Moderné kachľové pece a kozuby sú už také dimenzované, že dym z komína takmer vôbec nevidíte. Problémom je tiež mokré drevo. Len správnou prevádzkou kachľových pecí a kozubov vieme znížiť emisie až o 50 percent, tvrdí v rozhovore pre denník Pravda Robert Šalvata, prezident Medzinárodného zväzu kachliarov a poradca Cechu kachliarov.
Mali sme tu viac ako dva roky energetickú krízu. Čo to spravilo s predajom kachľových pecí a kozubov?
V roku 2022 sme zaznamenali rekordný rok. Už pandémia spôsobila nárast dopytu, to bol asi 20– až 30-percentný nárast predaja medziročne. Ten bol spôsobený tým, že ľudia viac času trávili doma. Chceli si skrášliť svoj domov práve kachľovými pecami či kozubmi. Keď si doma večer zakúrite, oheň vytvára peknú atmosféru. Jedna holandská kachliarska firma urobila prieskum a zistili, že najlepší „tmelič“ rodiny je oheň v kozube alebo v peci. Dnes sú deti často ovplyvnené technikou, teda mobilmi či tabletmi. Keď sa zakúri v kozube alebo peci, tak horiaci oheň upúta ich pozornosť a rodina sa zíde okolo „rodinného kozuba“. Druhý dôvod zvýšeného dopytu bol strach z energetickej krízy. Medzi ľuďmi panovala veľká obava, že nebude dostatok plynu, čo sa nakoniec nepotvrdilo. To spôsobilo ďalší nárast o viac ako 50 percent v našich predajoch.
Viete povedať aj konkrétne čísla, o koľko sa medziročne viac postavilo kachľových pecí a kozubov?
Presnú štatistiku na Slovensku neevidujeme. Podľa počtu členov cechu a vydaných živnostenských oprávnení však odhadujeme, že ročne pribúda približne 10-tisíc individuálne postavených stavieb kozubov, kachľových pecí a sporákov. Pri ročnom náraste o 50 percent to je okolo 15-tisíc stavieb.
Skúste ešte vysvetliť rozdiel medzi kachľovou pecou a kozubom.
V súčasnosti sa ten rozdiel pri možných kombináciách skoro vytráca. Základným rozdielom je to, že kozub je ohnisko, ktoré bolo v minulosti otvorené a dnes je uzavreté dvierkami krbovej vložky hlavne s väčším presklením. Je určené na častejšie prikladanie dreva. Kachľová pec má menšie presklenie dvierok a väčšiu hmotnosť. Do nej stačí priložiť len raz či dvakrát za deň. Často sa pri stavbe pece využíva keramika. Je to ťažký akumulačný materiál, ktorý sa ako špongia nabije energiou a potom dlhodobo sála teplo do priestoru. Takto dokáže sálať teplo 12 až 24 hodín. Kachľová pec sa teda vníma ako väčšia a ťažšia stavba s menším presklením. Ako som už povedal, takéto rozdiely boli hlavne v minulosti. V súčasnosti je to už skombinované tak, že aj kachľová pec môže mať väčšie presklenie spolu so všetkými ďalšími výhodami v podobe udržania si tepla na dlhý čas až do 24 hodín.
Akú veľkú investíciu treba v prípade kozubov či kachlí?
Najlacnejšou kategóriou sú kozubové piecky. Je to samostojace vykurovacie zariadenie, kde sa cena pohybuje od 500 eur až po tie kvalitnejšie do 3 000 – 4 000 eur. Potom tu sú teplovzdušné kozuby s výškou investície od 5 000 eur až po 10-tisíc eur. Nad 10-tisíc sú potom akumulačné stavby kozubov a kachľových pecí. To sú zariadenia, kde stačí priložiť raz či dvakrát za deň a stavba sála teplo celý deň.
Spomínali ste zvýšený dopyt v poslednom období. Stíhate ho pokrývať a ako je to s čakacími lehotami?
Toto bol problém hlavne v roku 2022 a pretrvával do polovice roka 2023. Dopyt bol taký veľký, že sme ho nevedeli vykrývať. Tým, že remeslo kachliar nie je pásová výroba a je to umelecká práca, tak sme nevedeli nárazovo zvýšiť svoje kapacity. Dopyt sa od polovice vlaňajška ustálil a v súčasnosti sú dodacie lehoty štandardné. Termín dodania je od jedného do štyroch mesiacoch, v závislosti od produktu.
Hovorili ste tiež o kombinácii kozubov či kachľových pecí s tepelným čerpadlom, v čom je výhodná?
Tepelné čerpadlá sú v súčasnosti veľmi žiadané. Vnímame ich tiež ako výborný zdroj vykurovania a v lete dokonca aj chladenia. Každý systém má svoje výhody a nevýhody. Preto potrebujeme spojiť výhody rôznych vykurovacích zariadení na trhu. Tepelné čerpadlá fungujú výborne a využívajú energiu zo vzduchu a premieňajú ju do vody. Efektivita premeny klesá v momente, keď sú vonku nižšie teploty. Ak máme vonku mínusové teploty, efektivita tepelného čerpadla je nižšia, v mrazoch sa tak využíva omnoho viac elektriny na prevádzku tepelného čerpadla a tým je spotreba elektriny vyššia. Práve preto je vhodné v takýchto podmienkach doplniť tepelné čerpadlo o kachľovú pec či kozub, ktoré vedia doplniť tepelné čerpadlo v zimných mesiacoch. Kachľovou pecou môžeme získať aj teplú úžitkovú vodu, takže vieme veľmi efektívne dodávať energiu do celého domu. Sú to systémy, ktoré sa ideálne dopĺňajú. Synergia tu funguje veľmi dobre.
Výhodou kachľových pecí a kozubov je ich nezávislosť od elektrickej energie. Odporúčali by ste ich preto ľuďom v oblastiach, kde dochádza k častým výpadkom elektriny?
Jednoznačne áno, ale otázne je, ktoré sú to oblasti, lebo aj v okolí Bratislavy došlo koncom decembra k výpadkom elektriny na viac ako jeden deň. Vrtochy počasia spôsobujú, že výpadky môžu nečakane nastať aj v rozsiahlejších oblastiach a na dlhší čas. Práve počas obdobia výpadku elektriny dokáže kachľová pec či kozub zabezpečiť bezpečnosť a nezávislosť. Chceli by sme do legislatívy presadiť, aby každý dom mal povinnosť mať minimálne jeden núdzový komín. Ak dôjde k nečakanému výpadku, tak dokážu využiť spotrebič na drevo, ktorý môže okamžite fungovať bez elektriny.
Aké sú rozdiely medzi starými kachľami, ktoré možno poznáme z chalúp a chát, v porovnaní s tými modernými? Ako pokročili technológie či materiály v tomto segmente a sú moderné stavby energeticky efektívnejšie?
Princíp stavby ostal podobný, ale technológia sa výrazne posunula dopredu. Je to aj tlačené legislatívou a hlavne Ekodizajn smernicou Európskej únie, ktorá nariaďuje dodržiavanie emisných limitov. V súčasnosti moderné kachľové pece a kozuby fungujú tak ekologicky, že z komína nie je vidieť skoro žiadny dym.
Skúste to viac vysvetliť.
Ohnisko je skonštruované tak, že aj prívod vzduchu je optimalizovaný a počas horenia neprichádza k tvorbe dymu. Práve samotné dymenie je známkou nekvalitného horenia a spôsobuje znečistenie. Vytvorenie kvalitných podmienok na horenie je hlavný pokrok vývoja pri znižovaní emisií. Znamená to, že ohniská kachľových pecí a kozubov sa tak optimalizovali, že skutočné emisné hodnoty sú minimálne a je tam vysoká účinnosť. Vieme dimenzovať kachľovú pec až do účinnosti 90 percent. To znamená, že 90 percent energie sa plnohodnotne využije v dome. Desať percent je potrebných na to, aby komín prirodzene ťahal. Ísť do vyššej účinnosti pri spaľovaní dreva nie je možné. Je tam potom riziko, že vznikne kondenzácia spalín v rámci komínového systému a to vytvára decht – čiernu hmotu, ktorá zapácha a je vysoko horľavá. Z pohľadu ekológie došlo v oblasti kachliarskeho remesla k obrovskému pokroku.
Čiže môžeme povedať, že s kvalitnejšími technológiami a materiálom pri stavbách kachľových pecí a kozubov sa znižuje množstvo vypúšťaných emisií?
Je to tak. Sú tam dve veci, ktoré treba povedať. Modernými kachľovými pecami a krbmi vieme znížiť emisie. Druhá vec je, že aj správnym prevádzkovaním a pravidelnou údržbou kachľových pecí a krbov vieme výrazne znížiť emisie.
Čo to znamená – pravidelná údržba?
Pravidelná údržba je kontrola diela zo strany kachliara optimálne jedenkrát za rok, maximálne 2 roky. Pre údržbu komína je vyhláškou 401/2007 stanovené pravidelné čistenie a kontrola komína na jedenkrát za 4 mesiace. Ale dôležité ja aj naučiť sa, ako správne kúriť. Správne kúrenie je zhora, hrubšie polená do 33 cm obvodu dole, na to triesky a medzi ne sa vloží pevný ekologický podpaľovač. A takto to bude pomalšie odhárať zhora ako sviečka. Aby sa nerobili chyby, že sa dá najskôr papier, potom triesky a na to hrubé polená. Kým sa dosiahne správna spaľovacia teplota, tak to veľmi dymí. Problémom je tiež mokré drevo a spaľovanie odpadkov, ktoré do ohňa nepatria. Len novou technológiou emisie neznížime, lebo mnoho ľudí má staré kachle a kozuby. Tam je potrebné vzdelávanie užívateľov, aby vedeli, ako správne zapáliť oheň. Len správnou prevádzkou kachľových pecí a kozubov vieme znížiť emisie až o 50 percent. To je najúčinnejší spôsob, ako vyčistiť ovzdušie. Trúfnem si povedať, že toto má väčší vplyv ako samotná kvalita spotrebiča.
Kachle sú na tom horšie v porovnaní s vykurovaním plynom, ak sa pozrieme na množstvo prachových častí. Čo sa s tým dá robiť?
Prachové častice sú vyzdvihované preto, lebo sú to také jemné prachové častice, ktoré môžeme vdýchnuť a tým môžu spôsobiť respiračné choroby. Novými technológiami sme výrazne znížili tvorbu prachových častíc. Máme štúdiu, ktorá hovorí, že za posledných 30 rokov klesli prachové častice v ovzduší v Európe o 28 percent. Konkrétne v Nemecku bolo minulý rok minimálne množstvo výstrah ohľadom prekročenia limitných hodnôt emisií. U nás meracie stanice registrujú zvýšené hodnoty hlavne v dolinách, kde sa používa nesprávne palivo, napríklad uhlie alebo mokré drevo. Tam treba posilniť vzdelávanie, ako správne kúriť. Potom je tu druhá časť, a to je množstvo emisií oxidu uhličitého. Emisie oxidu uhličitého patria medzi skleníkové plyny, ktoré sú hlavnou príčinou otepľovania našej planéty, čo spôsobuje vrtochy súčasného počasia, ktoré môžeme pozorovať. Práve kachľové pece a kozuby sú najekologickejšie, lebo uvoľňujú počas vykurovania výrazne najmenšie množstvo emisií oxidu uhličitého v porovnaní s plynom či elektrinou.
Na základe čoho to hovoríte, viete to preukázať aj štúdiou či dátami?
Je to štúdia Technickej univerzity vo Zvolene, ktorá skúmala vypúšťanie oxidu uhličitého počas vykurovania rodinného domu a ohrevu teplej úžitkovej vody za rok pri rozličných typoch vykurovania. Ide o modelový nízkoenergetický dom, v ktorom býva štvorčlenná rodina. Pri elektrickom vykurovaní to je viac ako 3 000 kilogramov oxidu uhličitého, ktoré sa uvoľní do ovzdušia za vykurovaciu sezónu. Pri plyne to je tiež okolo 3 000 kilogramov oxidu uhličitého a pri dreve len 262 kilogramov oxidu uhličitého.
Ako je možné, že pri vykurovaní elektrinou vzniká toľko emisií oxidu uhličitého (CO2)? Tam je započítaná výroba elektriny z fosílnych zdrojov?
Drevo patrí k obnoviteľným zdrojom suroviny a Slovensko sa vyznačuje vysokou mierou lesnatosti a zásobami dreva. Pri vyváženom hospodárení s lesmi, tzn. podiel ťažby z celkového bežného prírastku bude vždy menší, dochádza k stálemu narastaniu zdroja drevnej suroviny a stálej šetrnosti lesa. Slovensko takýto princíp hospodárenia zachováva, svedčí o tom zelená správa Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Drevo tiež počas svojho rastu naakumuluje oveľa viac CO2, ako ho uvoľní pri spaľovaní, bilancia je vysoko záporná. Preto sú emisie CO2 pri dreve také nízke v porovnaní s inými druhmi palív.
Aby som odpovedal na vašu otázku, tak musím najskôr niečo vysvetliť. Emisie CO2 nevznikajú len na mieste spotreby, tzn. napríklad v dome pri jeho vykurovaní. Emisie vznikajú počas celej cesty, kým sa tá energia dostane do domu. Tento parameter vyjadruje hodnota primárnej energie. Je to súčet prvotnej energie v mieste jej výroby napríklad v domácnosti, ale aj všetkých strát z dôvodu účinnosti zariadenia na jej výrobu, strát na rozvodoch ako aj energie potrebnej na vynaloženie celého procesu od zdroja (ložiska samotného paliva) až ku konečnému spotrebiteľovi. Množstvo emisií vyprodukovaných pri výrobe energie zase vyjadruje množstvo emisií CO2.
Vlani sa cena palivového dreva prudko zdvihla, čo mohlo mnohých odradiť od vykurovania drevom. Aká je situácia v súčasnosti?
Cena klesla na úroveň pred krízou a situácia sa stabilizovala. Viacerí predajcovia ponúkajú aj sušené drevo, čo je veľmi dôležité. Suché drevo má totiž oveľa vyššiu výhrevnosť. Veľa ľudí si kupuje mokré drevo, lebo je lacnejšie. Neuvedomujú si však, že keď si priplatia za suché drevo, tak vlastne ušetria, lebo ho potrebujú menej na vykurovanie. Je to vďaka jeho vyššej výhrevnosti. Výhrevnosť jedného kila suchého dreva je 4 kWh (kilowatthodiny). Keď máme čerstvo vyťažené drevo, tak výhrevnosť je menej ako polovica, na úrovni 1,6 kWh. Sušenie má výhodu v tom, že viem využiť viac ako dvojnásobok energie ako pri mokrom čerstvom dreve. Ak mám priestor na skladovanie, tak si môžem kúpiť aj čerstvé drevo, ale optimálne je skladovať ho dva roky na zakrytom a vetranom mieste.
Čiže kto nemá možnosť si drevo uskladniť a vysušiť, tak je lepšie si priplatiť za už vysušené drevo?
Presne tak. Pre zjednodušenie, ak kúpim dva priestorové metre neštiepaného čerstvého dreva za 200 eur alebo kúpim drahšie sušené drevo za 250 eur, tak síce dám o 50 eur viac, ale mám dvakrát vyššiu výhrevnosť. Čerstvého dreva by som musel spáliť dvakrát toľko než suchého pre dosiahnutie toho istého výkonu. Nakoniec by som za mokré drevo zaplatil až 400 eur v porovnaní s 250 eurami. Ušetriť sa tak dajú veľké peniaze.
Aké sú náklady na vykurovanie drevom v porovnaní s inými typmi vykurovania?
Zoberme si ten istý modelový príklad nízkoenergetického domu. Porovnania sú za rok 2022. Cenovo vychádza vykurovanie plynom s dotáciou rovnako ako v prípade vykurovania drevom. Pri štandardnom plynovom kotli je to cena za rok na úrovni 614 eur. Pri kondenzačnom kotli je to 579 eur. Pri sálavom vykurovaní pecou či kozubom to vychádza na 581 eur. V prípade vykurovania elektrinou, konvektormi či elektrickým kotlom to vychádza na zhruba 1 450 eur.
Robert Šalvata
Jeho pôsobenie v kachliarskom remesle sa začalo v Nemecku v meste Mníchov v roku 1991, kde sa vyučil u kachliarskeho majstra Hermana Balzera. Po návrate na Slovensko založil kachliarsku firmu a stal sa členom Cechu kachliarov. V rokoch 2003 až 2008 bol predsedom Cechu kachliarov, keď sa podarilo reglementovať remeslo kachliar na remeselnú živnosť a vyučiť po takmer 40 rokoch prvých kachliarskych učňov. Od roku 2009 je prezidentom Medzinárodného zväzu kachliarov VEUKO a aktívne sa zapája do legislatívnych procesov a vzdelávania kachliarov nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe.