Nová daň potopí dostavbu Mochoviec. Nie je na výplaty, v marci zbrankrotujeme, hovorí šéf elektrární

Problém je, že firma sa nachádza pre dlhoročnú dostavbu 6-miliardového projektu „atómky“ v dlhoch. Spustením dane by sa potopila do bankrotu a stiahla so sebou aj Mochovce. „Banky nám už neposkytnú ďalšie prostriedky, v marci nebudeme schopní splácať svoje záväzky. Nachádzame sa na vrchole svojho zadlženia, rozoberú si nás na súčiastky,“ zdôraznil šéf elektrární.

Slovenské elektrárne ako jediný prevádzkovateľ jadrových reaktorov na Slovensku tak majú platiť od 1. marca špeciálnu daň vo výške 50 percent z nadmerného zisku pri obchodovaní s elektrinou vyrábanou jadrovým zariadením. V prvom roku chce vláda takto vybrať vyše 50 miliónov eur, v tom nasledujúcom až 300 miliónov.

Čítajte viac Matovič sa so Sulíkom dohodol, vymysleli novú daň. Milé Slovenské elektrárne, podelíte sa s nami o zisk

Štát má chrániť stabilné zdroje

Analytici považujú krok zdaniť najväčšieho slovenského výrobcu elektriny za zlý. „V dobe, keby sa celý svet zvíja v energetickej kríze, je to veľmi nesystémové rozhodnutie ísť zdaňovať náš najstabilnejší zdroj elektrickej energie. Hlavne, keď by sa ministerstvá mali zamýšľať, ako ochránia podniky pred dosahmi extrémne vysokých cien energií, ktoré sú pre veľkú časť likvidačné,” myslí si Andrej Lednár z poradenskej spoločnosti Prvá energetická.

Práve marec, odkedy má začať špeciálna daň, je navyše pre Slovenské elektrárne mesiacom, keď im dôjdu finančné rezervy a hrozí vyhlásenie konkurzu. Ak sa daň podarí schváliť, Slovenské elektrárne ohlásili, že zastavia dostavbu štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce.

VIDEO: Elektrárne sa bránia novej dani

„Ak by už bolo v prevádzke všetkých šesť jadrových blokov, dnes by ich vlastníkov táto dodatočná daň trápila omnoho menej. Bohužiaľ, nekonečná dostavba Mochoviec stále pokračuje a zaujímavé príjmy z vysokých cien dopredu predávanej elektriny sa ukážu až v rokoch 2023 – 2024 a neskôr," vysvetľuje Jozef Badida, analytik portálu energieprevas.sk.

Práve na problémy so spustením tretieho mochovského bloku, ktorý je už dokončený, a čaká už len na druhostupňové povolenie, poukazujú aj elektrárne. „Potrvá totiž ešte niekoľko mesiacov, podľa toho, ako budú chodiť námietky, kým sa dostaneme k zavážaniu paliva a oficiálnemu spusteniu tretieho bloku. Toto nevieme urýchliť. A každý mesiac čakania na uvedenie do prevádzky nás stojí okolo 15 miliónov eur, je tam potrebná údržba, platy zamestnancov,” vyčíslil šéf elektrární.

Aby štát mohol začať elektrárne zdaňovať, musí nový zákon prejsť parlamentom. Elektrárne chcú preto zakročiť a komunikovať celú problematiku s vládou. „Samozrejme, analyzujeme naše možnosti obrany. Vynaložíme všetky naše prostriedky na to, aby sme tú situáciu zvrátili,“ povedal Strýček. Vláda prijala zákon v stredu bez predchádzajúceho rokovania so samotnými Slovenskými elektrárňami. Denník Pravda viackrát oslovil ministerstvá financií aj hospodárstva, ani jeden z rezortov však do uzávierky situáciu nekomentoval.

Štát bojkotuje vlastný podnik

Ministri Matovič a Sulík prišli s návrhom zdaniť jadrové elektrárne v stredu. „Milé Slovenské elektrárne, nechajte si ten váš prirodzený zisk, ale o to, čo je navyše, sa podelíme,“ odkázal firme na tlačovej konferencii Sulík. Bizarné je, že elektrárne sa o novej dani dozvedeli až z ministerskej tlačovky. „Dozvedeli sme sa to z médií. Považujeme to za veľmi nevhodné ovplyvňovanie podnikateľského prostredia,“ konštatoval Strýček.

Minister financií síce hovorí, že majiteľom elektrární „zisky narastú neúmerným spôsobom“, no tie to vidia úplne opačne. Navrhovaná daň podľa nich vysoko prevyšuje predpokladaný zisk firmy.

Strategický plán na roky 2022 až 2026, ktorý navyše schválili aj zástupcovia štátu, ktorý je tretinovým akcionárom v spoločnosti, predpokladal čistý zisk na rok 2022 na úrovni 92 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 320 miliónov eur. „Zavedenie dane z nadmerného zisku spôsobí na rok 2022 čistú stratu na úrovni 72 miliónov eur a na rok 2023 na úrovni 161 miliónov eur,” uviedla hovorkyňa elektrární Oľga Baková. Podľa prepočtov elektrární by mala daň v roku 2022 získať 207 miliónov eur a v tom ďalšom až 608 miliónov eur.

Viceguvernér Národnej banky Slovenska Ľudovít Ódor tvrdí, že zaviesť novú špeciálnu daň nie je úplne nezvyčajné riešenie. Sú viaceré príklady, keď sa už použila, napríklad pri bankovom odvode. „Z môjho pohľadu je však tá paleta dostupných riešení širšia,” dodal viceguvernér. Lednár napríklad navrhuje, že namiesto zdaňovania by bolo rozumnejšie viesť rokovania o fixácií kapacity pre dodávateľov energií na území Slovenska v obdobiach energetickej neistoty, ako máme teraz.

Badida tvrdí, že vláda je pod tlakom a snaží sa hľadať peniaze. Poukazuje na to, že v súčasnej kríze sú najviac zasiahnutí odberatelia energií. Nová daň by zase zasiahla ťažobné spoločnosti a výrobcov elektriny.

Zdanenie len jedného zdroja

Otázniky visia aj nad oprávnenosťou samotnej dane, keďže sa vzťahuje len na jeden typ zdroja. Štát totiž vlastní veľké vodné elektrárne v Gabčíkove či v Žiline, ktoré tiež vyrábajú elektrinu a predávajú ju za trhové ceny, no nemajú zvýšené náklady o emisné povolenky. Využitie práve týchto kapacít pritom pôvodne navrhovalo ministerstvo hospodárstva.

Rezort chcel “odložiť” 300 gigawatthodín (GWh) elektriny z Gabčíkova, ktoré by elektráreň za výrobné náklady poskytla štátnemu Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP), ktorý by ju následne výhodnejšie dodal odberateľom. Náklady vyčíslil tajomník ministerstva Karol Galek (SaS) zhruba na 30 miliónov eur zo štátnej kasy. Uskutočniť to chceli v rámci systému všeobecného hospodárskeho záujmu. Zákon totiž umožňuje takto štátnemu podniku nariadiť, prípadne zadotovať energetické zdroje.

Čítajte viac Mestá, obce, nemocnice aj domácnosti. Za drahšie energie ich čaká 200-miliónový účet

V minulosti bol využívaný pri uhoľných elektrárňach na hornej Nitre, keď štát platil okolo 100 miliónov eur ročne Hornonitrianskym baniam v Prievidzi, aby dodávali palivo – uhlie pre elektráreň Nováky.

To sa ale nepáčilo ministrovi Matovičovi ani ministerstvu životného prostredia. Dodávka elektriny z vodného diela Gabčíkovo, ktoré tiež spadá pod rezort životného prostredia, do SPP za vopred určené ceny by podľa tajomníka rezortu Juraj Smatanu (nom. OĽaNO) bola zásahom do voľného trhu. „Aj v tomto prípade by sme to zrejme museli vysvetľovať Európskej komisii, tak, ako nelegálnu pomoc v prípade Novák. Nemôžeme využívať Gabčíkovo ako stroj na energiu a na peniaze," dodal Smatana. Namiesto toho navrhuje vznik fondu, do ktorého by, naopak, prispievali všetci výrobcovia a distribútori energií.