Ak má štát vyššie výdavky ako príjmy, vzniká rozpočtový deficit, ten sa skladá do dlhu. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami štát rieši tak, že peniaze si požičia na finančných trhoch. Štát na rozdiel od domácností takto môže fungovať dlho. Slovensko dlhodobo zostavuje deficitné rozpočty. Ak je však rozdiel medzi výdavkami a príjmami priveľký a dlhodobý, krajina sa stáva v očiach trhov nedôveryhodná a riziko bankrotu sa zvyšuje. Vtedy aj štát musí ozdravovať financie, teda zvyšovať svoje príjmy a znižovať výdavky. Optimálne by sa to malo diať naraz.
Nájdeme miliardy, hovorí vláda
Presne v tejto situácii je teraz Slovensko. Deficity generujeme dlhodobo a aj v časoch, keď iné krajiny EÚ vytvárali prebytky. Preto v súčasnosti je už takzvaná konsolidácia verejných financií absolútnou nevyhnutnosťou. Premiér Robert Fico dokonca hovorí, že táto téma sa stala prioritou vlády. Práve preto vláda 24. apríla prijala na svojom zasadnutí Program stability Slovenskej republiky na roky 2024 až 2027. Tvrdí v ňom, že počas tohto volebného obdobia chce ozdraviť verejné financie o 3,9 miliardy eur. Cieľom má byť postupné zníženie rozpočtového deficitu v rámci verejnej správy pod tri percentá HDP.
Zmenšiť dieru rozpočtu pod tri percentá HDP je potrebné na to, aby prestal rásť dlh. Ten je v súčasnosti na úrovni 56 percent HDP. Ak by krajina nekonsolidovala, dlh by do konca roka 2027 narástol na 67,8 percenta HDP. Ak sa ministerstvu podarí dosiahnuť konsolidáciu, o ktorej hovorí, dlh bude stúpať pomalšie a v roku 2027 by sa mal dostať na 62,3 percenta.
Platí, že čím vyšší je slovenský dlh, tým väčší problém požičať si na finančných trhoch krajina môže mať.
Čítajte viac Namiesto šetrenia veľká pokuta? Vláda chystá zmenu pravidiel, ktorá môže byť protiústavná. Podľa ministra nič nehrozí
Zatiaľ nie je jasné, ako to bude chcieť vláda urobiť. Kabinet už predstavil nové dane z tabaku a zo sladených nápojov, to je ale iba zlomok z toho, čo skutočne potrebuje ušetriť.
V roku 2025 z týchto opatrení môže podľa odhadov rozpočet počítať so sumou okolo sto miliónov eur. Vláda teda bude musieť hľadať ďalšie miliardy. Aj v schválenom programe hovorí o zámere „prijať ďalšie opatrenia smerujúce k progresívnejšiemu a spravodlivejšiemu daňovému systému“.
Konkrétne opatrenia nad rámec dvoch nových opatrení zdaňovania problémovej spotreby kabinet Roberta Fica zatiaľ nepredstavil. Vo všeobecnosti však platí, že zdanenie takzvaných negatívnych externalít patrí k najmenej škodlivým daniam pre ekonomiku, ďalšie v poradí sú dane z majetku a zo spotreby. Naopak, za najškodlivejšie sa vo všeobecnosti považuje zdanenie práce a ekonomickej aktivity všeobecne. Súčasťou minuloročného konsolidačného balíka bolo aj zdanenie práce, vláda totiž zvýšila sadzbu odvodov do zdravotnej poisťovne.
Vláda tiež upozorňuje na to, že verejným financiám pomôže aj to, že pomoc s cenami energií bude postupne odznievať. Energopomoc v roku 2023 dosiahla objem 2,5 percenta HDP. Celkový vplyv pomoci s energiami stál rozpočet v minulom roku dve miliardy eur. Výdavky verejnej správy v tomto roku by mali podľa odhadov vlády klesnúť na 583 miliónov eur.
Na základe súčasných predpokladov je na pokles deficitu pod tri percentá HDP potrebné prijať do konca volebného obdobia úspory v celkovom objeme 2,6 percent HDP, teda 3,9 miliardy eur. Kľúčovým predpokladom je, že ekonomika na tomto horizonte dokáže vygenerovať rast na úrovni dvoch percent HDP.
Čítajte viac Tlak na Ficovu vládu sa zväčšuje. Nové čísla ju potešili, Kamenický sa ale chystá niekomu zobrať
Výdavkové limity sú stále na stole
Vláda v dokumente potvrdzuje, že sa chce prihlásiť k výdavkovým limitom. Národné limity ale vláda nahradí vlastným zákonom, ktorý bude zohľadňovať európsky rámec a čisté výdavky. Slovensko sa však k dodržiavaniu výdavkových limitov zaviazalo v Pláne obnovy a odolnosti. Európsky rámec ale berie do úvahy relatívne krátky dvanásťročný horizont, národné limity, ktoré sa majú zmeniť, brali do úvahy udržateľnosť v nasledujúcich päťdesiatich rokoch. Preto napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vyjadruje obavy o to, či nová podoba výdavkových limitov bude v súlade s ústavou.
Zmiešané signály posiela v dokument o raste miezd. Naznačuje, že potreba šetriť verejné zdroj neovplyvní rast miezd vo verejnom sektore. Celkovo by však mzdy mali rásť. „Vyjednávania vo verejnom sektore by mali reflektovať na potrebu konsolidácie. Súkromný sektor by tak v roku 2024 mal predbehnúť vo zvyšovaní platov verejnú správu. V ďalších rokoch sa nožnice medzi rastom priemernej mzdy v ekonomike a produktivitou práce postupne uzavrú. Reálna mzda by sa od 2025 mala zvyšovať priemerným tempom dve percentá ročne,“ uvádza sa v správe.
Čítajte viac Trináste dôchodky zhoršujú dlhodobý stav verejných financií, odkazujú experti
V neprospech rozpočtu hovorí aj zvýšenie dôchodkov. Sociálna poisťovňa v minulom roku minula na dôchodky zhruba desať miliárd eur. Tieto výdavky rástli a prispelo k tomu zvýšenie trinásteho dôchodku a takisto mimoriadna valorizácia dôchodkov v lete minulého roka. Náklady na sociálne dávky tak vzrástli o deväť percent.
„Kľúčovým faktorom rastu je aj v tomto roku silná valorizácia dôchodkov spôsobená minuloročným rastom inflácie. Na zvýšení výdavkov sa významne podieľa aj opatrenie umožňujúce odchod do dôchodku po 40. odpracovaných rokoch. Vplyv má aj zvýšenie 13. dôchodkov na úroveň priemerného dôchodku,“ uvádza sa v správe. Tieto výdavky výrazne ovplyvňujú výšku deficitu. Rozpočtová rada prepočítala, že ak by sa mimoriadne nevalorizovali dôchodky a ak by sa nezvyšoval trinásty dôchodok, rozpočtový deficit by klesol až na 4,1 percenta HDP.