Návrh má zrušiť jeho transparentný výber, vymenovanie sa presunie od prezidentky na predsedu vlády a dopĺňa dôvody na jeho odvolanie. Zmeny môžu pritom platiť aj spätne na súčasného predsedu Juraja Beňu, ktorý vedie úrad od marca. Je otázne, či vo funkcii vydrží.
Protimonopolný úrad je v športovom žargóne rozhodcom v súťaži medzi firmami. Ak rozhodca nie je objektívny a nestranný, športová súťaž sa stáva divácky neatraktívna a nespravodlivá. Rovnako to platí aj pri súťažení firiem. Úrad dohliada, aby súťaženie medzi nimi malo pravidlá a nevznikali napríklad oligopoly či monopoly. Inak hrozí nedokonalá konkurencia, keď na trhu dominuje skupina silných hráčov. Keď je úrad nezávislý od vládnej moci, politicky citlivé záležitosti nezametie pod koberec.
Poslanci ešte o zmene nehlasovali. Predkladateľom pozmeňovacieho návrhu je poslanec z klubu SNS Roman Michelko. Denník Pravda mu zaslal otázky, prečo chce meniť pravidlá na vymenúvanie a odvolávanie predsedu PMÚ a aké sú na to dôvody. Do uzávierky odpoveď neprišla. Predseda parlamentu Peter Pellegrini, ktorému eurokomisárka poslala list, sa podrobne oboznámi s uvedenými námietkami a do hlasovania pléna k nim zaujme stanovisko. Informuje hovorkyňa strany Hlas Patrícia Medveď Macíková.
Na nočnom rokovaní parlamentu ku kompetenčnom zákone poslanec Michelko nakoniec stiahol návrh na zmenu menovania predsedu protimonopolného úradu (aktualizované o 7:50 dňa 20.12.2023, pozn. red.).
Komisia hrozí žalobou
Na dianie na Slovensku zareagovala aj predstaviteľka Európskej komisie. Eurokomisárka pre hospodársku súťaž a výkonná podpredsedníčka eurokomisie Margrethe Vestagerová napísala list premiérovi Robertovi Ficovi (Smer) a predsedovi parlamentu Petrovi Pellegrinimu (Hlas). V liste, ktorý má redakcia denníka Pravda k dispozícii, sa píše, že ak poslanci schvália zmeny, komisia môže pristúpiť až k žalobe Slovenska.
Pozmeňovací návrh totiž môže byť v rozpore s európskou smernicou, ktorá má za cieľ posilnenie nezávislosti národných kontrolórov v oblasti hospodárskej súťaže. Na zabezpečenie nezávislosti smernica vyžaduje, aby členské štáty zabezpečili, že osoby s rozhodovacou právomocou vo vnútroštátnych orgánoch pre hospodársku súťaž sú vymenované podľa jasných a transparentných postupov a môžu byť odvolaní len vtedy, ak už nespĺňajú podmienky požadované na výkon svojich povinností alebo ak boli uznaní vinnými zo závažného pochybenia podľa vnútroštátneho práva.
Opoziční poslanci, štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, európska komisárka a najnovšie aj slovenskí ekonómovia vyzývajú zákonodarcov, aby nezasahovali do zmeny spôsobu voľby, vymenúvania ani odvolávania predsedu Protimonopolného úradu. Schválenie pozmeňovacieho návrhu by podľa úradu predstavovalo výrazný zásah do jeho nezávislosti, zároveň je aj v priamom rozpore s európskymi pravidlami či so slovenskou ústavou.
„Je to zásah do nezávislosti kontrolného orgánu, ktorý je jedným z troch kľúčových – Úrad pre verejné obstarávanie, Protimonopolný úrad a Národný kontrolný úrad – pokiaľ ide o férové podmienky pri podnikaní so štátom a prevenciu korupcie. Je veľmi dôležité, aby PMÚ nebolo pod vplyvom vládnej moci, lebo kontroluje aj ju,“ tvrdí pre denník Pravda Zuzana Petková z Nadácie Zastavme korupciu.
Vláda úrad obsadí priamo
Hlavnými úlohami PMÚ sú chrániť hospodársku súťaž, odhaľovať kartely a kolúzie vo verejnom obstarávaní, má právomoc rozhodovať o miliónových pokutách či vylúčiť firmy zo súťaží a koordinuje aj štátnu pomoc. „Ide teda o kľúčového štátneho regulátora, ktorý by na svojom čele mal mať nespochybniteľného odborníka a profesionála. Šéf PMÚ by mal byť preto nezávislý manažér s vnútornou integritou,“ hovorí pre Pravdu Michal Piško, riaditeľ Transparency International Slovensko.
Ako ďalej vysvetľuje, tak navrhované zmeny idú presne proti týmto princípom. Koalícia sa ich snaží presadiť prílepkom v zákone cez zrýchlené legislatívne konanie a bez odbornej diskusie. Ak zmeny parlamentom prejdú, nezávislosť úradu sa výrazne zníži tým, že vláda už na obsadenie vedenia nebude potrebovať súhlas prezidentky ani výberové konanie a úrad obsadí priamo.
Treba pripomenúť, že vymenovanie súčasného šéfa PMÚ predchádzal jeden z najviac transparentných výberových procesov doteraz. V rámci verejného výberového konania sa kandidáti na túto funkciu mohli sami prihlásiť, prípadne mohli byť navrhnutí poslancami. Fungovala vo výbere druhostupňová kontrola. Podmienky výberového procesu nastavila odborná komisia, ktorá vláde navrhla najlepšieho uchádzača. Vláda ho následne navrhla prezidentke na vymenovanie. „Po novom má šéfa PMÚ vymenúvať a odvolávať vláda, a to na základe veľmi vágnych a subjektívnych dôvodov. To umožní dosadiť si na miesto „svojho“ človeka, ktorý bude zároveň ľahko odvolateľný,“ upozorňuje Petková.
Návrh kritizujú aj slovenskí ekonómovia zo Slovenskej ekonomickej spoločnosti. „Potenciálne dôsledky takto neprediskutovaných zásahov, dokonca aj tých nezamýšľaných, môžu viesť ku škodám v ekonomike, aké nemôžeme brať na ľahkú váhu,“ konštatujú v spoločnom vyhlásení.
Opozícia upozorňuje, že ide o pokus ovládnuť úrad. „Rovnako ako v ostatných prípadoch ide o pokus ovládnuť ďalší ústredný orgán štátnej správy, a to dokonca poslaneckým pozmeňovákom v skrátenom legislatívnom konaní,“ povedala poslankyňa Lucia Plaváková (Progresívne Slovensko). Upozorňuje tiež na porušovanie práva EÚ, ktoré môže mať podľa nej ďalekosiahle následky vrátane finančných. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) upozornil na to, že pribudnú nové „gumové dôvody“ na odvolanie predsedu PMÚ a jeho vymenovaniu už nebude predchádzať žiadne výberové konanie.
Ako PMÚ zasiahol proti kartelu
Na konkrétnych príkladoch z minulosti sa dá pekne ilustrovať, ako dokáže úrad zasiahnuť proti kartelu. Historicky najvyššiu pokutu v celkovej výške 21 miliónov eur uložil úrad podnikateľovi v pekárenskom sektore za porušenie povinnosti oznámiť koncentráciu, ako aj porušenie zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie. Išlo o Babišovu firmu Penam, ktorá je najväčšou pekárenskou skupinou na Slovensku. Babišova firma mala tajne nakupovať pekárne v Bratislave a Žiline, pričom mu to štát zakázal, píše denník. Penam prevzal Prvú bratislavskú pekárenskú so závodom v Petržalke a žilinskú pekáreň Peza. Tieto pekárne kúpil cez blízkych advokátov a Protimonopolnému úradu to neoznámil.
Iná relatívne vysoká pokuta vo výške vyše 564-tisíc eur sa týkala štyroch podnikateľov v gastrosektore, ktorí mali vytvoriť kartel. Úrad dospel k záveru, že účastníci správneho konania v procese prípravy a predkladania súťažných ponúk do verejnej súťaže nepostupovali samostatne, ale svoj postup koordinovali.
Ďalšia známa pokuta sa týkala kartelu firiem, ktoré boli blízke exministrovi za Smer a vplyvnému podnikateľovi. Nadácia Zastavme korupciu sa obrátila s podnetom na PMÚ pre podozrenie na kartel pri súťaži, ktorú vyhlásila štátna firma. PMÚ celú vec nezávisle skontroloval a uložil pokuty, ktoré dosahovali viac ako sedem miliónov eur. Týkali sa uzatvorenia kartelovej dohody vo verejnom obstarávaní v oblasti energetiky. Ak by mala vládna moc vplyv na vedenie PMÚ, tak nezávislé posúdenie politicky citlivých záležitostí bude ohrozené, upozorňuje Petková.