Ešte vlani v júli čelilo Slovensku extrémnemu suchu, na prelome rokov 2023/2024 si nevie rady s vodou na poliach a zosúvajúcimi sa svahmi rozmočenej pôdy. Aj takú podobu má tohtoročná zima, ktorá vyplavila množstvo tri desaťročia neriešených problémov.
Tisícky Bratislavčanov a cezpoľných, ktorí si to šinú autami spojnicou medzi Zlatými pieskami a Račou, vidia po oboch stranách cesty rozliatu vodu. V minulosti tu nebývala, z honu Priečne, ktorý obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Vajnory, ju odvádzala drenáž. Od výstavby obchvatu naprieč Priečnym nefunguje. Je to len jedna z ukážok, prečo sú polia zaliate aj tam, kde nemuseli byť. Niekto by mohol mávnuť rukou: je tam toho dáke tri až štyri hektáre pod vodou, ale na tejto ploche sa dalo dopestovať okolo 20 ton pšenice. Na 23 tisícoch hektárov, ktoré sú pod vodou v obilnici Slovenska, je to dovedna najmenej stotisíc ton pšenice.
Pred rokom 1989 štát investoval miliardy korún do odmeliorovania polí. O odvodňovacie a zavlažovacie kanály sa starala Štátna melioračná správa (ŠMS). Dva roky po revolúcii ju zrušili a dnes žneme plody nielen výčinov počasia, ale aj nerozumných rozhodnutí. Následnícke organizácie ŠMS v správe štátu boli ako siroty a nedostatočne udržiavaná hydromelioračná sieť "prekvapuje“ neschopnosťou raz včas odvádzať, inokedy zadržiavať vodu.
Foto: SPPK
Nebývalé nebeské zrážky
Poľnohospodári teraz apelujú na štát, aby konečne začal konať a oživil polomŕtvu hydromelioračnú infraštruktúru.
Všimnime si, čo podľa klimatologičky Líviie Labudovej vyvolalo tohtoročné vystúpenie vody na polia. „Za posledných 90 dní spadlo v južnej polovici Slovenska 130 až 250 milimetrov vody, čo predstavuje troj- až päťmesačný dlhodobý priemerný úhrn zrážok pre danú oblasť. Mierne až extrémne vlhké podmienky sú predovšetkým v západnej polovici Slovenska. Pôda je plne nasýtená vodou na celom území krajiny,“ vysvetľuje Lívia Labudová zo SHMÚ.
Tak intenzívne naposledy pršalo v roku 1881, 1926, 1937, 1965 a 2010. Mimochodom, v roku 2010 spadlo v Malokarpatskej oblasti vyše 1 000 milimetrov vody na štvorcový meter, odkiaľ ju potoky odvádzajú aj do chotára Vajnor.
Čítajte viac Minister Takáč: Slovensko má pre import agrokomodít z Ukrajiny problémy
Na územie Slovenska ročne naprší a nasneží priemerne 743 milimetrov vody na štvorcový meter, vidno teda, že krajina dostala opäť nadpriemerný prídel zrážok. V úhrne spadne na Slovensko vyše 36 miliárd vody, jedna tretina z nich odtečie do morí a dve tretiny dopĺňajú zásoby podzemnej vody, bez ktorej sa nezaobídu polia, zvieratá, ľudia a priemysel.
Aktuálny Strategický plán Spoločnej poľnohospodárskej politiky do roku 2027 počíta s investíciami do závlah a vodozádržných opatrení v sume 38 miliónov eur. Je to málo či veľa? Pestovatelia špeciálnych plodín – ovocia, zeleniny a zemiakov – považujú za nevyhnutné vyhlásiť v roku 2024 výzvu na produktívne investície do rekonštrukcie a modernizácie existujúcej infraštruktúry závlah.
Zeleninári, ovocinári a zemiakari sú závislí od vody. Zle je, ak je jej veľa a rovnako zle, ak stojí na poliach. Za posledných 43 rokov bolo na Slovensku vybudovaných 195 malých vodných nádrží prioritne určených na zavlažovanie. Ročne by mali zachytiť 66 miliónov kubíkov vody, lenže dve tretiny z objemu nádrží zaberá nežiaduci kal. Ten však pre chýbajúcu legislatívu nemožno odstraňovať.
Foto: SPPK
Vodu z poľa i na pole
„Treba si rýchlo ujasniť, čo budeme robiť s kalom, nevidíme v ňom riziká, čím skôr ho dostaneme z nádrží von na polia, tým viac vody zachytíme pre polia,“ myslí si Jozef Šumichrast, predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska.
Je to práve ovocie, zelenina a zemiaky, ktoré zaťažujú z roka na rok viac pasívnu obchodnú bilanciu Slovenska s agrokomoditami. V roku 2022 to bolo 39 percent, kým v roku 2018 len 32 percent. Za rastúcim saldom je okrem iného neschopnosť lepšie hospodáriť s vodou v krajine.
Foto: SPPK
Voda na poliach však odhalila ďalší problém. Keď na jar opadne, bude treba oziminy vyorať a namiesto nich zasiať jarný jačmeň alebo kukuricu. Lenže podľa nových pravidiel EÚ nemožno dva razy po sebe vysiať povedzme kukuricu po kukurici. Preto by podľa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory mal rezort pôdohospodárstva čo najskôr požiadať Európsku komisiu o udelenie výnimky. Príroda je jednoducho väčší pán a niekedy treba z pravidla urobiť výnimku, pôda by predsa nemala zostať ležať ladom. Ide o 23-tisíc hektárov, čo je rozloha viac než dvadsiatich poľnohospodárskych družstiev. Na ilustráciu: PD Vajnory hospodári na 850 hektároch.
Ak od jesene 2023 bola na zamokrenej ploche vysiata ozimná plodina (ozimná plodina by mala byť odlišná ako hlavná plodina v roku 2023) alebo medziplodina a porast je preto zničený, treba podľa rezortu zo strany žiadateľa nahlásiť takýto stav ako pôsobenie vyššej moci Pôdohospodárskej platobnej agentúre. V takom prípade vysiatie rovnakej plodiny (kukurica po kukurici) v jarnom období roku 2024 sa považuje za dodržanie podmienok normy DPEP 7.
Pokiaľ ide o sfunkčnenie hydromeliorácií, vláda Slovenskej republiky ešte v decembri 2022 schválila komplexný materiál Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v oblasti hydromeliorácií pre adaptáciu na zmenu klímy a obnovu infraštruktúry závlah na Slovensku. Pri plnení opatrení, ktoré sú v ňom zadefinované, vytvára optimálne a udržateľné podmienky hospodárenia s vodou v regiónoch Slovenska, posilnenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti.