V čase, keď potraviny vyťahujú ľuďom z vrecka celú jednu štvrtinu príjmov, citlivo reagujú na každý pohyb cien, gramáže a vôbec kvality výrobkov. Koľko vlastne má vážiť poctivý rožok?
"Hmotnosť štandardného rožka je 50 gramov, ale pečú sa aj 40-gramové rožky,“ vysvetlil Milan Lapšanský, predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov.
Pekár Slavomír Moravčík z Lippeku Liptovský Mikuláš dodal, že "pečú také rožky, aké si obchody a ostatní odberatelia – hotely, reštaurácie a kaviarne objednajú. Polovicu z našej produkcie tvoria 50-gramové a druhú polovicu 40– a 60-gramové rožky. To, za koľko sa rožky predávajú, je už vec odberateľov,“ povedal Slavomír Moravčík.
V najväčšej priemyselnej pekárni na Slovensku v košickom Vamexe denne upečú 250-tisíc rožkov, z čoho prím hrá 50-gramový biely tukový rožok. To naznačuje, kam sa uberá slovenský spotrebiteľ, pokiaľ ide o gramáž. "Ak sa reťazce ako v minulosti uchyľujú ku krátkodobým zľavám na rožky, v zásade to ich predaj nezvýši, je to len marketingový ťah, ako dostať populárnu a mienkotvornú potravinu do predajní a ponúknuť im aj ostatný tovar“, myslí si Viktor Gumán, generálny riaditeľ košickej pekárne.
Ľuďom rozkazuje peňaženka
Tatiana Lopúchová má malú pekáreň v Senici. Vraví, že prednostne zákazníkov zaujíma cena, a nie hmotnosť rožkov. Lopúchová ich vyrába ručne, kvalitu rožkov dvíha kváskom, sú na pohľad pekné a čerstvosť si udržia 3 až 4 dni.
Lenže hoci chutné sú o 4–5 centov drahšie, udržať sa v meste s 20-tisíc obyvateľmi nad vodou špičkovou kvalitou je ťažké – na trhu si konkuruje jedna priemyselná a jedna veľká remeselná pekáreň a k tomu dve malé pekárne a predajne, kde dopekajú výrobky z mrazeného cesta.
Diskusiu o gramáži rožkov podľa Lopúchovej rozkrúti vždy rozkolísanie cien a tiež fakt, že na trhu sa predávajú rožky rôznej hmotnosti. Spomenie, že na Slovensku sa v každom desaťročí tvrdo bojovalo o cenu rožkov. Najprv to bolo v roku 2006 a potom medzi rokmi 2013 a 2014. Veľké obchodné reťazce zakaždým vyvolali nevídanú cenovú vojnu o rožky a konzumný chlieb. Niektoré z nich predávali pred desiatimi rokmi v akciách 40-gramové rožky nie po – vtedy obvyklých – 6 centov, ale po 4 centy za kus.
V druhej polovici minulej dekády došlo pod tlakom ekonomických argumentov pekárov k zvýšeniu ceny rožka na 7 centov, ale na pulty prišiel 50-gramový rožok. Dnes niekde predávajú 50-gramové, inde 40-gramové rožky, ale stoja rovnako, 13 aj 15 centov. Tu bude čert zakopaný.
Ako to vidia obchodníci
"Je na obchodnom rozhodnutí každého obchodníka, akú gramáž rožkov ponúka, aby dokázal splniť cenové a kvalitatívne požiadavky svojho zákazníka. Dlhodobo sú najpredávanejšie 40– a 50-gramové rožky,“ hovorí Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá združuje nadnárodné obchodné reťazce.
Rožky s väčšou gramážou sú podľa Krajčoviča skôr doplnkové, častokrát s pridanou hodnotou v podobe rôznych semiačok alebo soli. Problém vidí aj vo výške DPH; kým na čerstvé pečivo od 40 do 50 gramov platí znížená sadzba DPH, tak na ostatné čerstvé pečivo platí 20-percentná sadzba, čo samozrejme navyšuje aj cenu pre spotrebiteľa a znevýhodňuje tieto druhy pečiva.
Tento postreh potvrdzujú pekári a cukrári – v priebehu pandémie a po nej nasledujúcej kríze s vysokou potravinovou infláciou klesol odbyt koláčov a sladkého pečiva o 70 až 80 percent.
V najväčšom domácom reťazci COOP Jednota sa gramáž štandardného pečiva dlhodobo nemení.
Najpredávanejší je 50-gramový rožok. Pokiaľ ide o cenu pekárenských produktov, Filip Kasana, prezident Zväzu obchodu vraví, že rokovania prebiehajú neustále.
"Keďže ceny energií sa stabilizovali, múky je na trhu dostatok a z rozhodnutia vlády dochádza aj k predĺženiu tzv. odvodovej úľavy pre producentov potravín, obchodníci očakávajú zníženie nákladovosti výroby pekárenských výrobkov v odbytových cenách, čo by sa následne prejavilo v znížení pultových cien na úrovni maloobchodu,“ myslí si Filip Kasana.
Najskôr odraz od dna
Podľa Milana Lapšanského zo zväzu pekárov kompenzácia odvodov (ide o 39 miliónov eur – pozn. red.) výrazne prispeje k spomaleniu rastu odbytových cien chleba a pečiva, bez nich by tohto roku výrobky výraznejšie zdraželi. Výrobky pre obchod zdražejú, ale mierne,“ uviedol Lapšanský s tým, že obchodníci majú v obchodnej prirážke dostatočný manévrovací priestor, aby nemuseli zvyšovať ceny na pulte.
"Sme prekvapení, že pekári hovoria o navyšovaní cien, keďže na okrúhlych stoloch organizovaných stranou Smer v júni minulého roka tvrdili, že ak príde k odpusteniu odvodov, tak ceny znížia. Rovnako klesli aj ďalšie komodity potrebné na výrobu pečiva. Samotné pultové ceny tak budú závisieť od rokovaní medzi pekármi a obchodníkmi, kde obchodníci zastupujú svojich spotrebiteľov a budú sa snažiť vyrokovať čo najlepšie ceny,“ reagoval Martin Krajčovič, predseda SAMO.
"Podpory vrátane odpustených odvodov slúžia výrobcom potravín na odrazenie sa od dna a na postupné zvýšenie domácej potravinovej produkcie,“ povedal v pondelok v diskusii na TA3 predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho.
Šéf agropotravinárskej samosprávy dodal, že vlády v minulosti aj teraz podporili desiatkami miliónov eur automobilky a ceny áut neklesli. Naznačil tým, že zlacňovanie cien potravín, ktorému praje aj celkový pokles inflácie, bude postupný proces. Nemožno očakávať, že do roka potraviny zlacnejú o desať percent. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč k tomu dodal, že na aktívnejšiu agrárnu politiku treba trpezlivo rokovať s Bruselom o nových podporných schémach, ktoré povedú k rozvoju domáceho poľnohospodárstva a potravinárstva.