Hneď prvá rada znie: Naučiť sa míňať menej. Mne samému sa to nedarí a jediné, čo som sa naučil, je nechodiť nakupovať potraviny hladný. Ako teda na to?
Plánujte. Nielen nákupný zoznam, kde si napíšete, čo chcete kúpiť, aby ste nekúpili viac. Naplánujte si zoznam, ktorý bude zostavený tak, ako sa tovary nachádzajú v predajni. Čiže si urobíte premyslenú prechádzku po predajni a nebudete behať od jedného kraja k druhému, pretože tým ste vystavený možnosti nakúpiť aj niečo iné.
Míňať menej však nemusí znamenať len menej nakupovať v obchodoch. Kde sa ešte dá ušetriť?
Využívajte napríklad zľavy. Keď máte v schránke, v aplikácii alebo na internete akciové letáky, môžete si podľa nich zostaviť aj jedálny lístok. Čiže nebudete nakupovať to, čo nie je v akcii, ale to, čo v akcii je.
Každý finančný odborník hovorí, že najdrahšie peniaze sú tie požičané, ale nie vždy sa dá žiť bez úverov, zvlášť keď ide o bývanie. Druhá rada: Ako naložiť s úvermi?
Hypotéka, keď ste ju už spomenuli, nie je spontánny dlh. Nie je to tak, že sa ráno zobudíme a povieme si, dnes si kúpime byt, alebo sme na prechádzke a povieme si, že tento dom sa nám páči, ten si kúpime. Je to dlh, na ktorý sa chystáte nejaký čas. Najprv si uvedomíte, že chcete bývať, následne začnete vyhľadávať potenciálne lokality a až potom dochádza k samotnému nákupu. A práve v tomto čase, keď si uvedomíte, že máte potrebu bývať a chceli by ste si zobrať hypotéku, už vtedy začnite splácať. Začnite simulovať, ako keby ste hypotéku splácali od prvého dňa, ako ste si povedali, že by ste ju mohli mať. Až do kúpy bytu už simulujete život s hypotékou, ste otestovaný a zároveň máte vytvorenú aj nejakú finančnú rezervu. Ak ste siahli aj na peniaze, ktoré ste si odkladali, tak viete, že nie ste schopný splácať hypotéku. Naopak, keď ste na ne nesiahli, tak viete, že to budete vedieť splácať a zároveň máte aj peniaze, ktoré môžete použiť na neočakávané udalosti v budúcnosti, napríklad aj na splátky tohto dlhu.
Spomínali ste finančnú rezervu, to je tretia z univerzálnych rád, ktorú odborníci ľuďom dávajú. Sú však ľudia, ktorí by si tú rezervu aj vytvorili, ale žijú od výplaty k výplate. Čo by ste poradili im?
Rozdelil by som ľudí žijúcich od výplaty k výplate na dve skupiny. Sú ľudia, ktorí bez ohľadu na to, koľko zarábajú, minú úplne všetko a ešte sa im aj máli. Potom máme druhú skupinu ľudí, ktorí majú naozaj veľmi nízky príjem a je pre nich problém vystačiť s ním na bežné výdavky. Skôr sa poďme venovať tej prvej skupine. Keď je ich životný štýl minúť všetky peniaze, ktoré zarobia, vedia si hneď nastaviť trvalý príkaz na 1% a potom toto 1% postupne zvyšovať. Výsledok je, že vždy minú všetko, ale na konci mesiaca budú mať vždy nejakú časť odloženú. Toto sa týka aj tých, ktorí iba uvažujú o tom, že začnú sporiť, ale nevedia z čoho. Nastavte si trvalý príkaz na 1% na deň výplaty a toto 1% si odkladajte napríklad na sporiaci účet v banke.
A čo tá druhá skupina?
Veľmi dôležitý je audit výdavkov. Je potrebné si uvedomiť, kam všade idú peniaze a urobiť prioritizáciu toho, čo je naozaj nevyhnutné a čo by sme mohli oželieť. Samozrejme, nie každému vieme dať radu, sú ľudia, ktorým nevieme pomôcť.
Budujeme rezervu, ale aj tá by sa mala nejakým spôsobom rozdeliť. Štvrtá rada: Ako manažovať rezervy?
V banke by ste mali mať peniaze na pokrytie približne trojnásobku mesačných výdavkov. Napríklad, keď už ideme do toho dlhu, otestujeme sa a už máme niečo na splátky úverov. Ale táto trojmesačná rezerva by mala byť vytvorená na pokrytie bežných výdavkov, nielen dlhov. Keď už máme vytvorenú krátkodobú rezervu, na pokrytie tých troch mesiacov, potom by sme si mali uvedomiť, že potrebujeme mať niekde peniaze aj na to, keď sa vyskytnú nejaké väčšie problémy, čiže strednodobá až dlhodobá rezerva. Napríklad aj dôchodok, raz sa ho dožije väčšina ľudí a nemyslieť naň by bolo naozaj krátkozraké. Rezerva by mala byť krátkodobá, strednodobá aj dlhodobá. Podľa toho, na aký dlhý čas je určená, podľa toho má byť aj umiestnená.
Veľmi to zjednoduším. Už sme sa naučili menej míňať, vytvorili sme si nejakú rezervu, mal by nasledovať nejaký ďalší krok. Je piatym krokom to slovo, ktorého sa mnohí ľudia tak veľmi boja, a to je investovanie?
Investovanie prináša možnosť pokoriť infláciu. Je to nákup podnikania a podnikanie ako také je práve ten sektor, ktorý dokáže prekonať infláciu. Investovaniu sa netreba vyhýbať, netreba sa ho báť. Na čo treba dávať pozor, aby sme naozaj mali tie tri typy rezerv, krátkodobú, strednodobú a dlhodobú. Nemalo by sa začínať s tou dlhodobou, pretože niekde dávame peniaze, ktoré majú pracovať a nemáme k nim mať prístup. Keď zasadíte strom, tak nepôjdete o týždeň zbierať to, čo ste zasiali, lebo ten strom vám prinesie úrodu až po iks rokoch. Tam nám je viac-menej zrejmé, že strom nemôžeme vybrať zo zeme a zjesť, ale že to prinesie efekt až z dlhodobého horizontu. Takto funguje aj investovanie. Vložíme peniaze a necháme ich tam minimálne 10–15 rokov, ideálne na desiatky rokov, keď sa bavíme o investovaní alebo budovaní rezervy na dôchodok.
Jednou z rád, ktorú odporúčate, je, že ľudia by mali poznať svoje aktíva a pasíva, ale mnohí netušia, čo to je. Poďme si to v šiestom bode vysvetliť na konkrétnych príkladoch.
Poviem to zjednodušene. Aktívum je to, čo prináša nejaký úžitok, aj po príjmovej stránke, a pasívum je to, čo peniaze iba žerie. Napríklad auto môže byť aj aktívum, aj pasívum. Keď sa s ním iba tak vyvážate, tak je to pasívum, pretože musíte plniť nádrž, meniť pneumatiky a podobne. Naopak, keď vďaka nemu viete zohnať príjem, či už zamestnanie, alebo podnikanie, tak je to auto aktívum, pretože prináša peniaze. Treba si uvedomiť, kam idú naše peniaze, či z toho máme úžitok aj po príjmovej stránke, že nám to zlepšuje príjem alebo inak povedané, že by sme ten príjem nemali, ak by sme toto aktívum nevlastnili.
Je možné žiť aj bez pasív? Ak má človek auto, ktorým sa len tak vyváža, má myslieť na to, či by vo voľnom čase nemal robiť povedzme taxikára?
Určite nie, peniaze si treba aj užívať a to pasívum potrebujeme mať. Peniaze sú na to, aby nám slúžili, nie aby sme my slúžili peniazom. To, o čom som hovoril, bolo v tom zmysle, že keď máme nejaké finančné problémy, tak by sme sa ako prvých mali zbavovať práve pasív a nie aktív. Takže potrebujeme naozaj vedieť, čo nám peniaze prináša a čo nám ich žerie.
Zo skúseností vieme, že ľudia okrem investovania nemajú radi ani slovo poistenie, dokonca ho až neznášajú. O tom bude siedmy bod – prečo je poistenie nevyhnutné?
Pretože poistenie je finančná rezerva, ktorú dostanem po splnení určitých podmienok. Ľudia možno poistenie nemajú radi kvôli tomu, že ho majú nevhodne nastavené, možno kúpili to, čo nepotrebujú, alebo si kúpili niečo nesprávne a myslia si, že za tie peniaze dostanú niečo iné ako to, čo si dohodli s poisťovňou. Typický príklad je povinné zmluvné poistenie a havarijné poistenie. Povinné zmluvné poistenie je zo zákona povinné a havarijné je dobrovoľné. To, že máme nejaké poistenie týkajúce sa auta, ešte neznamená, že mi opravia celé auto, keď sa niečo stane a spôsobím škodu. Na to je práve havarijné poistenie. Poistenie je dobré na to, aby sme vykryli napríklad opravu auta, aj keď na ňu peniaze práve nemám. Kým by sme našetrili na nové auto alebo opravu toho starého, trvalo by to veľmi dlhý čas. Poistenie nám ponúka peniaze pri splnení určitých podmienok.
Veľa ľudí funguje spôsobom: Mne sa to stať nemôže. Konkrétne príklady ukazujú, že stať sa môže všeličo.
Poistenie nie je na to, že každému sa niečo stane, je to v podstate produkt solidárny. Veľké množstvo ľudí sa skladá na jednu poistnú udalosť jednému človeku. A poisťovňa je na to, aby kontrolovala, či dodržal všetky pravidlá. Ak nedodržal, tak to sú tie poisťovacie podvody.
Dá sa poistiť aj príjem, a keď áno, tak čo poradíte v ôsmom bode?
Najlepšia je finančná rezerva, čiže mať peniaze kedykoľvek k dispozícii, aby sme nemuseli nikomu vysvetľovať, prečo ich potrebujeme, sú neúčelové a bez viazanosti. Jednoducho finančná rezerva v banke je práve na to, aby sme mali zabezpečený príjem na pokrytie bežných výdavkov. Keď sa stane niečo, kvôli čomu nebudeme môcť vykonávať svoju zárobkovú činnosť, na to existuje životné poistenie, rizikové poistenie, poistenie kritických chorôb, práceneschopnosti, doby nevyhnutného liečenia. Toto všetko sú typy poistení, ktoré nám zabezpečia, ak už nie celý, tak aspoň časť príjmu, aby sme dokázali preklenúť obdobie, keď je náš príjem znížený.
Teraz si predstavme človeka, ktorý odchádza do dôchodku, nikdy sa mu nič nestalo a počíta, koľko peňazí vyhodil na poistenie.
To je pravda, ale poistenie je služba. A žiť celý život v tom, že sa nám nič nemôže stať, lebo nemáme krytie, je niečo iné ako to, že sme v pohode, aj keď sa nám niečo stane vieme, že naše okolie, ktoré je závislé od nášho príjmu, nebude trieť biedu.
Zabudnite na výhovorky a sporte, to je deviata rada. Naozaj si myslíte, že ten, kto nesporí, sa len vyhovára?
Väčšina ľudí má príjem v takej výške, aby z neho dokázali mesačne odkladať. Keď niekto minie vždy všetko, čo zarobí, nech si vyskúša napríklad zaokrúhľovanie platieb. Viaceré banky ponúkajú túto možnosť, že keď zaplatíte kartou alebo vám odídu peniaze z účtu, tak sa táto mínusová položka na účte zvýši. Môže to byť buď o nejaké percento, alebo sa to zaokrúhľuje na 1 €, 5 € či 10 €. Tieto peniaze, ktoré sú navýšené, idú na sporiaci účet. Platením síce miniete zase všetko, ale na konci mesiaca budete mať nejakú finančnú rezervu. Vyskúšajte, uvidíte.
Posledná rada znie: Dajte si poradiť. S týmto majú ľudia naozaj problém. Jednak sa boja, či ich finančný poradca nejakým spôsobom neoklame a neponúkne im to, čo je výhodné pre neho a výšku jeho provízie, alebo nevedia, kde a ako majú toho pravého profesionála nájsť. A už vôbec netušia, koľko stoja jeho služby. Stoja jeho služby vôbec niečo?
Treba rozlišovať medzi odborníkmi, ktorí si naozaj môžu dať zaplatiť za služby nejakou hodinovou taxou, alebo sú hodnotení provízne. To, ako nájsť toho správneho, môžeme prirovnať k akémukoľvek povolaniu, či je to murár, lekár, predavač v obchode. Každý vám môže ponúknuť niečo, čoho sa potrebuje zbaviť a vám je to zbytočné, takže je to skôr o etike a morálke. Pre nájdenie odborníka môžete využiť odporúčania tak, ako ste už zvyknutý niekde nakupovať, alebo sa niekoho vo svojom okolí pýtate, kde zohnal toto, kde sa dá niečo kúpiť. Toto sú presne tie odporúčania, ktoré posúvajú aj finančných sprostredkovateľov k početnejšej klientele iba vďaka tomu, že sú s nimi klienti spokojní.