Ako sa darilo dôchodkom v druhom pilieri? Rozdiely vo fondoch sú priepastné, pandémia roztvorila nožnice

Kým na Slovensku je aktuálne takmer 1,7 milióna sporiteľov, štedré výnosy až do výšky takmer 15 percent potešili len približne jedného z troch. Väčšina ľudí si pripísala iba straty – v priemere mínus jedno percento. Majorite ľudí sa teda ich úspory vôbec nezhodnocujú, keďže ich majú uložené v konzervatívnych garantovaných fondoch.

Odborník v oblasti financií z Ekonomickej univerzity v Bratislave Pavel Škriniar tvrdí, že zažívame situáciu, ktorú sme doteraz nikdy nezažili – extrémne nízke až záporné úroky. Práve na tie doplácajú garantované fondy, ktoré investujú do dlhopisov. „Rozdiel vo výkonnosti by mal byť inšpiráciou a varovaním pre sporiteľov. Na jar 2020 bolo mnoho odporúčaní na presun majetku z garantovaného fondu do negarantovaného, respektíve indexového. Kto odporúčanie poslúchol, zvýšil si objem dôchodkových úspor o desiatky percent,“ tvrdí.

V poslednom období garantované fondy garantujú iba stratu. Všetkých päť fondov, ktoré dôchodkové správcovské spoločnosti (DSS) ponúkajú, dosiahlo záporné výnosy.

Čítajte viac Ako by malo vyzerať sporenie v II. pilieri po novom? Do 45 rokov v rizikových fondoch a potom sa úspory budú presúvať, tvrdí odborník

Pripomeňme, že kým prvý dôchodkový pilier funguje tak, že pracujúci posielajú svoje odvody ľuďom v penzii, ten druhý funguje inak. Do neho si každý sporiteľ posiela časť odvodov do fondov, ktoré má vybrané, a tak si zhodnocuje svoje úspory.

Dobrý výber mladých

Dobrou správou je, že podľa správcovských spoločností si mladí ľudia vstupujúci do zamestnania vyberajú relatívne výkonné fondy. Teda tie, ktoré prinášajú najvyššie zhodnotenie úspor. „Novovstupujúci vyberajú predovšetkým fondy s vyšším potenciálom výnosov – akciové či indexové. Je to potvrdením toho, že DSS-ky dokážu sporiteľov pri vstupe do druhého piliera správne navigovať do vhodných fondov,“ hodnotí správanie ľudí Miroslav Kotov, šéf predsedníctva Asociácie dôchodkových správcovských spoločností (ADSS).

V posledných rokoch platilo, že väčšie riziko rovná sa väčší výnos. A toto sú mladší ľudia ochotní akceptovať. „V prípade novovstupujúcich sporiteľov zaznamenávame už dlhodobo pozitívny trend v tom, že si vo veľkej väčšine vyberajú akciové a indexové fondy. Tie by im mali v budúcnosti zabezpečiť požadovanú mieru zhodnotenia a čo najvyššie dôchodky,“ tvrdí vývoj člen predstavenstva dôchodkovej správcovskej spoločnosti NN Martin Višňovský.

Iba tento rok si od januára do konca septembra čisto akciové alebo indexové fondy vybralo vyše 44-tisíc ľudí. Naopak, v menej výnosných fondoch ubudlo vyše 27-tisíc ľudí. „V poslednom roku vidíme zásadný príklon ľudí k investovaniu a z čísiel v druhom pilieri sa zdá, že konečne si viac ľudí uvedomuje rozdiel medzi perspektívnymi rastovými fondmi a konzervatívnymi fondmi, ktoré nie sú pre väčšinu ľudí v aktívnom veku vhodné,“ myslí si o rozmýšľaní ľudí Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko.

Rast zastavila korona

Druhou dobrou správou ohľadom vývoja v druhom pilieri sú čísla nových sporiteľov. Správcovské spoločnosti hodnotia počty ľudí, ktorí vstupujú do druhého piliera, za posledné roky ako uspokojivé. Odvolávajú sa na to, že jeden priemerný populačný ročník mladých ľudí – teda tých, ktorí vstupujú na trh práce – je približne vyše 50-tisíc ľudí, čo viac-menej kopíruje počet novovstupujúcich do druhého piliera. „Ak vezmeme do úvahy, že počet narodených detí sa približne od roku 1993 pohybuje ročne na úrovni 50 – 55 tisíc, a predpokladáme, že obdobný počet ľudí vstupuje na trh práce v posledných rokoch, môžeme povedať, že ročné prírastky klientov v druhom pilieri tomuto obrazu zodpovedajú,“ tvrdí Višňovský.

Počet vstupujúcich do druhého piliera posledné roky rástol pomerne rýchlo. Rekord bol v roku 2019, keď doňho vstúpilo takmer 78-tisíc nových sporiteľov. Odvtedy sa ročné prírastky zmenšili, no aj tak zostali na pomerne dobrých číslach. Višňovský a ďalší oslovení správcovia sa zhodujú, že za pribrzdeným rastom je pandémia. Dôvodom je, že stále sa väčšina zmlúv uzatvára osobne a pomocou finančných sprostredkovateľov. To však zamedzila pandémia. „Napriek existencii nástrojov na vzdialené uzatváranie zmlúv sa stále uprednostňuje osobný kontakt, ktorý je v posledných dvoch rokoch limitovaný,“ tvrdí Višňovský. Garantované fondy

Negarantované fondy

Čítajte viac Rozpočtová rada hodnotí rozpočet ako realistický. Kľúčová je však dôchodková reforma

„Tento rok očakávame, že do druhého piliera vstúpi od 50– do 60-tisíc nových sporiteľov a celkový počet sporiteľov v druhom pilieri tak bude atakovať hranicu 1,7 milióna,“ tvrdí pre Pravdu Kotov. Pre porovnanie, pred piatimi rokmi bolo sporiteľov o 300-tisíc menej.

Treba rozmýšľať dlhodobo

Všetci oslovení odborníci na financie sa zhodujú, že aj keby sporiteľov vystrašila súčasná neistota ohľadom budúceho vývoja ekonomiky, treba sa pozerať na dlhodobý horizont a nepodliehať krátkodobým výkyvom. Beáta Lipšicová z Uniqy tvrdí, že na sporiacom horizonte minimálne desať rokov by ľudia nemali pozerať na aktuálne vrtochy na trhoch. „Je potrebné si uvedomiť, že sporenie na dôchodok je beh na dlhú trať,“ dodáva. Búlik pripomína, že vstup do druhého piliera človeka v skutočnosti nič nestojí. „Pri druhom pilieri treba vždy zdôrazňovať, že ide o sporenie z hrubého príjmu z povinných odvodov, ktoré sporiteľa reálne nič nestojí, ale ponúka mu príležitosť sporiť na osobnom účte,“ hovorí.

Smutnou realitou však zostáva, že stále veľká väčšina ľudí má všetky úspory alebo časť z nich v slabo výkonných garantovaných fondov. Ide o takmer 1,2 milióna zo všetkých sporiteľov. Práve tí si tento rok zapísali straty. To koniec koncov konštatuje aj ministerstvo práce Milana Krajniaka (Sme rodina). „Signifikantná časť sporiteľov nemá optimálne zvolenú alokáciu majetku v dôchodkových fondoch,“ píše sa v predbežnej informácii v novele zákona o dôchodkovom sporení.

V súčasnosti ministerstvo práce pripravuje zmeny v II. pilieri. Po novom by mladí ľudia mali do neho vstúpiť povinne. Štát im nachystá sporiacu stratégiu, pričom sporiteľ ju bude môcť odmietnuť. Na začiatku sporenia by mali mať ľudia vložené peniaze v rizikovejších akciách a indexoch a postupom času by sa mali presúvať do konzervatívnejších dlhopisov. Krajniakov rezort má zmeny v zákone predložiť do pripomienkového konania ešte koncom tohto roka.