Sulík: Povinné očkovanie odmietame. Ľudia pre nás nie sú dezoláti a opice

Dohoda na otváraní prevádzok padla na poslednom predvianočnom zasadaní vlády. No problémy s pomocou pre gastro biznis stále pretrvávajú. Pár fitness centier kvôli odškodneniu aj žalovalo štát, v akom je to štádiu?

Dokopy 5 alebo 6 fitnesscentier podalo spoločnú žalobu na Európsky súd v Luxemburgu. Žaloba bola pripustená a teraz sa čaká na rozsudok, respektíve rozhodnutie. Ja si myslím, že majú pravdu, buď nemali byť zatvorení, alebo mali byť odškodnení, nie, že v tom čase premiér len odkázal, že „svalovci počkajú“.

O akú sumu ide?

Neviem presne vyčísliť. No dôležité je, že štát nemôže odškodniť len zopár vybraných firiem, ktoré to ženú na európske súdy, musíme pristupovať ku všetkým zatvoreným podnikom rovnako. Držím im palce, mali byť skôr otvorení, aj odškodnení. Ako si iste pamätáte, už vtedy to bol zdroj sporu medzi mnou a Igorom Matovičom.

Čítajte viac Sulík: S Matovičom mám pracovné vzťahy, Kollár by si mal prečítať programové vyhlásenie vlády

Kedy sa gastro sektor dočká skutočnej pomoci?

Tu musím pripomenúť, že gastro spadá pod rezort dopravy, odškodňovanie je na rezorte financií. Za mňa môžem povedať len to, čo riešime ako ministerstvo hospodárstva, teda preplácanie nájmov, ktoré sme spustili v piatok 17. decembra. A už sme prijali aj prvých zhruba sto žiadostí, ktoré do Vianoc aj vybavíme, tie procesy sú pomerne rýchle. Jednak vďaka skúsenostiam z druhej vlny, jednak aj preto, že som na to vyčlenil extra ľudí. A máme aj rýchle algoritmy, ktoré preverili už 70-tisíc zmlúv, ktoré sme preplácali, máme presné cenové mapy, vieme veľmi rýchlo podľa rôznych kritérií identifikovať aj podozrivé žiadosti a podvodníkov.

Odhalili ste nejaké podozrivé prípady, kde žiadali o peniaze a pritom išlo o podvod ako sa udialo na ministerstve práce?

Našťastie nie až tak okaté, ale aj my sme podali niekoľko trestných oznámení, ktoré nie sú len v štádiu podozrenia, ale boli reálne odhalené. Ten najväčší dokonca pravdepodobne teraz sedí vo vyšetrovacej väzbe. Dosť veľa peňazí sa nám aj takto vrátilo, teda, že ich žiadatelia dostali neoprávnene. Ale medzi nimi sa nájdu aj takí, čo zle vyplnili žiadosti, evidentne sa len pomýlili, nejde o samých podvodníkov.

Koľko peňazí odtieklo podvodníkom a koľko sa vám podarilo vrátiť späť do štátnej kasy?

Prebiehajú trestné konania na finančnej správe a kontroly u nás na rezorte. Vyčíslené to ešte nemáme.

Ďalšou veľkou témou je Matovičova daňovo-odvodová reforma, ktorú predstavoval takmer týždeň. Pozerali ste prvú tlačovku, ktorá bola v polovici novembra v nedeľu?

Našťastie, nepozeral.

Čo hovoríte na jeho “revolúciu” ako celok. S hodnotením ste si dali načas, ministrovi financií ste ho odovzdali až mesiac od predstavenia reformy.

Boli k tomu štyri pracovné stretnutia, možno aj viac. Pristúpili sme k tomu maximálne korektne a konštruktívne. Návrhy Igora Matoviča sme atomizovali, rozbili na 36 jednotlivých zmien a ku každej z nich napísali, či súhlasíme alebo nesúhlasíme. Spravili sme taký štvorfarebný semafor: zelená – súhlasíme, oranžová – súhlasíme, ale chceme ešte diskutovať, pretože k tomu máme otvorené otázky, červená – nesúhlasíme a čierna, to je úplne “no go”, teda v žiadnom prípade. Okrem toho sme týchto 36 bodov vyhodnotili aj voči programovému vyhláseniu vlády (PVV).

Koľko je ktorých?

Zelených je 12, oranžových je 11, teda na týchto máme predbežný súhlas. Červených 9 a čierne sú 4. Niektoré body sú v PVV a niektoré nie. To nie je až také rozhodujúce, ale zaujímalo nás to.

Čítajte viac Sulík reaguje na Matovičovu daňovú „revolúciu“: Má 56 otázok, 4 body sú nepriechodné

Ktoré sú tie čierne?

Zavedenie milionárskej dane, zrušenie paušálnych výdavkov pre živnostníkov, zvýšenie dane z dividend a zrušenie stropu pre platenie odvodov. O týchto veciach nemá zmysel ani debatovať, na tie nikdy nepristúpime.

Tieto štyri „no go“ boli v Programovom vyhlásení vlády?

Pochybujem. Nebola tam ani jedna, o to sa môžeme oprieť aj pri diskusii s Matovičom.

Veľký rozruch spôsobili najmä zmeny pre živnostníkov. Čo na ne hovoríte vy?

V prvom rade tam nesúhlasíme so zrušením paušálnych výdavkov. A keď z toho vyberieme toto opatrenie, celá reforma živnostníkov, ako bola predstavená, sa rozsype.

Čítajte viac Ústavný problém aj nebezpečný precedens. Kompletný semafor k daňovo-odvodovej reforme podľa SaS

Čo vám povedal Matovič, keď ste mu priniesli pripomienky k reforme?

Povedali sme si, čo sa nám páči a čo nepáči, on to zobral na vedomie. Nechcem do detailov prezrádzať koaličné rozhovory, predsa len sú dôverné. No dodržal som to, čo som sľúbil Edovi Hegerovi, že nič nebudem komentovať predtým, ako to neoznámim jemu. Tak sme to predebatovali. A toto je výsledok, 23 bodov z 36 na prvú je podľa mňa veľmi slušný začiatok debaty.

Spravil podľa Vás štát dosť na to, aby presvedčil ľudí dať sa zaočkovať?

Nespravil toho hodne veľa. Je u nás zásadný odpor voči očkovaniu, aj vďaka našim skvelým opozičným politikom. Je to téma, s ktorou sa musíme popasovať. Aktuálne máme tie 200 a 300 eurové prémie, na ktorých sa dohodla celá koalícia, aj my sme ich podporili, preto dúfam, že povedú k tomu, že sa nechá zaočkovať viac ľudí.

Neočkovaní sa vo firmách povinne testujú, to však firmám prepláca štát. Prečo si nedoplácajú sami zamestnanci?

Je to na debatu. Ja som toho názoru, že určitá spoluúčasť štátu, aj toho človeka, ktorý sa nechá testovať, by bola primeraná. Pol na pol alebo podobne. Musí to byť však súčasťou komplexnejšieho riešenia. Ucelene rozhodnúť, kto bude testovať, kde bude testovať, ako sa to bude nahadzovať do systému, aby nedochádzalo k podvodom. S týmto všetkým musíme počítať pri komplexnom rozhodovaní ako ďalej. Hlavne to nemôžeme každý týždeň meniť.

Čo bude teda ďalší krok v očkovacej stratégii?

Predovšetkým je to agenda ministra zdravotníctva, ja sa mu tu nebudem montovať do kapusty a verejne deklarovať návrhy, čo by mal kto robiť ohľadom očkovania. Ja svoj názor vyjadrujem, no podľa možností najmä na vláde a nie len tak verejne bez predchádzajúcej diskusie.

Aký je váš názor na to, aby si neočkovaní hradili náklady spojené s prípadnou hospitalizáciou, keď sa nakazia?

Určite som za to, aby si rozumnou mierou prispievali z vlastného. To už sa dá totiž aj vyčísliť. Vieme, koľko priemerne stojí pobyt v nemocnici u zaočkovaného pacienta, koľko u nezaočkovaného a vieme sa dohodnúť, koľko z tohto rozdielu by mal platiť každý, kto skončil v nemocnici a nebol zaočkovaný.

Vy ste napriek tomu proti povinnému očkovaniu. Prečo?

Je to príliš veľké obmedzenie osobnej slobody. Štyridsať rokov sme mali naše osobné slobody vážne obmedzené, nesmelo sa prakticky nič, len držať ústa. Ja som však toho názoru, že naša slobodná spoločnosť musí byť natoľko silná, že dokáže dovoliť ľuďom robiť aj zlé rozhodnutia. To je prvý dôvod. Druhým je, že by to len podnecovalo korupciu. Ten, kto sa nechce dať ani za svet zaočkovať, totiž bude mať na výber. Buď zaplatí 330 eur pokutu a bude naďalej nezaočkovaný, alebo si nájde lekára, ktorý prijme úplatok, dá mu úplatok, ten lekár vakcínu strekne do umývadla, do systému zaeviduje, že ten človek je očkovaný a on získa všetky benefity, hoci sa vakcíne vyhol podvodom. To považujem za nesprávne. Ešte je aj tretí dôvod, takýmto opatrením by sme do nepríčetnosti vytočili veľkú časť obyvateľstva. A my chceme byť vláda všetkých ľudí, nie povedať si, že tamto sú dezoláti a opice.

Ste skoro dva roky ministrom. Čo sa vám podarilo zatiaľ presadiť, na čo ste najviac hrdý?

Určite na kilečko 1, na to, že sme dali dokopy kilečko 2, ktoré bude čoskoro na vláde. Dobre sme rozbehli dubajské Expo, hoci doma sa riešili hlavne minerálky, ale my sme to Expo naozaj dobre rozbehli. Stavia sa priemyselný park Valaliky, kam verím, že do konca volebného obdobia pritiahneme prvého investora. Karol Galek sa popasoval so zimným energetickým balíčkom. Prijali sme pravidlo „One in, two out“, teda, že keď sa prijme nová regulácia, dve staré sa musia zrušiť. Schválili sme národnú vodíkovú stratégiu.

Povedzte aj niečo, čo sa vám nepodarilo.

To nech hodnotia druhí.

Tak napríklad niekedy prchká komunikácia. Vo videu o varení nazvete konzílium odborníkov, že sú jednostranne názorovo zameraní, inokedy si nedáte pozor na jazyk v statusoch na Facebooku. Potom sa toho chytajú aj médiá či Igor Matovič. Pritom v politike ste už dosť dlho, aby ste si na to dali pozor. Prečo to stále robíte?

Keď mám názor, tak ho aj poviem. Napríklad pri voľbe policajného prezidenta som povedal, že to musí byť politická voľba a musí si ho vyberať minister. Najprv bol okolo toho rozruch, ale čo sa stalo potom? Policajného prezidenta si bude vyberať minister vnútra. Pripisujem si na tom veľké zásluhy práve preto, že som to otvorene pomenoval.

Chystáte aj kilečko 3?

Jasné, už zbierame body.

Čo bude v treťom kilečku?

Jedno opatrenie bude doslova bomba. Chceme zmeniť pravidlá pri plynových bombách, resp. fľašiach. Keď si ich necháte naplniť od iného výrobcu, zavádzame pravidlo, že každá fľaša bude musieť mať vyrazené na krku zhora výrobné číslo. Je to kvôli zodpovednosti – ak vybuchne, vieme určiť, koho to bola zodpovednosť.

Kto pripravuje opatrenia do kilečiek, koľko ich je v treťom?

V prvom kilečku sme ich mali 114, v druhom je ich 198. Máme zásobník nápadov na ministerstve, ľudia nám píšu, pridávame poznatky z praxe. Tie rozdelíme podľa ministerstiev a potom chodíme a riešime, čo by sa kde dalo upraviť. Medzitým niečo vypadne. V dvojke sme začínali so 469 opatreniami a napokon ich bude 200. V trojke tiež chceme začať so zásobníkom niekoľko sto opatrení, uvidíme, k čomu sa dostaneme.

Môžete uviesť príklady?

Prezradím vám tri. Napríklad zvýšime frekvenciu vykonávania kontrol a revízií určitých skupín elektrických spotrebičov. Navrhujeme skrátenie lehoty vykonania kontrol a revízií pre skupiny elektrických spotrebičov C a D na jedenkrát za 36 mesiacov a zrušiť takúto povinnosť pre skupinu E. Gestorom legislatívnej úpravy je Úrad pre metrológiu, normalizáciu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a MPSVaR SR. Ako ďalšie zavedieme inštitút všeobecnej voľnej živnosti. Zavedenie takéhoto inštitútu by umožnilo živnostníkom vykonávať všetky živnosti, pre ktoré sa nevyžaduje splnenie osobných podmienok a odbremenilo ich od nahlasovania Živnostenskému úradu nový predmet podnikania pri rozširovaní svojej podnikateľskej činnosti. Gestorom je MV SR. Ako tretie zaradíme osvedčovanie listov a podpisov na listinách medzi služby IOM sídliacich na poštách – Opatrenie by umožnilo overiť podpis pri osvedčovaní listov a podpisov priamo na pošte, čo by znamenalo úsporu času pre všetkých občanov. Zodpovedným gestorom je MV SR.

Ako je to s vašou vodíkovou stratégiou? Vláda ju aj schválila – kedy sa dočkáme niečoho konkrétneho?

Konkrétny je Akčný plán, ktorý je tesne pred dokončením. Prebiehajú posledné úpravy a začiatkom Nového roka ho zverejníme. Obsahuje aj presnejšie plány, čo s vodíkom na Slovensku, ale treba brať do úvahy, že vodíkový pohon je beh na dlhé trate. Mne ide najmä o to, aby bolo Slovensko čo najviac pripravené.

Čo plánujete na budúci rok, aké sú vaše ambície, priority v rámci rezortu?

Máme dcérsku spoločnosť Jadrovú a vyraďovaciu spoločnosť (JAVYS), ktorá má úplne novú spaľovňu, no tá stará ešte ostáva v prevádzke pred vyradením. A my ideme pozbierať všetok starý rádioaktívny odpad z 90 slovenských nemocníc, z rontgenových vyšetrení a podobne, kde sa nám ho nakopilo za desiatky rokov poriadne veľa. Preto sme sa rozhodli spraviť takú službu zdravotníctvu, že všetok odpad zo všetkých nemocníc pozbierame, bezpečne uskladníme v JAVYSe a postupne ho budeme spaľovať, až sa nezredukuje celý a až potom tú starú spaľovňu vyradíme.

Plánujete ešte niečo iné?

Chceme zefektívniť prácu úradníkov. Ono sa to bežne vníma, že sú všetci takí lenivejší, no to nie je pravda. Moje pozorovanie je, že sú skôr zavalení robotou. Časť z nej je však absolútne nezmyselná či zbytočná.

Napríklad akou prácou?

Politici na vláde si často rýchlo povedia, že chcú každý rok takú či onakú správu, podľa toho, čo je aktuálne. Nedajú tomu však ohraničené obdobie, napríklad najbližšie tri roky. Stane sa z toho taká večná úloha, ktorú po čase už nikto nerieši, len sa rok čo rok robia stostranové správy, čo viaže administratívnu kapacitu. Jednou z mojich priorít na ministerstve je, keďže takýchto úloh je aktuálne na mojom ministerstve asi 100, že si všetky osobne prejdem s ľuďmi, ktorí ich majú na starosti a následne na vláde navrhnem tie zbytočné zrušiť. Tým jednak odbremeníme pracovnú silu a zároveň budeme môcť postupovať ďalej k prípadnému znižovaniu stavu zamestnancov v štátnej správe.

Prejdime k investíciám. Nedávno ohlásený bol príchod nemeckých drevárov Ziegler do Rimavskej Soboty. Najskôr to vyzeralo ako skvelá správa, potom však protestovali slovenské píly. V akom stave je investícia dnes?

Slovenské píly sa veľmi oprávnene ozvali, že moment, my tu musíme, z vlastných peňazí, bez štátnej podpory budovať, vybudovali sme píly, fungujeme a zrazu príde zahraničný investor, ktorý je nielen veľký, ešte mu aj štát dá kopec peňazí na rozbehnutie podnikania a on lokálnu konkurenciu zlikviduje. S tým sa dá len súhlasiť. Preto som aj tej firme Ziegler oznámil, že fajn, ak chcú prísť na Slovensko, sú vítaní, no nech nerátajú so žiadnymi štátnymi dotáciami. Aj drevospracova­teľskému zväzu som prisľúbil, že nepodám návrh na štátnu pomoc pre firmu Ziegler, ani iného podobného investora v oblasti píl, pretože spracúvajú surovinu, ktorej evidentne nie je dostatok.

Ako sa to ďalej posunulo, čo bol výsledok?

Dohodol som firme stretnutie s dodávateľom, teda štátnymi lesmi. Neviem, ako to dopadlo, aktuálne tá firma zvažuje, či príde. No aj keby nie, verím, že pre Rimavskú Sobotu zoženieme investora, veď tam budujeme priemyselný park za 10 miliónov eur. Každý jeden záujemca, ktorý chce investovať na Slovensku a obráti sa na agentúru SARIO, dostane Rimavskú Sobotu v ponuke ako prvú. Bol by v tom čert, keby sme do konca volebného obdobia nezvládli získať tam aspoň zmluvne podpis jediného investora.

Veľkou témou v súčasnosti je energetika. Elektrina aj plyn dražejú. Čo ste s tým urobili?

Energie má pod palcom Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. A ten je nezávislý. S cenami na trhoch nevieme nič robiť. S distribučnými poplatkami ale vieme niečo robiť a tie budú čo najnižšie. Cena elektriny sa zdesaťnásobila, je to šialené. Súvisí to s tý, že sa vedome a plánovane ruší jej ponuka – teda výroby. Robí to najmä Berlín a Brusel. Nemci odstavujú jadrové elektrárne, v súčasnosti ich tam beží asi šesť. Uhoľné im stále bežia, ale musia kupovať drahé emisné povolenky. Ešte by sa dal využívať plyn na kúrenie. Ale Nemci sami sebe zakazujú nákup plynu cez Nordstream 2, ale chcú ho cez plynovod vedúci cez Poľsko Jamal. Prirovnám to k situácii s kúpou chleba. Chcete veľa chleba a predajca vám ho ponúkne, ale vy ho odmietnete, lebo ho nechcete v modrej taške, ale v červenej taške. Riešia sa tu úplné nepodstatnosti a výsledok je, že cena elektriny letí vysoko hore. Stáva sa z nej niečo ako podpultový predaj za „socíku“. Je to teda kvôli Nemecku a Bruselu.

O plyne platí to isté. Nová nemecká vláda ústami či už ministra hospodárstva a ministerky zahraničných vecí, ktorí sú zo strany zelených, mi povedali: Nechceme Nordstream 2, nechceme jadrovú energiu. Takéto vyhlásenia ženú ceny plnu strašne hore. Trh sa za posledné roky veľmi dereguloval a tým pádom je tu jedna spoločná burza v Lipsku a ceny silovej zložky sú jednotné pre všetky krajiny. A ak náhodou Nemci potrebujú dokúpiť elektrinu, lebo u nich nefúka alebo ho potrebujú predať, lebo u nich fúka veľmi, tak to hýbe s cenou. My sme na rovnakom trhu ako Nemci a má to na nás veľký vplyv.

Energetickú sebestačnosť môže ovplyvniť spustenie jadrovej elektrárne v Mochovciach. Pomôžu nám?

Mochovce 3 sú tesne pred spustením, tam nám to, žiaľ, blokujú sily mimo ministerstva, no reaktor je teoreticky pripravený na spustenie. Budúci rok chceme nabehnúť na plný výkon. Bol som tam aj osobne niekoľkokrát, všetko napreduje, ako má. Vysoké ceny energií pomôžu talianskemu a českému vlastníkovi Slovenských elektrární. Slovensku pomôžu akurát tak, že akurát posplácajú dlhy.

Domácnostiam budúci rok výrazne narastú účty za energie. Od roku 2023 sa však očakáva, že účty porastú opäť a ešte vyššie. Čo s tým plánujete robiť?

Už som mal rokovanie so spoločníkmi v Slovenských elektrárňach. Snažíme sa, aby domácnosti dostali čo najlepšie ceny. Už som s nimi túto tému otvoril a po novom roku budeme pokračovať.

Ako to dosiahnete?

Rokovania sú komplikované. Narážame tam na rôzne zákonné prekážky či už je to nerovnomerná pomoc na trhu alebo neprimeraná pomoc od štátu. Vôbec to nie je jednoduché. Všetky kroky pripravujeme a budeme o nich včas informovať.

Kto však nie je regulovaný a hrozia im vysoké účty za energie sú mestá a obce. Tie prevádzkujú školy či kultúrne strediská. Pred dvomi týždňami bol hospodársky výbor, kde sa mali ich problémy riešiť. Boli ste tam pozvaný aj vy, prečo ste neprišli?

Bol tam generálny riaditeľ pre energetiku Ján Petrovič. Rešpektujem hospodársky výbor v parlamente, ale keď jeho predseda Peter Kremský (OĽaNO) zvolá jeho zasadnutie 60 hodín vopred, tak je to príliš neskoro a niekedy nestihnem zareagovať.

A ako im chcete pomôcť? Lebo závery neboli žiadne. Iba sa dohodli, že sa výbor stretne aj v januári, pričom zástupcovia miest a obcí už teraz hovoria, že je neskoro.

Nenakúpili si včas elektrinu a plyn.

U nás, ale aj v Česku rezonoval prípad skrachovaného dodávateľa energií Slovakia Energy. Podarilo sa štátu nejaké peniaze od tejto firmy vytiahnuť?

Mesiac po ohlásení odchodu zo Slovenska ohlásila krach česká matka. Môžeme sa obrátiť akurát tak na Lampáreň.

Ako zareagovali ostatní dodávatelia na trhu?

Myslím si, že skrachovala ešte Energy 2, ale to je malá firma.

Veľkí dodávatelia ako ZSE, SSE, VSE chceli kompenzovať vysoké ceny energií na trhoch dotáciami od štátu. Ako to dopadlo?

ZSE aj VSE aj sami vyrábajú energiu. Západ má pod sebou paroplynovú elektráreň v Malženiciach. Na ne urobili brutálne zmluvy a takto si to vykompenzujú.

Čiže už nepýtajú peniaze od štátu?

Skúšali to, ale povedal som im: pozrite sa, peniaze určite nedostanete. Keď sú vám naobtiaž zákazníci, nech sa páči, pošlite ich do Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Po Slovakia Energy zostalo 190 tisíc zmlúv na elektrinu a 124 tisíc zmlúv na plyn. Všetky zmluvy na plyn prevzalo SPP. Zmluvy na elektrinu sa priebežne rozdeľujú v pomere 40:30:30 medzi ZSE, SSE, VSE. Ak by SPP neprebrala zákazníkov od Slovakia Energy, blížila by sa k zisku 50 miliónov, za Fica to bolo 6 rokov v strate a kryla ju dividendami z dcérskych firiem. SPP má dobre nakúpené komodity.

Máme dosť plynu na zimu?

Keď bude priemerné teplo, tak to zvládneme. Druhý stress test vyšiel pomerne dobre. Budeme robiť ešte ďalší.

Čo ak príde oveľa väčšia zima?

Tak budeme škrtiť troch najväčších odberateľov plynu. Tými sú elektráreň v Malženiciach, Duslo Šala a Slovnaft. A potom by malo byť plynu dosť.

Nastal počas rokovania rusko-slovenskej medzivládnej ekonomickej komisie nejaký posun v rozvoji obchodnej výmeny medzi Slovenskom a Ruskom z pohľadu slovenských záujmov?

Ide o rokovania na úrovni podnikateľských skupín a čo viem, prebiehajú medzi nimi debaty. To je tak všetko. Rokovania utlmila nová vlna COVIDU-19 a sankcie na Ruska. Tie ja považujem za nešťastné. Krajiny majú medzi sebou obchodovať. A niektorých našich exportérov to postihlo. Páchajú tak iba škody a Rusi Krym nevrátia tak či tak. Treba sa dívať dopredu a treba budovať vzťahy. Musím však dodať, že pnutia na východnej hranici Ukrajiny neprispievajú k budovaniu vzťahov.

Ruský režim ale mnohí kritici označujú za zločinecký režim a preto sú tu aj sankcie.

Vyvážame kade tade do sveta. V iných krajinách nie sú problémy? A keď nám Rusko dodáva ropa a plyn, vtedy nie je zločinecký režim?

O ruských sankciách takto narovinu hovoríte aj pred kolegami z vlád Nemecka či Francúzska?

Čo si myslíte, že som jediný s takýmto názorom?

Ide o geopolitiku a to, že sme malá krajina, ktorá patrí do NATO a to háji určité záujmy.

Aj malé Slovensko môže mať svoj názor. A keď mám názor, tak ho poviem.

Dá sa Rusko považovať za spoľahlivého dodávateľa plynu a ropy na Slovensko?

Áno. Dodržujú všetky zmluvy, ktoré sú na papieri nielen voči Slovensku, ale aj voči Európe. Problémom je, že Nemci si odstavujú svoje atómové elektrárne a potom pýtajú viac plynu. A keď im ho Rusi chcú dodať cez Nordstream 2, tak Nemci kričia, že ho nechcú cez Nordstream 2, chceme ho cez Jamal. Ale na to Rusi povedia, nie, cez Jamal a Poľsko vám ho posielať nebudeme.