Schválenie úprav dlhovej brzdy bolo jednou z podmienok ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) na vyššie výdavky štátu na budúci rok. Okrem nich to boli ešte spomínané výdavkové limity a dôchodková reforma. V koalícii sa však zatiaľ nenašla vôľa na presadenie týchto zmien, ktoré by uvoľnili navyše zhruba 500 miliónov eur.
Igor Matovič po novom pripúšťa schválenie rozpočtu s vyšším deficitom 4,94 percenta HDP aj napriek tomu, že reformné zákony nie sú schválené. Finančné prostriedky v objeme 500 miliónov na priority ministerstiev však z pokladnice neuvoľní až dovtedy, kým nebudú prijaté spomínané ústavné zmeny.
Čítajte viac Hody sa skončili a Matovič ukázal svoj prvý rozpočet. Komu sa ušlo najviac?
Výdavkové limity sú napríklad kľúčové pre ozdravenie verejných financií. Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sú dobrým nástrojom, ktorý zvýši disciplínu pri dodržiavaní prijatého rozpočtu.
V minulosti sa podľa RRZ opakovane stávalo, že napriek dobrým časom skončili verejné financie s horším výsledkom, ako predpokladal schválený rozpočet, pretože vlády samotné nebrali vážne svoj vlastný rozpočet. „Dobre nastavené a záväzné viacročné výdavkové limity tak prispejú k tomu, aby rozpočet nebol vnímaný len spôsobom, že papier znesie všetko,“ upozorňuje RRZ s tým, že to musí byť dokument s reálnou hodnotou. Okrem toho by výdavkové limity mali zabezpečiť aj to, aby politici v dobrých časoch zabezpečili finančné rezervy pre horšie časy.
Aj na aktuálnej schôdzi parlamentu sa dostala do popredia téma výdavkových limitov. Poslanci totiž začali rozpravu k návrhu rozpočtu verejnej správy. Predseda parlamentného výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič (SaS) skonštatoval, že rozpočet na budúci rok je štedrý. V budúcom roku by mali výdavky tvoriť skoro 50 miliárd eur, čo je podľa Viskupiča vysoká suma. Druhým dychom dodáva, že je čas začať šetriť, aby mohli výdavky klesať. Hlasovať o zákone roka by mali poslanci už v nasledujúcich dňoch.