Pekárne sa sťažujú na permanentný nedostatok pracovníkov. Aký je záujem o profesiu pekár/pekárka či o príbuznú cukrársku profesiu?
Dopyt zo strany zamestnávateľov je naozaj veľký. V Nitrianskom kraji sú okrem našej školy ešte dve, kde vychovávajú pekárov – v Topoľčanoch a Šuranoch. Na budúci školský rok rátajú s pekármi iba na dvoch školách, a to v Nitre a v Topoľčanoch. Posledných desať rokov každoročne otvárame jednu triedu štvorročného učebného odboru cukrár – pekár s počtom žiakov 17 až 20. Po úspešnom ukončení štúdia môžu pokračovať v dvojročnom nadstavbovom štúdiu – výroba potravín s maturitou. Už niekoľko rokov sa nám nedarí otvoriť nie že triedu, ale ani aspoň skupinu žiakov pre učebný odbor mäsiar – kuchár.
Pekári hovoria, že technológie úplne zmenili výrobu chleba a pečiva. Držíte krok s novými trendmi?
Patríme k top potravinárskym školám na Slovensku. Za kvalitnú výučbu potravinárov naša škola získala štatút Centra odborného vzdelávania v pekárstve a cukrárstve. Podarilo sa nám získať finančné prostriedky na kompletnú rekonštrukciu dielní odborného výcviku z prostriedkov EÚ v rámci projektu IROP Progresívne vzdelávanie v cukrárstve a pekárstve za viac ako jeden milión eur. V dielňach sú moderné technológie, ktoré umožňujú žiakom kvalitnú prípravu na strojovú alebo ručnú pekársku a cukrársku výrobu. Okrem dielní sme zrekonštruovali sociálne zariadenia pre žiakov a majstrov odborného výcviku. O šikovnosti našich žiakov sa ľudia môžu presvedčiť v školskej predajni, ktorú zásobujeme vlastnými pekárskymi a cukrárskymi výrobkami.
Jedno sú školské dielne a druhé živá skutočná pekáreň. Ako je to s praxou, duálnym vzdelávaním?
Máme zmluvu o duálnom vzdelávaní so spoločnosťou Penam, ale spolupracujeme aj s inými firmami. Do pekárne Penam chodí z každého ročníka 5 až 6 žiakov a tí už okúsili pracovné prostredie na vlastnej koži. Zo začiatku sú prekvapení, pekáreň má svoje tempo, poriadok, tomu sa treba prispôsobiť, zdisciplinovať sa. To niektorých zaskočí, frflú, ale už vydržia, lebo dostávajú za prax peniaze. Občas sa stane, že žiaci chcú z duálneho vzdelávania vystúpiť, respektíve partner nie je spokojný s ich výkonom alebo prístupom – tak sa duálny vzťah žiaka s firmou ukončí.
Čítajte viac Takú napätú predvianočnú atmosféru pekári ešte nezažili. Otvorene priznali, prečo idú radšej do predčasného dôchodku
Dobrý chlieb je o dodržaní receptu, teda o poriadku, o práci na minútu presne, o sebadisciplíne. Vedia si ju mladí naordinovať?
Pravdupovediac mnohým chýba pevná vôľa, nevedia prekonať pohodlnosť, chýbajú im základné pracovné návyky. Majú problém prísť na siedmu do práce. Kým v škole oneskorenie o päť minút ako-tak tolerujeme, v reálnom živote nie sú podnikatelia zhovievaví. Tam neplatia výhovorky – neprídem, lebo ma bolí brucho. Máme do činenia s generáciou mládeže, ktorej akoby chýbal pocit zodpovednosti. Kdesi sa stala chyba, nie mimo nás, lieta v tom súčasná slovenská rodina, spoločnosť a všetci, ktorí nejakým spôsobom utvárame verejnú mienku a dnes toľko skloňované hodnoty. Často počujeme „uži si život“, ale nepočujeme „idem si užiť prácu“. Akoby už neplatilo staré známe – bez práce nie sú koláče.
Foto: Archív strednej školy
Rodičia čakajú, že deti dá, ako sa hovorí, do laty škola. Nie je to trochu neskoro?
Pravdaže je, určité dobré životné, teda aj pracovné návyky by si mali žiaci priniesť už z domu, teda z rodiny. Rodičia sú však voči deťom čoraz benevolentnejší, menej nároční. Akoby sme zabúdali na príslovie, ohýbaj ma, mamko, pokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, neohneš ma, mamo.
A neohne žiakov ani škola? Alebo je to aj pre skúsených pedagógov problém nad ich sily a umenie?
Každé dieťa je iné, ale v škole sa usilujeme z každého žiaka vychovať dobrého človeka, zručnú cukrárku či pekára. Učím v týchto odboroch a zdôrazňujem im, že si vybrali krásne remeslo. V Rakúsku byť majstrom pekárom či cukrárom je honor, vidno to najmä na medzinárodných výstavách. Nabádam žiakov, aby nabrali odvahu a vybudovali si vlastnú pekársku dielňu, ale napriek popularite televíznej súťaže Pečie celé Slovensko, akoby nám uvedomenie si vážnosti pekárskej či cukrárskej profesie nedochádzalo.
Čím to je?
Možno je to prostredím, z ktorého mladí pochádzajú. Na školu prichádzajú žiaci, ktorí prospechovo patria medzi slabších – až na výnimky – so štvorkami na vysvedčení, a preto sa nedostali na strednú školu s maturitou. Netýka sa to iba potravinárov, ale aj stavebných, strojárskych, poľnohospodárskych a iných výrobných odborov. A veľa ráz sa stane, že na začiatku nového školského roka žiaci prestupujú na iné školy a zrazu sa nám počet žiakov v triede zredukuje.
Čítajte viac Šéf najväčšej slovenskej pekárne: Bez mihnutia oka zoberieme 20 ľudí, ale nikde ich nevieme nájsť
Prečo?
Jednoducho preto, lebo každá škola je platená podľa toho, koľko má žiakov. V auguste mi príde žiak povedať, že prestupuje na školu s maturitou. A ja sa čudujem, že odrazu je zo slabého štvorkára žiak maturitného odboru. Nuž každá duša je dobrá, lebo s ňou idú pre školu peniaze. Ale kvalite výchovy to, samozrejme, nepridá.
Ako vidno, udržať si pekársko-cukrársku triedu je hotový kumšt. Ale ešte väčší vychovať dobrých remeselníkov.
To áno, lebo deťom musíme ustavične prízvukovať, že táto škola dáva zmysel ich životu. Že keď sa naučia dobre robiť, môžu si dať zaplatiť za kvalitu. Z očí im pritom možno čítať obavu, či to zvládnu. Našťastie môžeme motivovať dobrými aj keď nie častými príkladmi. Máme absolventov, ktorí sa dokázali postaviť na vlastné nohy a získaným remeslom sú z nich úspešní podnikatelia, majstri cukrári, s vlastnými výrobnými firmami a odbytom. Ale je to skôr výnimka ako hlavný prúd.
Chlapci a dievčatá sa napokon vyučia. Aký je ich ďalší príbeh?
Uvediem príklad: z 15 absolventov ide 10 na nadstavbové denné štúdium. No a z tých piatich, čo zostanú, robia pekárske a cukrárske remeslo možno len dvaja. V Nitre je veľa priemyselných parkov a možností zarobiť si. Keď skončia školu a ponúknu im v priemyselnom parku o 80 centov za hodinu viac, odídu tam. Žiaľ, taká je realita. Vyššia ponuka ceny práce okráda pekárne o vyučených odborníkov.
A kam idú tí, čo skončia nadstavbové štúdium s maturitou?
Mnohí z nich nemajú vôbec záujem robiť v pekárňach, hľadajú si prácu povedzme na polícii, niekde inde, kde, ako vravia, maturitu lepšie využijú.
Potom tu však čosi nehrá… Vaše úsilie aj prostriedky štátu vychádzajú nazmar.
Samozrejme, uvedomujeme si dôsledky a chceme veci zmeniť. Veď na zasadnutiach Správnej a Dozornej rady Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Slovenska, ktorej som členkou, počúvam, že pekári chcú vyučených mladých ľudí. Pozývam ich na školu, aby majitelia firiem prišli a presvedčili žiakov o tom, že byť pekárom sa oplatí. Študentom treba jasne povedať: potrebujeme vás, príďte k nám, máme takéto a takéto podmienky.
Foto: Archív strednej školy
Spomedzi všetkých potravinárskych profesií majú pekári najnižšie platy. Čo sa s tým dá v konkurencii iných lepšie platených profesií robiť?
Plat je, samozrejme, veľmi dôležitý, kde sa lepšie platí, tam sa ľudia hrnú. Žiakom pripomínam, aby nemali veľké oči, nech nečakajú hneď veľký zárobok prvý rok po nástupe do zamestnania. Keď sa uchytíte a váš zamestnávateľ uvidí, že máte záujem o prácu, že ste naozaj šikovní, bude vás postupne vyššie hodnotiť. Lenže naši mladí nemajú trpezlivosť. Mládež je celkom iná, ako sme boli my v ich veku – dnes peniaze hýbu svetom, a potom hrdosť na povolanie ide bokom.
Čítajte viac Slovensku hrozí blamáž a škody v stovkách miliónov eur. Kľúčovú reformu môžu zvrátiť
Riešime problém o päť minút dvanásť alebo päť minút po dvanástej?
Pravdupovediac už je polhodinu po dvanástej. Ťažko sa urobí náprava jedným rozhodnutím. My "školáci“ hovoríme a sme v tom zajedno s výrobcami, že do výchovy odborných profesií musí rezolútne vstúpiť vláda. Vari všetci už na vlastnej koži cítime, že nám chýbajú remeselnícke povolania. Treba ich propagovať, oceňovať zručnosť a fortieľ. Ide o to, aby mladí ľudia nebrali veci tak, že keď už som sa nikde inde nedostal, tak sa vyučím za pekára, ale pri prvej príležitosti sa upracem niekde inde a robiť to nebudem. Keď vidím, ako teraz v predvianočnom čase pekne v dielňach pracujú, koľko krásnych výrobkov pod vedením majstrov odborného výcviku dokážu vyrobiť, musím ich pochváliť a som na nich pyšná. Naozaj mnohí majú na to, aby sa touto prácou dobre uživili. Treba veriť, že si to raz uvedomia a budú hrdí na získané remeslo.
Katarína Čurillová (1957) je absolventka VŠE v Banskej Bystrici. Celá jej profesionálna kariéra sa spája s odborným školstvom. Začala ako odborná učiteľka na SOU v Topoľčanoch, neskôr pracovala v Zlatých Moravciach, bola metodičkou pre odborné školstvo VÚC Nitra. Posledných desať rokov je riaditeľkou Strednej odbornej školy potravinárskej v Nitre.