Zároveň očakáva výrazne nižší deficit v tomto roku, a to o 1,2 %. Vyplýva to z hodnotenia návrhu rozpočtu verejnej správy, ktoré v pondelok na tlačovej konferencii predstavil predseda RRZ Ján Tóth.
Čítajte viac Matovič predstavil prvú časť daňovo-odvodovej revolúcie. Pracujúci rodič môže dostať až 200 eur na dieťa
Rozpočet verejnej správy pre rok 2022 je podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) opäť pripravený realisticky. Vyplýva to podľa predsedu rozpočtovej rady Jána Tótha z toho, že rada predpokladá deficit o 0,5 % HDP nižší. Nakoľko RRZ očakáva v tomto roku výrazne nižší deficit, o 1,2 % HDP ako odhaduje rezort financií, a táto úspora sa neprenáša dostatočne aj do budúceho roka, samotný rozpočet znamená uvoľnenie konsolidačného úsilia o 0,6 % HDP. To komplikuje plnenie cieľov pre nasledujúce roky. V prípade potvrdenia lepšieho vývoja v roku 2021 by tak vláda mala zvážiť adekvátne zníženie tohto uvoľnenia.
Pre dlhodobé zdravie verejných financií je podľa RRZ kľúčové prijať všetky tri diskutované fiškálne reformy, teda výdavkové limity, zefektívniť dlhovú brzdu a finančne zastabilizovať dôchodkový systém. Splnenie vládou prezentovaných strednodobých cieľov rozpočtu spolu s plnením záväzku z plánu obnovy v oblasti dôchodkov by mohli zabezpečiť stabilizovanie dlhu, ako aj zlepšenie dlhodobej udržateľnosti bezpečne do zóny stredného rizika. Rada však v analýze rozpočtu poukazuje, že v rozpočte chýbajú opatrenia v sume 1,3 % HDP na realistické splnenie avizovaných strednodobých cieľov v rokoch 2023 a 2024.
Ekonomika postupne prestáva byť podľa Tótha podchladená a teda nepotrebuje dodatočné stimulovanie. Ekonomika v budúcom roku by mala mať produkciu blízko svojho potenciálu. Komplikáciou budúceho roka podľa Tótha bude, že dostupnosť verejných zdrojov bude skôr utlmovať hospodársky rast, lebo skončia jednorazové COVID stimuly a zároveň nebudú vyvážené prílevom zdrojov z eurofondov. „Čiže budeme mať v budúcom roku problém tzv. fiškálneho útesu, že aj bez rozpočtu tá dostupnosť verejných zdrojov bude menšia a bude tlačiť na utlmovanie ekonomiky,“ povedal Tóth. Ak by pokračovali negatívne prekvapenia z makro prostredia, situácia sa bude podľa neho zhoršovať. Preto rozpočtová politika roku 2022 by mala byť opatrná a mala by sledovať vývoj a či trend zhoršovania bude pokračovať alebo či dosiahneme stabilizáciu.
Je predpoklad, že sa schvália dve z troch reforiem, teda prijatie výdavkových limitov a prijatie zlepšenia finančnej stability dôchodkov. „Stále však existuje neistota ohľadom dlhovej brzdy,“ povedal Tóth. V hodnotení dlhodobej udržateľnosti je však podľa neho kľúčové, či sa prijme dôchodková reforma, či sa zlepší stabilita dôchodkov alebo nie. Pretože to má veľký dopad na dlhodobú udržateľnosť.
Rozpočet opakovane v ďalších rokoch neobsahuje podľa Tótha konkretizované konsolidačné opatrenia pre dosiahnutie vládou stanovených cieľov a teda nie je bez dodatočných opatrení realistický. Bez týchto opatrení je konsolidácia nulová, napriek očakávanému prehrievaniu ekonomiky v roku 2023 a teda ideálnym podmienkam. Podľa RRZ by deficit bez konkretizovaných opatrení tak mohol dosiahnuť úroveň 3,9 % HDP v roku 2024, namiesto cieľa 2,6 % HDP. Chýbajú špecifikované opatrenia vo výške 1,3 % HDP, teda 1,5 mld. eur.
Za predpokladu, že by medzi reformami, ktoré sa príjmu, bola dôchodková reforma, ktorá by spĺňala náš záväzok v rámci EK a plánu obnovy, tak by spolu s rozpočtom došlo k zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti o 0,4 % HDP. Z pásma vysokého rizika by sme sa dostali na hranicu stredného a vysokého rizika. V rozpočte teda podľa Tótha chýbajú dodatočné opatrenia a reformy.