V praxi to znamená, že si státisíce ľudí nemôžu dovoliť zaplatiť neočakávaný väčší finančný výdavok. Ak sa im pokazí práčka či chladnička, dostávajú sa tak do neľahkej finančnej situácie.
Len 39 percent slovenských domácností má nasporenú odporúčanú finančnú rezervu vo výške minimálne troch mesačných príjmov. Vyplýva to z prieskumu zameraného na spotrebné nálady obyvateľov, ktorý realizovala agentúra Ipsos pre denník Pravda. Cieľom prieskumu je poskytnúť pohľad na to, ako spotrebitelia vnímajú svoju finančnú situáciu v kontexte enormného rastu cien na Slovensku.
Slovenské domácnosti najviac platia za bývanie, vodu a energie. Nasledujú výdavky na jedlo a nealkoholické nápoje. Spolu tieto dve položky tvoria až polovicu všetkých výdavkov.
Z prieskumu vyplýva, že slovenská populácia pociťuje najviac rast cien potravín a nealkoholických nápojov, ubytovacích a stravovacích služieb. V porovnaní s predchádzajúcim rokom ľudia najviac pociťujú zdražovanie v poštových a telekomunikačných službách a pri rekreácii a kultúre. Naopak, pri cenách za bývanie je možné pozorovať pokles.
Tvorcovia prieskumu rozdelili ľudí do štyroch skupín podľa výšky finančnej rezervy. Ak sa bližšie pozrieme na dáta prieskumu, tak až 61 percent domácností nemá vytvorenú dostatočnú finančnú rezervu.
1. Najviac zraniteľní
Najviac zraniteľná je skupina ľudí, ktorí nemajú žiadne peniaze navyše. Tvorí 18 percent všetkých domácností. Táto skupina má podľa prieskumu svoje špecifiká. Častejšie ide o ženy, ľudí po rozvode a s nižším vzdelaním a príjmom. Prevládajú ľudia z takzvanej generácie X, ktorá je definovaná ľuďmi narodenými v časovom rozpätí medzi rokmi 1965 až 1980.
Ľudia z tejto skupiny majú podľa prieskumu vyššie a zároveň najväčšie obavy z chudoby a zo sociálnych nerovností, ďalej sa viac obávajú nezamestnanosti a kriminality. Prejavuje sa u nich tiež ekonomický skepticizmus. Očakávajú teda zhoršenie ekonomickej situácie nielen vo vlastnej domácnosti, ale v celom regióne.
2. Skupina takmer v cieli
Druhou skupinou sú ľudia, ktorí majú vybudovanú aspoň nejakú finančnú rezervu. Zvyčajne ide o objem peňazí, ktorý je menší než jeden mesačný príjem až po dva mesačné príjmy domácností. Stále to však nestačí. Táto skupina tvorí 44 percent všetkých domácností.
Sú takmer v cieli si vybudovať finančnú rezervu minimálne troch mesačných príjmov. Skupinu tvoria prevažne mladší ľudia, častejšie študenti a študentky. Zároveň sa najviac obávajú inflácie a od bežnej populácie sa v ostatných oblastiach výrazne nelíšia.
3. Skupina úspešných
Posledné dve skupiny sú tie, ktoré majú dostatočnú finančnú rezervu. Nasporených tri až deväť mesačných príjmov má na Slovensku 28 percent domácností. Sú to častejšie ľudia s vysokou školou. Ich najväčšou obavou je aj v tejto skupine inflácia. Častejšie sa však obávajú zdravotnej starostlivosti a vojnového konfliktu. Menej často sa cítia osamelí.
4. Skupina za vodou
Za vodou sú domácností, ktoré majú nasporených viac ako desať mesačných príjmov. Z celkového počtu domácností tvoria viac ako desatinu. Ak by sme ich mali charakterizovať, tak sú to podľa prieskumu častejšie vysokoškolsky vzdelaní, slobodní bez záväzkov, muži, žijúci vo veľkomestách.
Najviac sa obávajú medzinárodného vojnového konfliktu. Okrem toho sa častejšie obávajú nárastu extrémizmu, o životné prostredie a klimatickej zmeny.