Život v Moskve sa navonok nevymyká tomu, čo obyvatelia ruskej metropoly bežne zažívali pred vojnou na Ukrajine, no zatiaľ mnohokrát neviditeľné problémy ruskej ekonomiky môžu byť už zanedlho vypuklejšie.
Nezamestnanosť je síce podľa oficiálnych čísel nízka, ekonomický rast je lepší, než mnohí očakávali, a inflácia je na ruské pomery mierna, pre ľudí s obmedzenými príjmami je však náročná. Mnohí Rusi priznávajú, že hoci z krajiny odišli mnohé zahraničné spoločnosti, stále dokážu, aj vďaka obchádzaniu sankcií, nahradiť žiadaný tovar z iných zdrojov. Nedostatok pracovnej sily, ktorý pramení z odchodu ľudí z krajiny, tiež podporuje platy, zatiaľ čo vládou dotované hypotéky pomáhajú udržiavať aktivitu v oblasti nehnuteľností.
Čítajte viac Kolaps exportu ruského plynu do Európy. Gazprom sa prepadol do výraznej straty
Ani tieto navonok pozitívne veci však nemôžu zakryť dilemu v srdci ruskej ekonomiky – ako financovať armádu a zároveň nepodkopať národnú menu a neprehrievať ekonomiku korozívnou a politicky trápnou infláciou.
Čo sa týka tlaku na rubeľ, Rusko ako jeden z najväčších svetových dodávateľov ropy zarába menej z predaja tejto komodity z dôvodu západných sankcií. To znižuje obchodný prebytok krajiny, pretože aj Rusi a spoločnosti nakupujú viac produktov zo zahraničia. Doláre z príjmov z ropy je možné vymeniť za väčšie množstvo rubľov, ktoré môžete minúť na vládne agentúry, mzdy pracovníkov a dôchodky. Ruská mena sa však v ostatnom čase na vkus Kremľa príliš prepadla.
Pred dvomi týždňami rubeľ klesol oproti americkému doláru na 17-mesačné minimum. Ruská mena v tomto roku stratila už takmer 40 percent svojej hodnoty a 14. augusta oslabila na úroveň viac ako 100 rubľov za dolár. Po zvýšení úrokových sadzieb medzitým rubeľ posilnil, no vzápätí opäť mierne klesol a v utorok sa obchodoval na úrovni 95,5 rubľa za dolár. Vlani sa ruská mena pohybovala na úrovni 60 rubľov za dolár.
Vďaka ziskom z ropy má vláda zanedbateľný dlh a veľké rezervy, hoci asi polovica týchto zásob bola zmrazená sankciami. Analytik Robin Brooks však tvrdí, že z dlhodobého hľadiska ruská ekonomika pod tlakom sankcií a Putinových vojnových výdavkov čelí tomu, že „pomaly zhorí“. „Z môjho pohľadu neexistuje dobré riešenie,“ poznamenal expert z Inštitútu medzinárodných financií.
Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti tvrdí, že prioritou ruského režimu nie je blahobyt ruských domácností. „Zvýšenie úrokových sadzieb s cieľom posilniť rubeľ škrtí súkromnú ekonomiku, alebo tú časť ekonomiky, ktorá nesúvisí s vojnou a obranným priemyslom, takže zostane dostatok zdrojov na pokračovanie vojny.“
Z dlhodobého hľadiska podľa neho Putinove rozhodnutia narúšajú ekonomický rast a kladú väčší dlhodobý tlak na rubeľ. Bez zahraničných investícií potrebných na výrobu zložitých tovarov bude Rusko vyrábať menej toho, čo potrebuje, a viac dovážať. „A to bude znamenať, že v budúcnosti si ruskí občania nebudú môcť dovoliť rovnakú úroveň a rovnaký životný štýl ako v minulých rokoch,“ povedal Kluge.