hovorí, že dnes si za jedno euro môžeme dovoliť u našich susedov viac, ako to bolo pred mesiacom. A to aj napriek rozdielnemu rastu cien. „Za 100 eur dnes dostaneme viac forintov ako pred vypuknutím vojny a ceny nestihli narásť toľko, aby tento ,pozitívny' efekt znegovali. Za rovnakú sumu tak dnes nakúpime v Maďarsku či Poľsku viac tovarov ako pred vypuknutím vojny, ktoré spôsobilo aj oslabenie ich mien,“ tvrdí pre Pravdu Martiška.

„Ide o masívne výpredaje mien, pričom takéto prepady vôbec nie sú bežné,“ dopĺňa ekonóm Martin Hudcovský z Ekonomickej univerzity v Bratislave. „Takéto výkyvy sa dejú najmä pri neočakávaných ekonomických udalostiach, za čo sa určite dá považovať aj vývoj na Ukrajine a vývoj na trhu s energiami,“ dodáva.

Lacné tankovanie

Pozitívne vplyvy silnejšieho eura sa prejavia aj na čerpacích staniciach. Najskôr to bolo zníženie dane na pohonné hmoty v Poľsku či zastropovanie cien základných potravín v Maďarsku. Iba pár týždňov dozadu sme boli svedkami toho, ako si slovenskí vodiči v dlhých radoch na čerpacích staniciach za hranicami podávali tankovaciu pištoľ ako na bežiacom páse. Takéto obrázky sa môžu už nasledujúce dni zopakovať.

Tankovanie najpoužívanejšieho 95-oktánového benzínu do 50-litrovej nádrže na Slovensku v súčasnosti vyjde približne na 81,5 eura. Na maďarských čerpacích staniciach takmer o 15 eur menej a v Poľsku to vychádza na podobnú úsporu na úrovni 17 eur. Iba v Česku vyjde 50-litrová nádrž drahšie, a to na 85 eur.

Minimálne v krátkodobom horizonte sa tak Slováci môžu tešiť na lacnejšie nákupy za hranicami. Samozrejme, nemusí to platiť pre každý typ tovaru a pri súčasných cenách pohonných hmôt určite treba zohľadniť aj náklady na dopravu. No ak bude vojna pokračovať, nie je vylúčené, že meny okolitých štátov pôjdu oproti euru ešte výraznejšie nižšie. To bude znamenať, že kúpna hodnota európskej meny bude naberať na sile.

Netreba zabúdať aj na to, že celková inflácia je v súčasnosti na medziročnej báze mierne vyššia v Poľsku a v Česku ako na Slovensku. No ani tá neovplyvní „zlacňujúci“ efekt prepadu ich mien. Inak povedané, aj keď v okolitých krajinách majú o niečo málo vyššiu infláciu, stále budú nákupy za hranicami lacnejšie.

Historické prepady

Maďarský forint sa ešte v pondelok prepadol na nové historické minimum. Za jedno euro bolo možné dostať až takmer 400 forintov. Od začiatku vojny na Ukrajine forint oproti euru klesol zhruba o 11 percent, čo bol jeden z najhlbších prepadov konkrétnej národnej meny na celom svete. Len na porovnanie, pred mesiacom sa za jedno euro dalo kúpiť približne 353 forintov.

Podobne je na tom aj poľský zlotý, ktorý sa za posledný mesiac prepadol oproti euru o vyše 9 percent a je najnižšie od finančnej krízy v roku 2009. Jedno euro sa predávalo v utorok doobeda za 4,91 zlotého, pred mesiacom to bolo 4,53 zlotého.

Oslabenie sa nevyhlo ani českej korune. Zatiaľ čo jedno euro sa pred ruským útokom na Ukrajinu dalo kúpiť za menej ako 24,4 českej koruny, tak v utorok sa jeho hodnota pohybovala na úrovni 25,6 koruny.

Takéto oslabenie však so sebou prináša aj problémy pre miestne ekonomiky, v tomto prípade pre poľskú, maďarskú či českú. Problém je v tom, že prepad ich lokálnej meny im síce na jednej strane zlacňuje vývoz, ale na tej druhej predražuje dovoz tovarov. Zjednodušene sa tak dá povedať, že si spoza hraníc dovážajú ďalšiu infláciu.

Zachránilo nás euro

Spoločným menovateľom výrazného oslabovania susedných mien je tak konflikt na Ukrajine. Podľa ekonóma Hudcovského sa tak deje preto, lebo investori z celého sveta vypredávajú svoje investície a zaplavujú trh miestnymi menami z obáv o vývoj ekonomík po zavedení sankcií proti Rusku a z obáv pred dosahom cien palív na ceny v týchto ekonomikách.

„Je to pochopiteľné, keby ste mali svoje vlastné investície v nejakej ekonomike a viete, že ju čaká slabšia ekonomická výkonnosť či obdobie vysokej inflácie, tak radšej presuniete svoje investície do bezpečia,“ dodáva. Keby Slovensko nevstúpilo v roku 2009 do eurozóny a nemalo by euro ako spoločnú menu, tak by čelilo niečomu veľmi podobnému.

Stredoeurópske meny patria podľa analytika J&T banka Stanislava Pánisa do skupiny rizikovo vnímaných aktív. „Navyše ekonomiky susedných krajín s vlastnou menou a výraznou závislosťou od dovozu ruských energií čelia potenciálne najväčším negatívnym dosahom v prípade narušenia ich dodávok,“ vysvetľuje pre Pravdu dôvody, prečo sa práve susedné meny tak výrazne oslabujú.

Centrálne banky už zasahujú

Česká národná banka (ČNB) zasahuje na menovom trhu proti prudkému oslabovaniu domácej meny v posledných dňoch. „ČNB oznamuje, že je aktívna na devízovom trhu a realizuje operácie, aby tlmila nadmerné výkyvy kurzu a oslabovanie koruny,“ oznámila banka ešte v piatok v tlačovej správe. Česká koruna v reakcii na vojnový konflikt na Ukrajine výrazne strácala oproti euru aj doláru. Česká národná banka disponuje veľkými devízovými rezervami, na konci januára to bolo zhruba 157 miliárd eur. Centrálna banka tak má v rukách obrovskú silu na ovplyvnenie vývoja kurzu na menovom trhu.

Podľa hlavného ekonóma českej bankovej asociácie Jakuba Seidlera je tento krok centrálnej banky potrebný. „ČNB ho realizuje pravdepodobne z dvoch dôvodov. Na jednej strane, aby upokojila trh aj verejnosť, že koruna sa nebude v dôsledku zvýšenej neistoty pre ruskú agresiu na Ukrajine výraznejšie oslabovať. A tiež preto, aby koruna svojím oslabovaním ďalej nezvyšovala infláciu,“ napísal v komentári Jakub Seidler.

Maďarská centrálna banka ešte vo štvrtok minulý týždeň v snahe zabrániť oslabovaniu forintu pristúpila k najväčšiemu zvýšeniu týždňovej depozitnej sadzby od roku 2008. Jej zásah sa však ukázal ako neúčinný. Zvýšila sadzby, aby zastavila vysokú infláciu a zároveň podržala svoju menu. V polovici decembra sadzby zdvihla na 2,4 percenta, čo bolo najviac od roku 2014. Aj v prípade poľského zlotého už musela intervenovať miestna centrálna banka. Ešte v decembri zdvihla kľúčovú sadzbu na 1,75 percenta.