Poslanec Viskupič: Matovič aj šetrí, aj má veľkolepé plány, poukážky pre seniorov bol strelený nápad

V parlamente sa začala rozprava k štátnemu rozpočtu. Poslanci ho musia do konca roka schváliť. Podarí sa to alebo nám hrozí v úvode nového roka rozpočtové provizórium?

Celý proces je takýto: Vláda musela do 15. 10. schváliť rozpočet a poslať ho do parlamentu, čo sa aj stalo. Rozpočet bol tiež poslaný v požadovanom termíne na odsúhlasenie do Bruselu. V piatok sme ukončili rozpravu v parlamente a som presvedčený, že v utorok rozpočet schválime. Schválený zákon roka zabezpečí potrebný pokoj pre fungovanie našej krajiny. Rozpočtové provizórium nehrozí.

Ako je možné, že ste dokázali v koalícii nájsť pomerne rýchlo zhodu na rozpočte?

V žiadnom prípade to nebola ľahká dohoda. Rozpočet je zákon, kde hádam ani nie je možné zabezpečiť, aby boli všetci spokojní. Jeho príprava je dlhodobá práca, rokovania nie sú ľahké. Podarilo sa však nájsť dohodu. Ja hovorím, že najlepší je taký rozpočet, keď sú všetci primerane nespokojní. Presne v tej situácii sme a je to prejav dosiahnutého kompromisu. Ak sa spýtate ministrov, všetci povedia, že ich rezorty by potrebovali viac financií. Zároveň sme všetci ochotní za rozpočet zdvihnúť ruku. Nie je nič horšie, ako keby mala krajina vstúpiť do provizória. Provizórium by bol problém pre všetkých, dohoda na rozpočte prináša pokoj. Práve zhodu a pokoj potrebuje Slovensko najviac.

Čítajte viac Komu dá Matovič 500 miliónov? Začala debata o rozpočte, kľúčové reformy stoja

Každý rok na jeseň sa vedie pravidelný boj medzi ministerstvami o to, ktorému sa podarí na nasledujúci rok získať z rozpočtu čo najviac peňazí. Akému ministerstvu sa teda podarilo získať najviac?

Aj tento rok boli požiadavky ministerstiev asi o šesť miliárd vyššie, ako boli dostupné financie. Tento rozpočet by sme mohli charakterizovať tromi základnými prioritami. Je to zdravotníctvo, sociálne veci a školstvo. Vzhľadom k aktuálnej situácii bola na týchto prioritách všeobecná zhoda.

Nedostalo zdravotníctvo málo? Na problematické položky rozpočtu upozorňujú napríklad zdravotnícke asociácie. Národný kontrolný úrad upozorňuje na riziko podfinancovania riadneho chodu zdravotníctva. Nebudú teda tie peniaze chýbať a čo sa s tým dá robiť?

Ako som už naznačil, rozpočet pokrýva jednotlivé kapitoly v súlade s možnosťami. Tak aby sme boli aj rozpočtovo zodpovední. Rezorty, teda aj ministerstvo zdravotníctva, od začiatku hlásili, že by potrebovali viac financií. Dostupných zdrojov je však len konečné množstvo, pričom požiadavky sú nekonečné. Zároveň treba povedať, že rozpočet obsahuje aj rezervy. Napríklad máme vytvorenú rezervu na silnejší vplyv covidu vo výške 719 miliónov eur. Ak to bude potrebné, väčšina tejto sumy bude použitá v zdravotníctve. Práve v časoch pandémie vidieť, že môžete mať naplánované, čo chcete. Keď príde mimoriadna situácia, tak je potrebné pôvodné predpoklady prispôsobovať novej situácii. Preto aj v budúcom roku nevylučujem úpravu rozpočtu, ktorá bude reflektovať vzniknuté situácie.

Minister financií Igor Matovič pri predstavení návrhu rozpočtu povedal, že hody sa skončili, musí sa šetriť a že štát sa nemôže hrať na Ježiška. V rozprave ste povedali, že rozpočet je štedrý. Čo si teda ľudia z toho majú zobrať?

Rozpočet tento rok neráta s konsolidáciou. Bude štedrý v zmysle, že stále rozdeľuje veľmi veľkú časť hrubého domáceho produktu. Rozpočet sa skladá z dvoch častí. Jedna je samotný štátny rozpočet na rok 2022 a druhá časť materiálu je rozpočet verejnej správy na roky 2022 až 2024. Keď sa pozrieme na budúci rok, tak miera prerozdelenia voči HDP je najväčšia v budúcom roku a pre ďalšie roky klesá. Je prirodzené, že štát v období krízy má pomáhať. Keď sa kríza končí, musí začať štát šetriť a konsolidovať verejné financie, tak aby sa postupne pripravil na ďalšiu krízu v budúcnosti. Budúci rok teda bude najštedrejší a uťahovanie opaskov bude výraznejšie v ďalších rokoch. Tak je to naplánované aj v rozpočte. Štedrý je aj preto, lebo ak sa pozrieme na dva či tri roky dozadu, tak miera prerozdelenia je aj roku 2022 vyššia ako v minulosti.

Ak to zjednodušíme, tak budúci rok bude v znamení vyšších výdavkov štátu a rok 2023 už bude v znamení uťahovania opaskov?

Áno, v princípe to platí. V budúcom roku nie je plánovaná konsolidácia. Ekonomika bude ešte podporovaná. Nasledujúce roky, vzhľadom na ekonomický cyklus, už musia byť v znamení šetrenia. Zároveň ekonomický a politický cyklus na Slovensku bohužiaľ aktuálne nie sú v súlade. Rok 2023 bude predvolebným rokom a ten vždy býva charakterizovaný rastom výdavkov. Je to tak aj v iných krajinách, posledný rok pred voľbami sa viac míňa, ako šetrí. Predvolebné roky bývajú rozšafné. Z pohľadu verejných financií by sme mali šetriť a tieto dva póly sa budú biť. Preto v strane SaS hovoríme, že budúci rok by pomoc mala byť efektívna a len v najmenšej nutnej miere, aby sa verejné financie zlepšovali už v roku 2022.

Matovič sa ešte začiatkom septembra pripojil k ďalším siedmim ministrom financií EÚ. Tí vyzývajú kolegov, aby začali prísne šetriť. Podľa neho tak treba upratovať verejné financie, a nie peniaze rozdávať. Potom prišlo na rozdávanie peňazí pre zaočkovaných seniorov. Plní podľa vás minister financií svoje sľuby o šetrení?

SaS sa tiež hlási k rozpočtovej zodpovednosti. Mali by sme sa zakrývať len takou perinou, na akú máme. Ale naspäť k ministrovi financií. V máji si presadil výrazné navýšenie deficitu. Realita je našťastie taká, že tohtoročný deficit pravdepodobne bude dokonca o niečo menší, ako bol pôvodný rozpočet. To je úspech. Niekedy minister financií šetrí až príliš a následne inde rozhadzuje viac, ako treba. Jeden z prípadov je pôvodná očkovacia motivácia v sume 600 eur vo forme poukazov, čo predstavuje približne 600 miliónov eur. Inými slovami je to takmer celá covidová rezerva pre budúci rok. Bolo to jednoducho príliš veľa peňazí, žiadne analýzy, príliš nízka efektívnosť a absolútne nefunkčná motivácia – seniori by sa dostali k využitiu poukazov až v lete. Bol to strelený a zlý nápad. Nakoniec sa potom našlo iné, zmysluplnejšie riešenie. To sú tie dva póly ministra financií. Najskôr šetrí až príliš a na druhej strane sú jeho veľkolepé nápady, ktoré nemajú nič spoločné s rozpočtovou zodpovednosťou.

Dlh v dôsledku pandémie enormne stúpol, aké sú plány na konsolidáciu verejných financií a na čo sa máme pripraviť? Budú to škrty na úrovni štátneho aparátu alebo škrty v sociálnych dávkach?

Toto je to, čo aktuálny rozpočet nehovorí. Ak odpoviem na otázku, tak poviem len svoj názor. V tom je realita rozpočtu, ktorý definuje, že bude treba konsolidovať v roku 2023 a 2024 a označuje aj sumy. Ale neobsahuje konkrétne opatrenia, ktoré definujú, čo a ako sa bude škrtať. Chýbajúca konkretizácia jednotlivých škrtov v rokoch 2023 až 2024 je dôvod, prečo Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) označila za realistický len budúcoročný rozpočet. To znamená, že „hrajú“ príjmy, výdavky a ciele. Rozpočty na 2023 a 2024 RRZ označila za nerealistické preto, lebo stanovujú ciele na znižovanie deficitu, ale nehovoria, ako sa k tomu dostaneme, teda chýbajú konkrétne opatrenia.

Dala si vláda v tomto smere dostatočne ambiciózny cieľ?

Myslím si, že áno. Lebo už v roku 2023 rozpočet hovorí, že deficit bude nižší ako tri percentá. To je úroveň, keď nerastie štátny dlh. Ambície pre roky 2023 a 2024 sú správne. Problém vidím v prenesení ambícií do reality.

Odkaz ministra financií Igora Matoviča pre kolegov vo vláde je, že sa treba správať zodpovedne a bude viac peňazí. Chce, aby sa prijal zákon o výdavkových limitoch, dlhovej brzde a stabilný zákon o dôchodkoch. To sa žiaľ nepodarilo. V čom bol problém?

Nie je dohoda. Pán minister pôvodne avizoval, že keď nebude dohoda na troch reformných bodoch, tak deficit 4,94 percenta HDP sa zníži na 4,3 percenta. Je to určitá forma vydierania koaličných partnerov. Zároveň ale pochopil, že nie je schopný to realizovať. Aby sme sa dostali k deficitu 4,3 percenta, tak na ministerstve financií by musel vzniknúť pozmeňovací návrh, ktorý škrtá 500 miliónov výdavkov, a musí ho predložiť v pléne nejaký poslanec za OĽaNO. Ešte sa nikdy nestalo, aby sa pri schvaľovaní rozpočtu v NR SR znižoval deficit. Väčšinou to funguje opačne. Minister financií úplne správne pochopil, že by sa pokúšal o precedens, ktorý nemá obdobu. V každom prípade spomínané financie sú alokované vo všeobecnej pokladničnej správe, a teda v moci ministra financií. Avizoval, že ich uvoľní až vtedy, keď vzniknú konkrétne reformné dohody. Tento postup rešpektujeme a považujeme ho za správne riešenie. Uvoľnenie peňazí za reformy je správny prístup.

Na čom teda stroskotalo schvaľovanie tých troch kľúčových reforiem?

Nestihla sa nájsť dohoda. Strana SaS výdavkové limity podporuje, rovnako ako dôchodkovú reformu. Aktuálny stav je, že sa snažíme zaviesť výdavkové limity, ktoré sú súčasťou plánu obnovy. Aby sme dostali prvý balík peňazí, tak ich musíme schváliť ako jeden z míľnikov, ktoré sme si stanovili. Toto všetci vnímame. Návrh ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti sa presunul na februárovú schôdzu, kde by sa mal schvaľovať.

Na čom to teda padá, kto je proti schváleniu? Hovoríte, že strana SaS s tým problém nemá…

Všetky strany hovoria, že výdavkové limity potrebujeme. No zároveň má každá iný pohľad na samotné detaily.

Stihnú sa výdavkové limity schváliť načas, aby sme neprišli o prvú platbu z plánu obnovy v objeme vyše 458 miliónov eur?

Som presvedčený o tom, že sme schopní dosiahnuť dohodu pri výdavkových limitoch. Verím, že vo februári ako koalícia budeme schopní novelu schváliť. Vo februári bude ultimátny termín, keď by sa to malo schváliť, tak dúfam, že sa to aj podarí.

Poďme na ďalší bod, ktorým je dlhová brzda. SaS dlhodobo hovorí, že ak sa schváli dlhová brzda, tak sa musí aj daňová. Prečo strana tieto dve veci podmieňuje?

Všetci sa vieme zhodnúť na tom, že zavedieme malou novelou len výdavkové limity. Potom druhá vec je veľká novela zákona o rozpočtovej zodpovednosti, kde je aj dlhová brzda. Tam sme aj za zavedenie daňovej brzdy, pretože považujeme za dôležité, aby štát garantoval občanom, že nad stanovený limit už nebude zvyšovať dane. V tom je zmysel daňovej brzdy, že bude definované, akú maximálnu časť hrubého domáceho produktu môže štát chcieť od ľudí vo forme výberu daní a odvodov. Alebo inak povedané, že štát nebude znižovať štátny dlh zvyšovaním daní.

Čo to teda v praxi znamená?

Konsolidovať verejné financie sa dá dvoma spôsobmi. Buď cez zvyšovanie daní, touto cestou ide väčšina krajín v Európe. My hovoríme, že ak chceme byť konkurencieschopná ekonomika, tak nemôžeme zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie nad únosnú mieru. Druhý spôsob konsolidácie je škrtanie výdavkov, teda cesta zefektívnenia fungovania štátu. Toto je cesta, ktorú presadzuje strana SaS. Teda menší štát, ktorý efektívnejšie funguje. To je princíp daňovej brzdy, že vám neumožní chýbajúce peniaze získavať dodatočnými daňami, ale treba sa venovať riadeniu výdavkov, aby boli čo najmenšie. To je naša zásadná podmienka a červená čiara. Ak ideme robiť novelu o rozpočtovej zodpovednosti, trváme na tom, že jej súčasťou má byť aj daňová brzda.

Koalícia sa však na začiatku dohodla, že dane sa zvyšovať nebudú. Prečo to teda považujete za potrebné presadzovať aj vo forme zákona?

Programové vyhlásenie je len manuál, čo chceme robiť. Ciele sa však musia preniesť do reality. Ak prenesieme záväzok, že dane sa nebudú zvyšovať, do daňovej brzdy, a teda do ústavného zákona, splnili sme sľúbené. Ono to je tak, že jedna daň sa môže zvýšiť, ale iná daň sa musí potom znížiť a celkovo daňovo-odvodové zaťaženie nesmie rásť. Toto je naša predstava, zabezpečiť, aby sa záväzok dostal do ústavného zákona. Ak príde iná vláda a bude chcieť zvyšovať dane, bude to mať ťažšie. Najskôr bude musieť prelomiť ústavnou väčšinou tento zákon.