„Vlastníme 93 % nehnuteľností, v ktorých bývame. To samo osebe indikuje, že veľká časť nášho celkového bohatstva je uložená v domoch a v bytoch,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
ECB zverejnila údaje o takzvanom mediánovom bohatstve domácností. Medián je hodnota, ktorá domácnosti delí na dve polovice. Mediánová hodnota bohatstva slovenských domácností je zhruba 116-tisíc eur. To znamená, že polovica domácnosti je bohatšia a polovica chudobnejšia. V Nemecku je táto „stredová“ hodnota zhruba 106-tisíc eur. V Maďarsku približne 70-tisíc eur.
Toto porovnanie je ale skôr správa o vnútorných problémoch nemeckej ekonomiky než dobré vysvedčenie pre Slovensko. Bohatstvo mediánovej domácnosti je stále pod priemerom eurozóny. Ten je na úrovni zhruba 150-tisíc eur.
Bohatne celá menová únia
Údaje z eurozóny ukazujú, že hodnota bohatstva domácností v krajinách platiacich eurom je zhruba 13,7 miliardy eur. Za uplynulých päť rokov sa táto hodnota zvýšila o 29 percent. K nárastu bohatstva prispelo to, že mierne klesla príjmová nerovnosť, bohatstvo domácností navyše zvyšuje to, že väčšina v rámci eurozóny vlastní nehnuteľnosť. Ceny bývania v rámci celého eurobloku v uplynulých rokoch rástli, automaticky stúpalo aj bohatstvo domácnosti.
ECB takzvané čisté bohatstvo počíta ako rozdiel medzi aktívami a záväzkami. Medzi aktíva sa dá započítať napríklad nehnuteľnosť v osobnom vlastníctve, prípadne zostatky na účtoch. Medzi záväzky sa dá počítať napríklad nesplatený zostatok hypotéky, prípadne aj iné úvery.
V prospech slovenských domácností hrá to, že väčšina vlastníkov nehnuteľností nečerpala hypotéku. Staršia analýza Slovenskej sporiteľne ukázala, že bez hypotéky je 70 percent vlastníkov nehnuteľností.
Nehnuteľnosti tvoria zhruba dve tretiny bohatstva domácností. To ale nie je ideálne. Práve to, že nehnuteľnosti tvoria veľkú časť bohatstva, znamená, že rozhodujúca časť majetku je dlhodobo viazaná v jednom aktíve. Nehnuteľnosť sa nedá len tak rýchlo predať a premeniť na peniaze. Niektoré metodiky výpočtu hodnoty bohatstva dokonca hlavné bývanie nezahŕňajú, pretože domácnosť musí niekde bývať.
Platí teda predpoklad, že túto nehnuteľnosť nebude speňažovať.
Práve vlastníctvo nehnuteľností skresľuje porovnanie bohatstva bežnej slovenskej a nemeckej domácnosti. Kým takmer všetci obyvatelia Slovenska bývajú vo vlastnom, v Nemecku je pomer medzi vlastníkmi a ľuďmi v prenájme v podstate päťdesiat na päťdesiat. Zo zvýšenia cien nehnuteľností tak ľudia na Slovensku ťažili omnoho výraznejšie.
Bohatstvo máme uložené jednoducho inak ako nemecké domácnosti. „Slováci majú v hotovosti a na bankových vkladoch tretí najvyšší pomer celkového finančného majetku, pričom takáto forma aktív tvorí u nás až 52 percent. Zvyšok prostriedkov máme takmer zhodne rozložený medzi investičné produkty a poistné, respektíve penzijné riešenia,“ objasnil Kočiš. V investíciách máme 22 percent a vo forme poistenia a dôchodkových fondov zhruba 20 percent. V Nemecku je podiel vkladov výrazne nižší, naopak, ostatné druhy majetku sú zastúpené výraznejšie.
Slovensko si výrazne polepšuje
Údaje centrálnej banky ukazujú, že Slovensko si v uplynulých rokoch výrazne polepšilo. Na konci roku 2010 bola hodnota bohatstva mediánovej domácnosti zhruba 55-tisíc eur. Do polovice minulého roku sa tak táto „stredová“ hodnota zvýšila na viac ako dvojnásobok. V rámci celej eurozóny sa v rovnakom období zvýšila hodnota majetku len približne o polovicu. V rovnakom období sa práve ceny nehnuteľností na Slovensku zhruba zdvojnásobili. Výrazne tak prispeli k rastu bohatstva.
Údaje Národnej banky Slovenska sú menej optimistické ako čísla, ktoré prezentovala ECB. V roku 2014 sa čisté bohatstvo slovenských domácností pohybovalo na úrovni 50,3 tisíca eur a v roku 2017, keď sa obdobný prieskum robil naposledy, sa medián čistého bohatstva domácností pohyboval na úrovni 70,3 tisíca eur. V roku 2021 to bolo zhruba 97-tisíc eur. Ešte na konci roka 2021 boli údaje ECB menej optimistické, v prípade Slovenska hovorili o mediánovej výške bohatstva na úrovni necelých 92-tisíc eur.