Slovenské hospodárstvo sa podľa OECD v čase energetickej krízy ukázalo ako odolné, ekonomické oživenie po pandémii Covid-19 sa však spomalilo. Inflácia síce spomalila, zostáva však stále vysoká. Kľúčovou výzvou je zlepšenie udržateľnosti verejných financií.
Čítajte viac Riaditeľka McDonald's hovorí, koľko u nich zarobia ľudia, čo Slovákom chutí a ako funguje ich biznis
„Rast ekonomiky sa má v rokoch 2024 a 2025 zrýchliť. Nižšia inflácia povedie k rastu reálnych miezd a spotreby. Očakávané oživenie zahraničného dopytu a využitie európskych fondov podporí export a investície. Riziká sú spojené predovšetkým s možným opätovným rastom cien energií a problémami v dodávateľských reťazcoch,“ priblížila OECD.
Na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií, ktoré budú čeliť výraznému starnutiu populácie, je podľa organizácie potrebná ambiciózna fiškálna konsolidácia. Pripomenula, že fiškálna politika počas pandémie a energetickej krízy zhoršila stav verejných financií. „Potrebná je dôveryhodná strednodobá stratégia fiškálnej konsolidácie, ktorá by mala byť postavená na revízii výdavkov a ich zefektívnení,“ zdôraznila OECD.
Prípadné opatrenia na pomoc s rastúcimi životnými nákladmi by mali byť podľa nej cielené na domácnosti, ktoré nie sú dostatočne pokryté doterajšími sociálnymi opatreniami. Posun daňového mixu zo zdaňovania práce na majetkové a environmentálne dane by ho spravil viac prorastový a priateľský k životnému prostrediu. Prostriedky z eurofondov vytvárajú príležitosť na ambicióznu konsolidáciu bez obmedzenia investícií na digitalizáciu a „zelené“ hospodárstvo.
Zvyšovanie zamestnávania žien s malými deťmi by podľa OECD pomohlo na Slovensku znížiť rozdiel v odmeňovaní medzi mužmi a ženami, ako aj obmedziť vplyv zmenšujúcej sa pracovnej sily. Pomohol by tomu napríklad zlepšený prístup k predškolským zariadeniam a vyššia flexibilita pracovných zmlúv.