Spor Sulík verzus Kažimír. Kto môže za vysoké ceny a zdražovanie?

Najnovšie sa do diskusie zapojil aj minister hospodárstva Richard Sulík (SaS), ktorý po stredajšom rokovaní vlády vyhlásil, že pozná konkrétneho vinníka vysokého rastu cien. Prstom ukázal na guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra.

Európska centrálna banka (ECB) so sídlom vo Frankfurte dala podľa Sulíka do obehu tisícky a tisícky miliárd eur, ktoré neboli ničím kryté, lebo vykupovali štátne dlhopisy. Na vine sú podľa neho tí, ktorí o tom v ECB rozhodli, medzi nimi aj Peter Kažimír. „Chodí vysedávať do Frankfurtu na zasadnutia rady guvernérov, dvíha ruku za tieto fatálne zlé zničujúce rozhodnutia,“ skonštatoval Sulík.

Čítajte viac ECB pumpuje do ekonomiky miliardy lacných peňazí. Je zodpovedná za zdražovanie ako tvrdí Sulík? Odpovedajú experti

Peter Kažimír zareagoval tým, že opatrenia ECB pomohli odvrátiť kolaps ekonomiky, ochránili milióny pracovných miest a umožnili vládam vrátane tej slovenskej financovať ich podporné politiky. Guvernér tiež upozornil na to, že vďaka politike ECB si Slovensko požičiava najlacnejšie v histórii, čo znamená lacné a bezproblémové financovanie svojho dlhu. Domácnosti či podnikatelia sa tak tiež mohli dostať k lacným úverom. „Pre zaujímavosť, eurosystém nakúpil 25 miliárd eur slovenských vládnych dlhopisov, čo predstavuje polovicu nášho dlhu. Keď sme každý mesiac nakupovali stovky miliónov slovenského dlhu, nikto sa nesťažoval,“ kontroval mu Kažimír.

Kto môže za vysokú infláciu?

Môže skutočne jeden slovenský úradník za takéto výrazné výkyvy v cenách a čo je úlohou Európskej centrálnej banky? Ak odhliadneme od politického hašterenia a zameriame sa na vecnú rovinu, tak zistíme, že s infláciou je to omnoho zložitejšie a úloha ECB je komplexnejšia.

Denník Pravda oslovil odborníkov, ktorí sa zhodujú, že súčasná vysoká miera inflácie je kombináciou viacerých faktorov, ktoré sa na trhu stretli v rovnakom čase. Či už je to obrovské množstvo lacných peňazí, drahé energie a potraviny, či nevídane rýchle oživenie dopytu, kedy zrazu po pandemickom oživení každý chcel mať všetko a jednoducho sa nestíhalo vyrábať.

Nerovnomerné oživenie po pandémii sa dá pekne ilustrovať na cene energií. Pamätáme si, keď sa začala pandémia, ľudia zrazu prestali cestovať či nakupovať. Cena ropy išla vtedy prudko dole. Postpandemické oživenie potom prinieslo to, že dopyt po rope bol väčší ako jej ťažba a cena sa rýchlo dostala na dnešných 90 dolárov za barel. Za vysoké ceny energií tiež môže napätie na Ukrajine, odstavovanie jadrových reaktorov v Nemecku či vysoké ceny emisných povoleniek. Podľa ekonóma Pavla Škriniara z Ekonomickej univerzity v Bratislave je súčasná inflácia dôsledok prevažne vonkajších faktorov, medzi ktorými je aj zvýšenie cien energií. „Na rast cien ropy či cien prepravy tovaru nemá vplyv menová politika ECB, ale skôr zavádzanie a rušenie protipandemických opatrení,“ vysvetľuje.

Ekonóm Martin Hudcovský upozorňuje, že ceny produktov, ktoré ťahajú infláciu nahor, nie sú stanovené na základe domáceho dopytu a ponuky, ale na základe globálneho trhu. Z veľkej časti je tak inflácia, ktorú zažívame, dovezená zo zahraničia. „Aj centrálne banky okolitých štátov, ktoré sa nepodieľajú na monetárnej politike ECB, zažívajú obdobie zvýšenej miery inflácie. Aj keď viaceré nedávno pristúpili k zvyšovaniu úrokových sadzieb, na aktuálnu mieru inflácie to zatiaľ malo len malý vplyv,“ hovorí. Medzi ne sa zaradilo napríklad Česko alebo Maďarsko.

Lacné peniaze zachránili štáty v kríze

Európska centrálna banka zohrala dôležitú úlohu v tom, ako štáty dokázali zvládnuť ekonomické dôsledky pandémie. Hneď na začiatku krízy prijala razantné opatrenia. Zlacnila peniaze a začala nakupovať štátne dlhopisy krajín eurozóny. Vďaka tomu ostal po celú dobu stabilný finančný sektor a domácnosti či firmy sa dostali k lacným úverom. Záchranný program ECB zjednodušene znamenal napumpovanie nových peňazí do ekonomiky.

Dostali tiež možnosť odložiť si splátky, vďaka čomu sa mnohým toto náročné obdobie podarilo prežiť. „Takisto vďaka opatreniam centrálnych bánk si mohli požičať vlády a potom rozbehnúť cielenú pomoc postihnutým sektorom,“ opisuje vtedajšiu situáciu ekonóm Martin Šuster, ktorý pôsobí v tíme pre plán obnovy. Podľa neho je inflácia len dočasná a budúci rok sa vráti k inflačnému cieľu dve percentá, takže sprísnenie menovej politiky sa nezdá byť až také naliehavé. Poukazuje v tejto súvislosti na Česko, Maďarsko či Poľsko s vlastnou menou, kde v boji s infláciou tiež zdvihli úrokové sadzby. Tieto tri susedné krajiny nemajú euro, mali prísnejšiu menovú politiku a aj tak trpia vysokou infláciou. „To potvrdzuje, že väčšina inflačných tlakov prichádza zo zahraničia a ťažko sa proti tomu dá rýchlo brániť menovou politikou,“ dodáva.

Kľúčová otázka preto je, čo nastane teraz a akú stratégiu si centrálna banka vyberie pri sťahovaní peňazí z trhu. „Príliš rýchle stiahnutie spôsobí recesiu, príliš pomalé rozbehne infláciu do ešte vyšších hodnôt,“ uvádza možnosti Hudcovský. ECB na svojom stretnutí začiatkom februára potvrdila postupné znižovanie masívneho programu nákupu dlhopisov, ktorý využíva ako hlavný nástroj na boj proti kríze a ktorým podporuje ekonomický rast. Zároveň centrálna banka ponechala svoje úrokové sadzby na rekordných minimách. Podľa plánu ECB príde zvyšovanie sadzieb až po tom, čo sa uzatvorí program nákupu dlhopisov.

Ekonómovia sa teda zhodujú, že inflácia je na Slovensko „dovezená“ zo zahraničia. Navyše lacné peniaze mali aj pozitívne efekty počas pandémie. Peter Kažimír je pritom iba jedným členom z Generálnej rady ECB. Okrem neho v nej sedia aj zástupcovia ďalších 18 krajín eurozóny a ôsmich krajín nepatriacich do eurozóny.