Ak Rusko vypne dodávky plynu, Slovensko zaplače najviac z únie. Životne odkázaní sme ešte na dve ďalšie suroviny

Ak sa režim ruského prezidenta Vladimira Putina rozhodne v reakcii na západné sankcie obmedziť dodávky strategických surovín, tak Slovensko doplatí hlavne na vysokú závislosť od ruského plynu, ropy či jadrového paliva.

Jedným z najväčší spotrebiteľov plynu na Slovensku s podielom vyše desať percent je napríklad podnik Duslo Šaľa, ktorý vyrába hnojivá pre poľnohospodárov či močovinu Adblue pre motoristov. Železnú rudu a uhlie z Ruska odoberajú košickí oceliari a ruské jadrové palivo kupujú Slovenské elektrárne do našich nukleárnych reaktorov v Mochovciach aj Jaslovských Bohunicicach.

Čítajte viac Tvrdá rana pre Rusko. Nemecko zastavuje Nordstream 2, neovplyvní to však dodávky plynu do EÚ

Z hľadiska medzinárodného obchodu nepredstavujú Ukrajina a Rusko významných partnerov pre Slovensko. Do Ukrajiny smerovalo v roku 2020 asi percento nášho vývozu a prichádzalo pol percenta dovozu. Rusko je o niečo významnejšie, zo slovenského vývozu tam smerovalo asi 1,6 percenta, ruský dovoz tvoril asi tri percentá.

Podľa ekonóma Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka je dôležitejšie pozrieť sa na štruktúru dovážaných tovarov, kde môžeme pozorovať významnú závislosť Slovenska na surovinách z Ruska. To nám podľa ekonóma napovie oveľa viac ako nízke percentá vzájomného obchodu. Zatiaľ čo takmer dve tretiny ropy (a príbuzných produktov) sa na Slovensko dovezú z Ruska, pri plyne podiel presahuje až 90 percent, ukazujú to dáta z roku 2020. „Prípadné zastavenie ekonomickej spolupráce by tak mohlo Slovensku spôsobiť problémy s dodávkami plynu, ropy, ale aj jadrového paliva,“ informuje Horňák.

Ak by došlo k otvorenému vojenského konfliktu, slovenská ekonomika by pociťovala jeho dopady cez niekoľko priamych aj nepriamych kanálov, myslí si ekonomický analytik Tatra banky Andrej Martiška. „K prvým bezprostredným následkom konfliktu by zrejme patrilo narušenie produkcie a prepravy tovarov z a cez územie Ukrajiny a Čierneho mora. Ďalším následkom by bol nárast cien poľnohospodárskych a energetických komodít, ako aj železnej rudy či hnojív,“ vymenúva možné riziká analytik. Podľa neho by slovenskí spotrebitelia aj podniky takýto vývoj pocítili ďalším rastom cien tovarov, potravín a energií respektíve vstupných surovín.

Výpadky ruského plynu by zasiahli Slovensko najviac

Okrem priameho vplyvu na Slovensko netreba zabúdať ani na nepriame vplyvy cez dodávateľské siete a prepojenosť firiem. Práve ich kombinácii sa venovala správa Európskej centrálnej banky. Tá na modelovom príklade obmedzenia ruských dodávok plynu o 10 percent, ilustrovala možné ekonomické straty pre členské krajiny. Ukázalo sa, že Slovensko by najviac spomedzi všetkých krajín doplatilo na obmedzené dodávky ruského plynu.

Znamenali by sme zníženie ekonomického výkonu asi o 1,6 percenta. Za nami s výrazným odstupom nasleduje Rakúsko a Portugalsko. V eurozóne by takéto desať percentné zníženie dodávok plynu znížilo vytvorenú pridanú hodnotu o asi 0,7 percenta. Podľa Horňáka v prípade Slovenska dôležitú úlohu totiž zohráva štruktúra ekonomiky a potreba energií. Tá je totiž najvyššia v odvetviach ako výroba a spracovanie základných kovov, ťažba a dobývanie, ale aj výroba papiera, chemických produktov či výrobkov z dreva.

Sulík už komunikuje s firmami

Na tento problém upozornil v súvislosti so situáciou na Ukrajine ešte v nedeľu aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý poznamenal, že rezort hospodárstva sleduje tri oblasti. Konkrétne dodávky plynu, ropy a iných komodít, ktoré využíva najmä košická oceliareň U. S. Steel Košice. „Som v kontakte aj s vedením U. S. Steelu, doteraz všetko prebieha štandardne, ale keby sa to zrazu zastavilo, tak U. S. Steel má síce nejaké rezervy, čo vie produkovať, ale dlho by to nevydržalo," povedal v relácii Na telo.

Denník Pravda sa pokúšal zistiť, aká je situácia so zásobami komodít v spoločnosti U.S.S. Košice. Jej hovorca Ján Bača v reakcii uviedol, že podrobné informácie o jednotlivých komoditách a dodávkach nemôžu poskytovať. „Vzhľadom na to čo sa deje, veľmi pozorne sledujeme a vyhodnocujeme vývoj situácie a podnikáme patričné kroky, ako je napríklad optimalizácia dodávok strategických surovín a úprava stavu zásob s prihliadnutím na možné riziká,“ opísal situáciu Bača.