Najlepšie je na tom Luxembursko, tam je to 717,7 tisíca eur, najhoršie je na tom Lotyšsko, tam sa hodnota čistého bohatstva domácností pohybovala na úrovni 31,3 tisíca eur. Ide pritom o mediánové hodnoty, polovica domácností v každej krajine má teda bohatstvo vyššie ako uvedená hodnota a zhruba polovica domácností je na tom horšie v každej z krajín. Nové čísla zverejnila Národná banka Slovenska (NBS).
Slovensko sa tak nachádza v druhej tretine rebríčka v spoločnosti krajín južnej periférie eurozóny, teda Portugalska a Grécka, podobne na tom však boli aj české domácnosti.
Postupne bohatneme
Tieto údaje, ktoré sú založené na dátach z roku 2021, ukazujú, že napriek problémom, ktoré sa v ekonomike objavovali, bohatstvo domácností rastie. V roku 2014 sa čisté bohatstvo slovenských domácností pohybovalo na úrovni 50,3 tisíca eur a v roku 2017, keď sa obdobný prieskum robil naposledy, sa medián čistého bohatstva domácností pohyboval na úrovni 70,3 tisíca eur. V roku 2021 to teda bolo zhruba 97-tisíca eur.
Kľúčové pre Slovákov je to, že vlastnia nehnuteľnosť, v ktorej bývajú. To je jadro bohatstva domácností aj v iných krajinách, na Slovensku však platí, že vo vlastnej nehnuteľnosti býva takmer každý. „Slovenské domácnosti sú v porovnaní s domácnosťami v eurozóne stredne bohaté, no z hľadiska príjmu patria prevažne k nižším príjmovým triedam,“ upozorňuje národná banka.
Rast cien nehnuteľností skutočne prispel k tomu, že domácnosti zbohatli. „V období 2017 až 2021 zohrávalo zvyšovanie cien nehnuteľností dôležitú úlohu pre rast bohatstva vo viacerých európskych krajinách,“ hovorí centrálna banka.
Podobný efekt sa objavoval aj v iných krajinách. „Platí to tak pre krajiny s vyššou váhou hlavného bývania domácností v rámci portfólia aktív, ako aj pre krajiny s jeho nižšou dôležitosťou. Avšak v niektorých krajinách, napríklad v Rakúsku, Taliansku a Lotyšsku rástlo bohatstvo prevažne kvôli zhodnoteniu finančných aktív,“ dodáva centrálna banka.
Ak rozdelíme slovenské domácnosti od najbohatšej po najchudobnejšiu na päť skupín – teda kvantilov – tak v tretej, strednej, sa nachádza 45 percent domácností.
„Pri zoradení podľa hrubých ročných príjmov sa však najviac slovenských domácností nachádza v prvom a druhom kvintile a ich početnosť vo vyšších kvintiloch postupne klesá,“ upozorňuje NBS. Tieto čísla znamenajú, že napríklad aj vlastníctvo nehnuteľnosti spôsobuje, že samotné bohatstvo je medzi ľuďmi rozvrstvené rovnomernejšie ako samotné príjmy.
„Na porovnanie, v Taliansku sú tieto rozdelenia podobné ako na Slovensku, avšak výrazne bližšie k európskemu priemeru. Nemecké domácnosti sa tiež nachádzajú bližšie k európskemu priemeru, v bohatstve však prevláda vyššia nerovnosť a v príjmovom rozdelení sa nachádza postupne viac domácností vo vyšších kvintiloch. V Luxembursku je koncentrácia domácností v najvyššom kvintile najvýraznejšia v oboch kategóriách,“ dodáva NBS.
Mnohí majú aj tak problém
Napriek tomu, že celkovo bohatstvo rastie, množstvo domácností môže mať aj tak problém zvládať svoje výdavky. Práve to, že nehnuteľnosti tvoria veľkú časť bohatstva, znamená, že rozhodujúca časť majetku je dlhodobo viazaná v jednom aktíve. Nehnuteľnosť sa nedá len tak rýchlo predať a premeniť tak na peniaze. To je jeden z dôvodov, prečo aj v podstate bohatnúce domácnosti môžu mať problém s výdavkami. Prieskum finančnej spoločnosti Home Credit ukázal, že mnohé domácnosti sú úplne na hrane.
„V prípade náhleho výpadku príjmu by až 22 percent slovenských domácností nevydržalo zvládnuť takúto situáciu ani jeden mesiac, ďalších 17 percent len mesiac, 30 percent by dokázalo takto fungovať 3 až 6 mesiacov. Na druhej strane, v oveľa lepšej finančnej kondícii je deväť percent Slovákov, ktorí by vďaka svojim úsporám vedeli žiť bez príjmu aj viac ako 12 mesiacov,“ ukázal prieskum spoločnosti Home Credit.
Podobné čísla ukázal aj prieskum od spoločnosti Ipsos pre Pravdu. Takmer pätina slovenských domácností nemá nasporenú žiadnu finančnú rezervu. Ak je na Slovensku takmer 2,4 milióna domácností, z toho vychádza, že skoro 430-tisíc domácností je bez finančnej rezervy. V praxi to znamená, že si státisíce ľudí si nemôžu dovoliť zaplatiť neočakávaný finančný výdavok. Ak sa im pokazí nejaký spotrebič, trebárs práčka či chladnička, dostanú sa do problémov.
Ako je rozdelené bohatstvo?
Rozvrstvenie bohatstva odráža rozdelenie domácnosti na päť častí, teda do kvantilov. Hodnota majetku, určujúca zaradenie domácnosti do kvintilu čistého bohatstva, je na Slovensku 42 000 eur, 80 762 eur, 118 000 eur, a 176 498 eur. V eurozóne je to hodnota 11 582 eur, 76 520 eur, 184 219 eur, a 383 228 eur. Hodnota príjmov, určujúca zaradenie domácnosti do kvintilu hrubých príjmov je na Slovensku 10 680 eur, 17 024 eur, 25 020 eur, 34 500 eur. V eurozóne je to hodnota 16 543 eur, 27 340 eur, 41 298 eur a 66 056 eur.