Rozhovor vznikol na konferencii s názvom Central European Energy Conference 2023, ktorý zorganizovala Spoločnosť pre zahraničnú politiku.
Postupne prichádza k odklonu od fosílnych palív. Čo ho poháňa, je hnaný profitom spoločností či štátnou politikou?
Scenáre Medzinárodnej energetickej agentúry skúmajú, ako politika jednotlivých vlád môže viesť k zmenám v energetickom sektore. Z toho dôvodu tieto scenáre zdôrazňujú úlohu práve vládnych politík pri prechode na čisté palivo. Prechod na čisté energetické zdroje sa začal v minulosti v Európe. Vyústil v rozmach solárnej a veternej energie. Vtedy sme začali pozorovať tiež to, že náklady šli smerom nadol.
To sa dialo nielen v Európe, ale na celom svete. Niektoré krajiny urobili strategické rozhodnutie, ako napríklad Čína, že investujú do čistých energetických zdrojov. V prípade Číny to bolo rozhodnutie priamo zhora z vlády. To viedlo tiež k poklesu cien. Takže vládne zásahy sú kľúčovými hýbateľmi zmeny pri prechode v energetike a trh reaguje na tieto podnety. Politika štátov tak hrala jednoznačne kľúčovú úlohu v prechode na čisté energetické zdroje a zohráva tiež v úlohu v tom, aby sme dosiahli stanovené ciele v oblasti globálneho znižovania emisií.
Nebudú pre zapájanie obnoviteľných zdrojov vyššie faktúry za energie pre domácnosti?
Fosílne zdroje sú relatívne lacné. Ako sme však mohli byť svedkami minulý rok, ich cena je veľmi volatilná. Cena vie vyskočiť veľmi vysoko za krátky čas. Výhoda obnoviteľných zdrojov je v tom, že ak ich už zapojíte, dokážete mať naozaj lacnú elektrinu každý rok. Samozrejme, že musíte urobiť najskôr investície do siete a uistiť sa, že všetky náklady na tento prechod budú prijateľné a spoľahlivé. Ale len čo to dosiahnete, táto čistá energia bude pre spotrebiteľov lacnejšia.
Výzvou sú v súčasnosti počiatočné náklady, ale na niektorých trhoch či v regiónoch už teraz vidíme, že čistá energia je už lacnejšia, než tá z fosílnych palív. Príkladom sú elektrické vozidlá. Počas ich celej životnosti dokážete ušetriť. Pretože náklady na ich pohon sú oveľa nižšie. To isté platí aj pre tepelné čerpadlá, ktoré sú čo sa týka nákladov na vykurovanie lacnejšie než plynové kotly.
Aká bola podľa vás reakcia Európy pri jej snahe o odstrihnutie sa od ruského plynu?
Spotreba plynu klesla v Európe medziročne až o 13 percent. To sa ešte nikdy nestalo. Dodávky plynu z Ruska nahradili dodávky skvapalneného plynu. Liberalizácia trhu v EÚ mala za následok, že plyn mohol tiecť z rôznych smerov. Flexibilita bola vďaka liberalizácii oveľa vyššia. Viacerí hovoria, že na nižšiu spotrebu plynu malo vplyv aj teplé počasie, čo je pravda, ale priemysel pre vysoké ceny plynu tiež obmedzil výrobu. Otvorenou otázkou ostáva, či je zníženie spotreby plynu trvalé, alebo dočasné.
Máme za to, že spotreba v priemysle išla nadol až o 25 percent, z čoho polovica bola spôsobená tým, že sa nevyrábalo, lebo nebol ani dopyt po produktoch. Druhá polovica bola ušetrená vďaka energetickej efektívnosti.
Je Európa pripravená na tohtoročnú zimu? Zásobníky s plynom sú naplnené, ale bude dosť plynu, ak Gazprom preruší dodávky úplne?
Mnohí sa domnievajú, že Európa ako celok toho schopná bude. Ale, samozrejme, bude záležať na mnohých faktoroch, či bude dostatok skvapalneného plynu a aká bude spotreba. Ak bude príliš tuhá zima, spotreba plynu bude väčšia a zásobníky sa budú vyprázdňovať rýchlejšie. Vždy tu bude isté riziko, ale vo všeobecnosti sme oveľa lepšie pripravení ako v minulosti.
Rusko stratilo Európu ako významného odberateľa pre svoj plyn. Je jeho pozícia oslabená a dokáže nájsť alternatívne trhy?
Rusko stratilo svoj kľúčový exportný trh s plynom. Dôvera, na ktorej bol tento zmluvný vzťah postavený, sa rozpadla. Je nepravdepodobné, že dodávky ruského plynu budú opäť na úrovniach ako pred vojnou. Európa sa tiež snaží diverzifikovať zdroje plynu, už nie je odkázaná len na Rusko. Rusko bude mať problémy dostať dodávky plynu na ázijské trhy. Dopyt po plyne v Číne nie je taký veľký, ako sa očakávalo. Nie je jasné, či Čína bude potrebovať ďalšie dodávky plynu nad rámec toho, čo im Rusko dováža teraz. Vo všeobecnosti tak budú v roku 2030 ruské dodávky plynu nižšie, než boli v roku 2021.
Pozorujeme, že v rozvinutých krajinách dopyt po fosílnych palivách klesá. Na druhej strane sú rozvíjajúce sa krajiny, kde, naopak, dopyt po fosílnych palivách rastie. Nie sme tak v konečnom dôsledku na tej istej štartovacej čiare?
Máte úplnú pravdu v tom, že pokles dopytu v rozvinutých krajinách je zhruba vybalansovaný zvýšeným dopytom po fosílnych energiách v rozvíjajúcich sa krajinách. Tie bohatnú, ich populácia sa zvyšuje a rovnako aj ich ekonomiky rastú. Prirodzene, že potrebujú viac energií, ako potrebovali v minulosti. Tu v Európe to už nie je ten prípad. Na druhej strane v Indii dosiahli cieľ v solárnej energii a dokážu ňou uspokojiť zvyšujúci sa dopyt po elektrine. Ale na iných miestach potrebujete distribuovať pomoc od rozvinutých krajín.
Foto: Anton Gráf/SFPA
Je lacné znižovať emisie v rozvíjajúcich sa krajinách. Ale zvyčajne nie je k dispozícii dostatok kapitálu alebo to investori považujú za príliš rizikové. Ak by sa však vlády spojili a dokázali zhromaždiť dostatok kapitálu na financovanie energetického prechodu, bolo by to jednoduchšie.
Čína sa snaží dobyť európsky trh lacnými elektrickými vozidlami. Veľa sa hovorí o tom, že má dominantné postavenie v ťažbe a spracovaní vzácnych kovov. Ako by mala EÚ reagovať na to, že pri zelenom prechode sú tieto vzácne kovy potrebné, pričom nechceme prejsť z jednej závislosti od Ruska k závislosti od Číny. Treba budovať partnerstvá napríklad s africkými štátmi, ktoré majú zásoby vzácnych kovov?
Partnerstvá a medzinárodná spolupráca sú kľúčové. Nikdy nie je dobrý nápad sa spoľahnúť výnimočne len na jeden reťazec dodávok. To platí v prípade akejkoľvek komodity, paliva či technológie. V prípade Európy už prebiehajú snahy o to, aby sa postavili domáce kapacity na lítiové batérie a podobne. Európska únia sa snaží nájsť balans medzi manažovaním nákladov pri prechode na zelené palivá a tiež rizikami prílišnej koncentrácie na trhoch. Práve na boj proti prílišnej koncentrácii na trhu potrebujete budovať partnerstvá.
Nemali by fosílne spoločnosti urobiť viac alebo aspoň zainvestovať viac, aby sme sa od fosílnych palív posunuli rýchlejšie k zelenej energii a odvrátili tak klimatickú zmenu a negatívne zmeny s ňou spojené?
Absolútne, určite by mali robiť viac. Čoskoro zverejníme novú štúdiu, ktorá prinesie odpovede presne aj na túto otázku. Jedno z hlavných zistení z tejto štúdie je, že toto odvetvie dáva menej ako jedno percento z celkových výdavkov na zelené energie. To je veľmi malé číslo. Mali by dávať oveľa viac. Stanovený cieľ pritom majú zväčša len európske ropné spoločnosti ako BP alebo Shell. Tie sa však menia v dôsledku korporátnej stratégie, nikdy tak nie je jasné, čo je ich cieľom. Ropné a plynárenské spoločnosti musia znižovať svoje emisie, pretože sú veľkými znečisťovateľmi.
To isté platí aj pre politikov – nemali by sa tiež posnažiť robiť viac, aby sme zvládli klimatické zmeny?
Napríklad v prípade EÚ je to stimulovať producentov, aby znižovali svoje emisie. Vytvoriť trh pre nízkoemisné palivá, napríklad vodík. Aby sa zabezpečil odber čistého vodíka či nízkoemisných palív. To vidíme ako momentálne veľké výzvy v súčasnosti.
Ste technooptimista? Zachránia nás nové technológie pri riešení klimatickej krízy?
Musíte byť optimistom, pretože vidíme pri technológiách veľké zlepšenia na strane nákladov a efektívnosti. V tomto smere som optimistom. Na druhej strane si nemyslím, že to dokážu trhy urobiť samy. Potrebujeme vládne stimuly na vytvorenie dopytu pre ne. Dobré správy sú, že až 80 percent emisií, ktoré musíme znížiť podľa plánu do roku 2030, už dokážeme znížiť vďaka súčasným technológiám. To je jednoducho ľahké urobiť.
Kde je teda problém, prečo sa čaká a prečo sa nerobí viac pri prechode na zelené zdroje?
Nemyslím si, že sa na niečo čaká. Aj na konferencii sme počuli o tom, že EÚ zdvojnásobila svoje ambície v oblasti čistých zdrojov. Podobné kroky v tejto oblasti sa dejú aj v USA. Čistá energia rastie rapídne. Síce nie natoľko, aby sme dosiahli cieľ uhlíkovej neutrality do roku 2050. To je ale aj preto, lebo rozvojové ekonomiky nezvládnu prechod na čistú energiu bez pomoci.
Kanadský vedec českého pôvodu Václav Smil vo svojej knihe Ako naozaj funguje svet upozorňuje na to, že aj keď sa veľmi chceme a potrebujeme zbaviť fosílnych palív, tie sa stále vo veľkej miere používajú na výrobu cementu, ocele, plastov či na výrobu amoniaku ako hnojiva. Podľa neho chýba technologický prelom a nové možnosti, ako by sme tieto produkty mohli vyrábať aj bez fosílnych zdrojov.
Množstvo úsilia a peňazí smeruje do toho, aby sa dokázala vyrobiť zelená oceľ či cement bez toho, aby sa použili fosílne palivá. Vodík má potenciál v tomto smere. Zachytávanie oxidu uhličitého sa tiež spomína v prípade ťažkého priemyslu. Je pravda, že fosílne palivá hrajú stále veľkú úlohu v našich životoch. Nielen pri plnení nádrže v aute, ale aj mnoho vecí v tejto miestnosti sa podarilo vďaka nim vyrobiť. To je aj pointa tej knihy od Smila. Myslím si, že prídu technologické inovácie, vďaka ktorým budeme môcť tieto veci vyrobiť. Samozrejme, že budú emisie aj po roku 2050 ako napríklad z petrochemického priemyslu, kde nie je žiadne zrejmé riešenie na nasledujúce roky.
Peter Zeniewski
Foto: IEA
Je energetický analytik v Medzinárodnej energetickej agentúre so sídlom v Paríži. Predtým pôsobil v spoločnosti Wood Mackenzie a v Spoločnom výskumnom centre pre energetiku v rámci Európskej komisie. Má doktorát z Oxfordskej univerzity.