Venujete sa filozofii, ktorú vyznával Tomáš Baťa. Píšete o tom knihy, robíte prednášky, približujete, ako sa dá žiť podľa baťovských zásad. Ako ste sa k tomu vôbec dostali?
Je to už 17 rokov, čo sa tomu venujem. Začalo sa to pri písaní mojej bakalárskej práce na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne, ktorej témou bol systém sociálnej starostlivosti vo firme Baťa. Zistila som, že to, čo sa učilo ako moderné prístupy k riešeniu sociálnych otázok, napríklad v opatere seniorov alebo sirôt, som našla už u Baťu.
Za jeho čias to pritom považovali len za riešenia „sedliackym rozumom“. Baťa trebárs neuznával hromadné domovy pre seniorov. Odporúčal menší dom s niekoľkými seniormi, ktorých treba zapojiť do komunity, lebo pre starších ľudí je dôležité, aby neboli vylúčení zo spoločnosti. Téma ma zaujala, začala som pátrať a mala som šťastie, že som sa stretla ešte so žijúcimi absolventmi Baťovej školy práce.
Foto: Martina Rozumová
Čo to bolo za školu?
Baťa ju založil, aby mladých ľudí naučil, ako sa stavať k práci, ako si osvojiť hodnoty, zodpovednosť či ekonomické vzdelanie. Aby sa to ľudia, ktorí šli k nemu pracovať, neučili až vo firme.
Absolventmi tej školy som bola fascinovaná, pretože ani ja ako 20-ročná som nemala toľko životnej energie ako oni v deväťdesiatke. Bolo to prvý raz, keď som sa stretla s tým, že niekomu zostarlo telo, ale nie oči a duša. Zaujímalo ma, či to bolo tou výchovou, alebo prístupom k životu, a tak sa u mňa postupne zrodila vášeň pre Baťov odkaz.
Čítajte viac Absolventi Baťovej školy mali zraz, vnuk obuvníka reštitúcie obišiel
Baťa je známy ako úspešný podnikateľ, nie ako mysliteľ. Odkiaľ beriete jeho filozofiu?
Vnímať ho iba ako podnikateľa nie je správne. Keď sa totiž dnes o niekom povie, že je podnikateľ, beriete to tak, že len rieši svoj biznis. Baťa však veľmi skoro pochopil, že ak chcete byť úspešný v podnikaní, nemôžete riešiť iba to. Pretože sociálne, celospoločenské či kultúrne podmienky vás buď rozvíjajú, alebo limitujú. Začal to teda riešiť komplexne.
V tom je aj rozdiel medzi ním a Henrym Fordom (zakladateľom americkej automobilky, pozn. red.). Kým Ford hovorí, že ak postavíš skvelú továreň a dodáš skvelé materiály, musíš vyprodukovať aj skvelé výrobky, Baťa tvrdí, že nejde len o skvelé pracovné podmienky, ale podnikateľ by mal vytvárať i skvelé životné podmienky. Lebo vo firme nepotrebuje lepších pracovníkov – potrebuje lepších ľudí. A tí nežijú iba vo firme, ale aj mimo nej.
Foto: Státní okresní archiv Zlín
Z akých zdrojov čerpáte Baťove myšlienky? Zanechal nejaké písomnosti?
Nie, ale zachoval sa podnikový archív jeho firmy. Ak tam vezmete do rúk akúkoľvek archiváliu, dá vám to pohľad na celkové vnímanie firmy. Napríklad myšlienky, ktoré prednášam v rámci baťovského leadershipu, alebo keď hovorím o jeho filozofii, čerpám z bežných firemných dokumentov. Dá sa vychádzať aj z kníh Tomáša Baťu Úvahy a projevy, a treba tiež spomenúť, že jeho firma už od roku 1918 vydávala vlastnú tlač.
Jeden z jeho typických rysov totiž bol, že so svojimi ľuďmi komunikoval priamo. Na rozdiel od dneška, keď zamestnanci riaditeľa pomaly ani nevidia, bol Baťa stále fyzicky prítomný – ak práve nelietal po svete. Hocikto za ním mohol prísť a s ľuďmi hovoril najmenej raz či dvakrát týždenne – aj cez baťovskú tlač. Zachovala sa tiež Baťova korešpondencia, z ktorej možno čerpať.
Čítajte viac Zlínsky mrakodrap: V Baťovom výťahu si môžete umyť ruky
Treba však povedať, že celý ten systém a filozofia, to nie je len otázka Tomáša Baťu. Nevymyslel to všetko sám, no vedel sa obklopiť schopnými ľuďmi. Predstavil im myšlienku, víziu, a nechal ich tvoriť. Neskôr sa už len pozrel, či to funguje. Všetci pracovali na základe rovnakej firemnej kultúry, ktorá bola veľmi dôležitá. Baťov odkaz sa teda čerpá zo všetkých dostupných zdrojov. Sú to zápisy z porád, rôzna dobová literatúra, články, ale aj bežné firemné smernice.
Foto: Martina Rozumová
Chodil Baťa i priamo medzi robotníkov, bavil sa s nimi?
Neustále, a keby ste ho stretli, spýtal by sa vás, v čom ste najlepší a čo sa vám dnes podarilo. Zastával totiž názor, že československého človeka sa nemôžete pýtať, ako sa má, lebo by vymenoval iba to, čo je zlé. Keď navštívil nejaké mesto, šiel so zamestnancami na chvíľu i predávať, zaujímalo ho, ako to robia.
Aj vo vrcholovom manažmente zaviedol, že ľudia i dvakrát za rok išli na dva týždne pracovať do dielne, aby vedeli, ako to funguje. Pretože keby boli sedeli len v kancelárii, len by boli plánovali nepraktické veci. Baťa vedel, že od stola sa zdá každá práca jednoduchá, no realita je iná. Aby sa firma mohla zdravo vyvíjať, museli všetci chodiť do výroby alebo do predajne, aby nevymýšľali hlúposti.
Čítajte viac Zborili fabriku, zničili stroje. A predsa Baťov kolos žije
Tomáš Baťa zomrel pred vyše 90 rokmi, keď bola úplne iná doba. Má čo povedať súčasnej spoločnosti?
V čom bola tá doba iná? Baťa už v roku 1925, sedem rokov pred smrťou, priznal, že sa dopustili chyby. Sústredili sa na zdokonalenie fabriky, výroby a produktov, vytvorili krásne mesto s krásnym bývaním a kultúrou, s dostupným športom, sociálnou a zdravotnou starostlivosťou… Hovorí: „Ľuďom sme dali všetko. Čím to je, že nie sú šťastnejší?“ A tým sa to celé začalo meniť. Dnes je doba možno viac podobná tomu, nad čím sa zamýšľal, ako za čias, keď žil.
Baťa vravel: „Dúfam, že na svete nie je nikto, kto by si myslel, že produktom našej firmy sú len topánky. Lebo produktom firmy Baťa je československý človek, ktorého bolo treba znovu vykresať z balastu jeho malosti.“ Naozaj začali pracovať s každým jednotlivcom. Bolo jedno, či to bol robotník, účtovník, manažér, alebo predavač, každý bol na to hrdý, mal tú prácu rád a dostával slušný plat. Predstavte si, že firma ľudí učila, aby mali koníčky, rodinu a zázemie.
Foto: Státní okresní archiv Zlín
Prečo to pre Baťu bolo dôležité?
Bol presvedčený, že ak sa ľudia sústreďujú len na prácu, rýchlo vyhoria, chytia profesijnú slepotu. A pozrite sa, ako je to dnes. Málokomu v Česku či na Slovensku hrozí, že by zostal na ulici. Môžeme si vyberať jedlo, cestovať, sme v teple, môžeme si kúpiť oblečenie, aké chceme, no spýtajte sa ľudí, či sú šťastní… To je to, s čím sa Baťa naučil pracovať.
„Československý človek“ sa predtým sústredil na veci, čo nemal, čo mu chýbalo, čo bolo zle, ale v Baťovej firme ho naučili vnímať vďačnosť za to, čo má. Aby si pripadal potrebný a práca ho bavila. Baťa bol vorkoholik a prácu miloval, no aj tak vravel: „Práca ťa nikdy neobjíme.“ Dnes vo firmách často pracujú ľudia, ktorých to nebaví, a Baťa už v tých časoch riešil to isté. Nechcel, aby mu zamestnanci chodili do práce len fyzicky, ale aby tam boli prítomní duchom.
Ako to chcel dosiahnuť?
Firma Baťa ľudí napríklad učila, aby sa poriadne vyspali a naraňajkovali, pretože to ovplyvňuje ich emočnú stabilitu a nemôžu ostatných obťažovať zlou náladou. V rámci „baťovskej služby“ sa dodnes traduje: „Náš zákazník, náš pán.“
Áno, to platilo, no bol to až štvrtý stupeň tej služby. Zamestnancov učili, že sa najprv musia naučiť poslúžiť sami sebe. Že ak nie sú schopní urobiť niečo pre seba, ťažko to môžu spraviť pre zákazníka. Práve preto dnes Baťa tak rezonuje, lebo sme v obdobnej situácii.
Čítajte viac Sťažnosť Baťovcov ústavný súd odmietol
Čím všetkým sa zaoberal? Vraj radil aj ženám, ako si vybrať manžela.
Áno, je autorom baťovského desatora pre ženy, ale toho sa týkal celý systém. Partnerské vzťahy boli dôležitou súčasťou vzdelávania vo firme, lebo to, ako vám to klape doma, sa odráža i v práci. Preto ľudí učili o sebarozvoji, o vytvorení si vzťahu k sebe samému, o hodnotách či zmysle života.
Sú tam však aj praktické témy ako finančná gramotnosť, schopnosť vnímať veci v súvislostiach alebo schopnosť sústrediť sa na pozitívne podnety. Baťa si totiž všimol, že typickým znakom „československého človeka“ je, že sa veľmi rád sústreďuje na to, čo je zlé, čo nefunguje. To, čo je dobré, berie ako samozrejmosť. Preto kládol veľký dôraz na vzdelávanie.
Gabriela Končitíková (36)
- Riaditeľka Nadácie Tomáša Baťu v Zlíne, lektorka a spisovateľka odkazu jeho filozofie
- Je autorkou 10 „baťovských“ kníh, jej dielo Inspirace Baťa sa stalo bestsellerom
- V Nadácii Tomáša Baťu pôsobí od roku 2016
- Zaoberá sa aplikáciou systému „baťovského“ riadenia do súčasného podnikateľského prostredia
Jeho vzorom bol Ford, ale americkí veľkopodnikatelia ako on či H. J. Heinz boli typmi „patriarchov“. Zamestnancov brali ako deti a o tom, čo je pre nich dobré, rozhodovali sami. Boli osvetoví, no i zarytí odporcovia odborov. Aj Baťa vyhodil odborárov, ktorí štrajkovali.
Odbory vo firme založil sám, lebo považoval za nezmysel, aby šéf so zamestnancami bojoval. Bol presvedčený, že musia spolupracovať, aby s čo najmenšími stratami vyrobili viac, z čoho by mali úžitok všetci. Baťa sa so zamestnancami delil o zisk. Nebol utopista, aby čakal, že ľudia budú viac a s väčším nadšením pracovať len preto, aby viac zarobilo vedenie firmy.
Vedel, že tak budú pracovať iba vtedy, ak z toho budú mať viac aj oni. Odbory mali brániť záujmy robotníkov, no záujmy robotníkov mali byť také, aby firma i robotníci zarábali viac. Keďže sa však odbory začali stavať proti nemu a robili veci, ktoré bránili rastu firmy (napríklad sa zastali zamestnanca prepusteného za to, že chodil do práce opitý), Baťa ich rozpustil.
Čítajte viac Baťovmu vnukovi sú bližšie počítače ako topánky
Jeden z jeho výrokov znie: Hlupák čaká na šťastie, múdry si ho spraví sám. Nie je to samoľúby postoj milionára, ktorý znevažuje ľudí žijúcich v biede?
Nie, myslel tým to, že ak niečo veľmi chceš, začni pre to aj niečo robiť. Tu treba poznať jeho definíciu šťastia. Povedal by vám, že šťastný človek je ten, ktorý si je vedomý svojej hodnoty. A kedy získate to vedomie? Ak niečo prekonáte. Baťa tým výrokom bojuje proti pasivite, pretože veľa ľudí celý život prežije v tom, že za všetko zlé môže vláda, rodičia, neradostné detstvo, partner či nadriadený…
Veľmi si vážil ľudí, ktorí dokázali bojovať s nepriazňou osudu. Veď aj on sám pochádzal z chudobných pomerov, na začiatku podnikania takmer skrachoval a ľudia sa mu smiali. Veľmi dobre vedel, o čom hovorí. Keby bol zostal pasívne sedieť, nikdy by nebol nič dosiahol.
Baťa presadzoval zásadu transparentnej mzdy, teda, aby všetci vo firme vedeli, koľko kto zarába. Nenarobilo to viac škody ako úžitku? Predsa len mohlo to vyvolávať závisť.
Nie, lebo závisť to vyvoláva len vtedy, ak je to nespravodlivé. No ak presne viete, kto za čo koľko dostáva, a je tam možnosť, že to aj vy môžete dosiahnuť, je to spravodlivé. Človek vie, že ak niečo chce, musí zapracovať. Fungovalo to. Každý vedel, koľko berie Baťa či hocikto iný.
Foto: Martina Rozumová
S Baťovou filozofiou oboznamujete aj firmy, ktoré chcú jeho zásady zaviesť do praxe. Čo sa snažia využiť?
Také firmy máme aj zo Slovenska. Zaujímajú sa hlavne o veci, ako je samospráva oddelení, transparentné odmeňovanie, prístup k ľuďom, ale trend v posledných rokoch je, že začínajú riešiť školstvo – kde brať mladých ľudí, ako ich zapáliť pre prácu vo fabrike, aby chceli niečo dosiahnuť, aby nečakali, čo im dajú rodičia a štát, ale aby si na to zarobili.
Aby sa zmenil ich prístup k životu. Ide tam najmä o spoluprácu so strednými školami a o interné vzdelávanie vo firme. Baťova spoločnosť mala prepracovaný systém, ako vzdelávať vlastných zamestnancov.
Baťa bol teda i priekopníkom toho, čo dnes poznáme ako duálne vzdelávanie. Vraj kritizoval aj ťahanie nadčasov a robotu „od svitu do mrku“. Tvrdil, že zamestnanci nemajú domov chodiť unavení, pretože by sa mali venovať aj rodine. Čo by asi povedal dnes, keď v práci trávime čoraz viac času, sme vystresovaní a mnohým hrozí vyhorenie?
Povedal by, že je to zbytočné a nič tým nezískame. O tom hovorí aj Baťovo pravidlo životnej rovnováhy osem – osem – osem: osem hodín spi, osem hodín pracuj a osem hodín naozaj ži. Ak niekto trávi 14 hodín v práci, nemôže byť na druhý deň odpočinutý a otvorený tomu, aby niečo vymyslel, voľačo vytvoril alebo zmenil. Preto Baťa hovoril, že niekedy je lepšie spomaliť, aby človek mohol zrýchliť.
Čítajte viac Baťa by nad kvalitou dnešných topánok zalomil rukami
Nemáte pocit, že si ho priveľmi idealizujete? Mal predsa aj tienisté stránky. S prvou snúbenicou sa rozišiel, lebo nemohla mať deti, s manželkou Mariou uzavrel predmanželskú zmluvu, v ktorej sa musela zaviazať, že mu porodí dediča…
Samozrejme, viem, aký bol. Keby som sa s ním stretla v čase, keď mal 35 rokov, tak sa hrozne pohádame a myslela by som si, že je arogantný. Mám ho však rada za to, že si to vedel uznať a dokázal sa zmeniť. Prešiel neskutočným vývojom.
Keď mal 36, vyhlasoval, že demokracia sa končí pred bránami jeho závodu a vo firme si môže rozhodovať, ako chce. No už o desať rokov povedal, že ľuďom nemožno predpisovať, treba ich pochopiť. V tridsiatich piatich či štyridsiatich rokoch bol úplne iný ako v päťdesiatke. Vážim si ho práve za to, ako dokázal pracovať na sebe a so svojím egom. Vedel si priznať, že veľa vecí v živote neurobil dobre. Na tom sa pozná veľkosť človeka.
Foto: Státní okresní archiv Zlín
Takže zmenil aj prístup k zamestnancom…
Áno. Dnes si napríklad každý myslí, že ľudia uňho robili, lebo práce bolo málo a on im dobre platil. Ale pozor! Napríklad už v roku 1912 platil zamestnancom až trojnásobné mzdy, pre ženy dokonca 30-násobné. Na statku v tom čase dievča zarobilo asi 50 halierov za týždeň, u Baťu 20 až 25 korún.
To boli obrovské rozdiely. A napriek tomu uňho ľudia nechceli pracovať. Vraveli, že to pri takých nárokoch a tvrdých podmienkach robiť nebudú. Baťa sa preto musel zamýšľať, čím to je. Zistil, že „peniaze nenaplnia dušu“, a zásadne zmenil prístup i firemnú kultúru.
V Zlíne vediete Nadáciu Tomáša Baťu. Čomu sa venuje?
Trom oblastiam. Prvou je podpora projektov mladých podnikateľov, vedcov a umelcov. Druhou kultúrno-spoločenská činnosť a tretia sa týka Baťovho odkazu. Vydávame baťovskú literatúru, prednášame o jeho systéme riadenia, aplikujeme ho do firiem a zavádzame „baťoviny“ do praxe.
V rámci vzdelávania máme tiež projekt Baťa do škôl, o čo je záujem aj zo Slovenska. Ide o to, aby sa na školách učil „Baťa“ – nie však história, ale filozofia. Aby deti boli na seba hrdé, vedeli si stanoviť ciele, nebáli sa a získali odhodlanie. Pretože Baťa veril, že ak sa s človekom odmala pracuje, to šťastie si „vyrobí“ sám.
Čítajte viac Spory o Baťov majetok trvajú už polstoročie
Využívate baťovské princípy aj vy sama? Ovplyvnili váš život?
Využívam ich dennodenne, často sa nad vecami zamyslím, ako by sa riešili „baťovsky“. Pomohlo mi to nájsť životnú rovnováhu. Vďaka Baťovi som sa naučila, že základ je spánok, jedlo a pohyb. Viete, prečo je taký nadčasový? Lebo človeka vníma ako celok.
Ak dnes prídete napríklad na úrad a sedí tam protivná žena, poviete si, že tam nemá čo robiť. Ale to, že má trebárs doma choré dieťa alebo finančné problémy, nikoho nezaujíma. Vo firme Baťa by sa o to starali a vedeli by, že jej treba pomôcť. Dnes ľudia v práci často iba predstierajú, že sú v pohode. Vo firme Baťa si, naopak, prestali klamať, lebo to ovplyvňovalo pracovný výkon. Priznali problémy a riešili ich.
Ale neberte to zase tak, že to Baťa robil preto, lebo bol taký filantrop. Len si to dokázal ekonomicky spočítať. Vedel, že človek, ktorý je chorý a nešťastný, nepodá dobrý pracovný výkon. Potreboval tých ľudí a oni zase potrebovali jeho, tak načo by ich ničil? Preňho bolo lepšie, ak im firma pomohla. Bol tvrdý kapitalista? Bol, ale s ľudskou tvárou.